Kostol svätého Mikuláša Bánovce nad Bebravou: História a súčasnosť

Bánovce nad Bebravou sa možno nedostali do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami. Avšak, niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Jednou z týchto pozoruhodných pamiatok je gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta. Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta. Bánovce nad Bebravou ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou.

Kostol svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou

História a vznik kostola

Kostol sv. Mikuláša je najvzácnejšou pamiatkou v meste a pochádza z 15. storočia, hoci počiatky jeho stavby siahajú až do 12. storočia. Presné datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb. Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149.

Začiatky kostola nie sú bližšie známe a objasnené. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V. Kurtha kládol jeho začiatky už do roku 1198, čo však ničím nepodložil. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232.

Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Niektorí historici sa domnievajú, že mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. storočia.

Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15. storočia. Na druhej strane pohľadnice Kostola svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou si môžeme prečítať zaujímavý text. Je napísaný pôvabnou dobovou češtinou a hovorí o histórii tohto najstaršieho bánoveckého kostola.

Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený.

Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.

Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).

Kostol sv. Mikuláša biskupa je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave a je najvzácnejšou pamiatkou v meste.

Architektúra a interiér

Kostol je jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Táto starobylá a pevná stavba sa nachádza v areáli cintorína na návrší v severovýchodnej časti mesta, obkolesená časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu.

V stavbe kostola sa prelínajú prvky viacerých slohov. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. V gotickom slohu je vystavaná hlavná loď, predstavaná veža, vstupný portál s lomeným oblúkom, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Predstavaná veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom, murované prízemie a dve drevené poschodia.

Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie. Fasády kostola sú členené opornými piliermi. Vo svätyni je kostol klenutý. Loď kostola, ktorá bola v roku 1808 nanovo obložená, je osvetlená šiestimi oknami.

Keď ide o vnútorné vybavenie, pozoruhodné sú dva prvky - klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia a baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia. Na chóre je umiestnený malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory vypĺňajú dobové krypty.Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527. Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný.

Interiér Kostola svätého Mikuláša

Obnova kostola

V prvej polovici 20. storočia kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy.

Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.

Okolité pamiatky

Okrem kostola sv. Mikuláša sa v Bánovciach nad Bebravou a okolí nachádza množstvo ďalších pamiatok, ktoré stoja za návštevu.

Socha sv. Floriána

Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu. Značný úbytok kamennej hmoty zatiaľ vylučuje umiestnenie pôvodnej sochy v plenéri.

Socha svätého Floriána v Bánovciach nad Bebravou

Budova fary

Táto pamätihodnosť sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice, stiesnená medzi meštianskymi domami. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová.

V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia.

Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)

V Bánovciach a na okolí sa nachádza niekoľko spomienkových objektov venovaných obetiam druhej svetovej vojny. Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislávka, ktorý bol odhalený v roku 1962.

Pamätná doska i podstavec boli v 90. rokoch 20.storočia poškodené vandalmi. Motorový olej, ktorým boli obliate, sa však podarilo z väčšej časti odstrániť. Zubu času a vandalizmu však podlieha postupne celý pamätník. Ak má byť zachránený, rekonštrukcia je časom nevyhnutná.

Evanjelický kostol a.v.

Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Priečelie so štítom bolo členené pilastrami, rovnako ako bočné fasády.

V kostole visia i erby ďalších členov rodu a spriatelených či spríbuznených rodov. Ottlíkovci mali, samozrejme v kostole svoje patronátne lavice. Dve boli určené pre pánov a jedna pre dámy. Pochádzajú z poslednej tretiny 18. storočia. Vyrobené sú z dreva a maľované biblickými námetmi v ováloch. K mobiliáru kostola patrí strieborný pozlátený kalich z druhej polovice 16. storočia, vysoký 19 cm.

Pamätník Ľudovíta Štúra

Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične i materiálovo sa zaraďuje ku skupine majstrových monumentálnych realizácií z II. polovice 30-tych rokov. Pamätník vznikol v roku 1936.

Spomienka na Ľ. Štúra, ktorú si pripomenuli v našom meste Bánovce nad Bebravou dňa 31. augusta 2006 sa niesla v znamení 70. výročia odhalenia pamätníka Ľ. Štúra, ktorý je prvým a zároveň najväčším pamätníkom Ľ. Štúra na Slovensku.

Kostol Najsvätejšej Trojice

Tento kostol je dominantou centra mesta, stojí na Námestí Ľudovíta Štúra. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu na mieste staršieho kostola, ktorý tiež bol zasvätený Najsvätejšej trojici a vznikol v čase postupného rozširovania mesta smerom k rieke Bebrave. Nový kostol bol vysvätený v roku 1803 a konsekrovaný v roku 1804.

V roku 1929 do kostola pribudol Betlehem, dielo rezbára B.

Mariánsky stĺp

Od roku 1712 stojí pred bočnými dverami rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej trojice, na jeho južnej strane. Mariánsky stĺp je svedectvom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu.

Na polygonálnej rímse stojí skvostná socha Najsvätejšej Panny Márie Immaculaty s dieťaťom na ľavej a so žezlom v pravej ruke. Ľavou nohou stojí na polmesiaci. Neodené dieťa zavinuté do bedrovej rúšky sedí na Máriinom predlaktí. Tvár Panny Márie je lemovaná vlnitými vlasmi, na hlave má korunku a svätožiaru z dvanástich hviezd.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza pred cintorínom, v blízkosti kostola sv. Mikuláša, vznikla v roku 1782.

Umiestnená je na hranolovom podstavci, ktorý je zdobenom plytkými zrkadlami.

Pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého stojí na Duklianskej ulici, pred základnou školou. Svätec je zobrazený v kanonickom rúchu s biretom na hlave. Vertikálne nariasená reverenda spadá až k dolnej časti nôh, obopína plecia a predlaktia rúk.

Zoznam kultúrnych pamiatok v Bánovciach nad Bebravou

V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave. Sú to:

• kostol sv. Mikuláša biskupa
• socha sv. Floriána
• budova fary
• pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
• pamätník Ľudovíta Štúra
• evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach
• synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.)
• budova MsÚ
• kaštiel rodu Ottlýkovcov
• pamätný dom J. Jesenského
• Mariánsky stĺp
• kostol Najsvätejšej Trojice
• kostol sv. Michala Archanjela
• socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
• socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
• kaplnka Panny Márie
• náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
• kríž pri SOU odevnom

Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.

Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.

tags: #kostol #svateho #mikulasa #interviev #banovce #nad