História Kostola Božieho Milosrdenstva v Smižanoch
Základy kostola, ktorý sa nachádza na sídlisku Západ I, boli položené na jeseň v roku 1996. 18. apríla 2009 otec biskup František Tondra konsekroval oltár a Kostol Božieho Milosrdenstva vo farnosti Smižany, na sídlisku Západ I v Spišskej Novej Vsi. Kostol je pútnickým miestom, pri konsekrácii bol vyhlásený za diecéznu Svätyňu Božieho Milosrdenstva.
Architektúra Kostola v Smižanoch
Výrazným architektonickým prvkom kostola sú dve 38 metrové monolitické veže, ktoré sú ukončené jednoramennými krížmi. V priestore medzi vežami je umiestnená jedna z dominánt interiéru - zelený jednoramenný kríž zo skladaného skla a nerezu, ktorý je podľa autorov výškou 5,6 metrov a rozpätím 3,6 metrov najväčším skleneným krížom na svete umiestneným v kostole. Pod ním sa nachádza Bohostánok zo zlatého ónyxu a mosadze. Na stene vľavo je obraz Milosrdného Ježiša v životnej veľkosti. Dominantný je aj zelený oltár zo skladaného skla a nerezu. Architektúrou, technológiou a vybavením patrí kostol medzi moderné a účelové stavby sakrálnej architektúry na Slovensku.História Kostola Božieho Milosrdenstva v Košiciach
Pre úplnosť treba dodať, že Košice boli založené ešte v totalite v roku 1985. V roku 1990 sa niektoré sestry odčlenili a vznikla komunita v Michalovciach. Z roku 2004 sestry zaznamenali jednu krimi príhodu. Opätovný príchod sestier do Košíc bol 3. augusta 2003 do rovnakého bytu, v ktorom bývali počas totality.V komunite je 5 sestier a venujú sa vyučovaniu náboženstva na školách, jedna sestra pracuje v materskej škole. Okrem toho žijú bežným apoštolským životom s mladými z farnosti. Komunitu tvoria tri sestry: direktorka Mária Svoreňová, sestra Zuzana Saloňová a Beáta Franeková, provinciálna vikárka. Celá komunita je vyčlenená pre pastoráciu Rómov a apoštolát v spolupráci s bratmi saleziánmi na L 9, kde žijú Rómovia. Je to miesto Košíc aj s priľahlou osadou Mašličkovo, kde ľudia žijú v chatrčiach.Architektúra Kostola v Košiciach
Kostol Božieho milosrdenstva na košickom sídlisku KVP pôsobí medzi pravouhlými tvarmi panelových domov ako zjavenie. Titánzinkový plášť tesne obopína nezvyčajnú konštrukciu inšpirovanú organickou architektúrou. Vstup do chrámu je vyriešený skromne, ale interiér lode kostola nám učaroval. Monumetálnosť autori dosiahli neobvyklou výškou lode.História stavby kostola siaha až do roku 1995. Vtedy prebehla súťaž na urbanisticko-architektonické riešenie farského kostola a fary na sídlisku Košického vládneho programu. Víťazný návrh zaujal predovšetkým urbanistickým konceptom. Súbor objektov - loď kostola, sakrálna veža, budova fary a pešia lávka, je organizovaný tak, že determinuje pomyselnú stenu námestia. Tento, vzhľadom na úroveň rušnej dopravnej tepny vyvýšený a otvorený priestor, sa čiastočne chápe ako verejný, keďže ide o križovatku peších trás, a čiastočne ako poloverejný, so sakrálnou atmosférou, kde sa cirkev otvára laickej verejnosti.Štvorprúdová komunikácia symbolizuje hlučný tok - rieku, preklenutú lávkou, a na jej brehu je loď pripravená vyplávať, aby naplnila očakávania veriacich. Obhliadka stavby, ktorá stála takmer deväť rokov rozostavaná, ukázala nevyhnutnosť vykonať podrobné zameranie existujúcej železobetónovej časti veže aj lode kostola. Na základe tohto zamerania bola urobená revízia pôvodne navrhnutého tvaru drevenej konštrukce.Sprievodcu nám robil architekt Pavel Simko, člen tímu autorov, pre ktorého sa dlho odkladaná realizácia kostola stala na dva roky každodenným chlebom. Z murovanej podnože vyrastajú étericky štíhle stĺpy a ústia do premyslenej dreveno-oceľovej konštrukcie, nad ktorou sa vznáša ľahko položený list strechy. Drevo v kombinácii s bielymi stenami a svetlosivým náterom kovových prvkov znásobuje vzdušnosť celého priestoru.Prvoradou úlohou na lodi aj veži kostola bol plynulý prechod plášťa z drevenej konštrukcie do železobetónovej s výplňovým murivom. Montáž nosnej konštrukcie lode postupovala po jednotlivých väzbách. Každá väzba bola po dôkladnom premeraní skompletizovaná na zemi vo vodorovnej polohe a montážne stužená. Následne sa žeriavom osadila do vopred pripravených oceľových káps. Takto bola postupne postavená celá loď kostola.
Technické detaily drevenej konštrukcie
Drevená konštrukcia lode má zložitý geometrický tvar vymedzený líniami zakrivenými vo viacerých rovinách. Výška strechy v čele lode je +17,40 m a vzadu + 9,12 m. Hlavnú nosnú úlohu majú atypické drevené rámové väzby s osovou vzdialenosťou 1,20 m. Na železobetónový veniec sú ukotvené v úrovni +4,00 m.Vzhľadom na to, že medzi projekčným návrhom a samotnou realizáciou prešlo takmer 15 rokov, niektoré konštrukčné a materiálové riešenia boli technicky upravené. Štandardné rezané prvky sa nahradili lepeným lamelovým drevom, čo bolo v čase prvých architektonických návrhov nemysliteľné z finančných dôvodov. A jasné bolo aj to, že jednotlivé priečne rámy nemôžu fungovať samostatne, pretože by dochádzalo k výraznej koncentrácii silových účinkov v hornej časti vnútorných sĺpov.Jednotlivé rámy bolo treba spojiť tuhou strešnou rovinou, ktorá by preniesla horizontálne sily do stužujúcich železobetónových prvkov, čiže do vstupnej portálovej steny a steny kaplnky v osi číslo 7. Pôvodné vystuženie v strešnej rovine zložené z oceľových diagonál a pásových prvkov bolo pri montáži nahradené lepenými atikovými oblúkovými stužidlami. Vzájomne sú prepojené oceľovými tiahlami a skryté sú v strešnom plášti. Po statickej stránke teda pôsobia jednotlivé časti ako priestorová konštrukcia vytvorená z rámov, strešnej roviny a priečnych prvkov medzi väzbami.Celú konštrukciu v rovine obvodových rebier vonkajšieho plášťa stužujú vodorovné hranoly vo dvoch výškových úrovniach a celoplošné debnenie z dosiek s hrúbkou 24 mm. Nosnú konštrukciu plášťa veže kostola s nepravidelným pôdorysom tvoria zvislé drevené lisované stenové väzníky, ktoré sú ukotvené do betónového jadra veže a vzájomne sú prepojené vodorovnými fošnami na zabezpečenie primárnej tuhosti veže. Ukotvenie do železobetónového venca je na kóte +9,00 m. Konštrukciu stužuje celoplošné doskové debnenie s hrúbkou 24 mm.Realizácia a klampiarske práce
Na realizáciu obvodového plášťa sa muselo postaviť priestorovo zložité lešenie v rámci celého obvodu veže aj lode, navyše s minimálnymi zásahmi do samotného obvodového plášťa. Najzložitejšou časťou boli klampiarske práce, ktoré celému kostolu dali konečnú vizuálnu podobu. Krytinu tvorí predzvetralý modrosivý TiZn plech s hrúbkou 0,80 mm. Na fasádu boli použité tabule s rozvinutou šírkou 570 mm, ktoré sa podľa architektonického návrhu upravovali a ohýbali priamo na stavbe do konečného tvaru.10. Výročie konsekrácie a nová maľba
Diecézna Svätyňa Božieho milosrdenstva v Košiciach na Sídlisku KVP slávila 10. výročie svojej konsekrácie. Počas nej požehnali aj vyobrazenie patrocínia vo svätyni. Veľká centrálna maľba má dať svätyni duchovnejší ráz a modlitbovú atmosféru.Peter Sykora, farár vo Farnosti Božieho milosrdenstva, spomenul: „Bude to unikátna a monumentálna maľba celej steny, prednej steny nášho kostola, kde bude vyobrazené iným spôsobom Božie milosrdenstvo. Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prichádzam ako kráľ milosrdenstva. Práve tieto slová sú ústrednou myšlienkou nového vyobrazenia patrocínia vo Svätyni Božieho milosrdenstva.Košický pomocný biskup Marek Forgáč spomenul: „Kedysi prevládal obraz o Bohu ako o krutom, nemilosrdnom, dnes prevláda skôr opačný obraz o Bohu. Je to Boh, ktorý prepáči všetko, je to Boh, ktorý akceptuje akékoľvek počínanie človeka bez ohľadu na ochotu hriešnika pripustiť svoju vinu, akoby už ani neexistoval hriech. Ale ani jedna, ani druhá extrémna predstava nie je správna. Boh zjavený vo svojom synovi je milosrdný sudca, ktorý spája milosrdenstvo i spravodlivosť. Ako hovorí sv. Faustína o Ježišovi: Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prichádzam ako kráľ milosrdenstva.Z dejín farnosti
24. 2. 1994 - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Božieho milosrdenstva dekrétom Mons. Alojza Tkáča, košického biskupa zo dňa 24. februára 1994 vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti. 8. máj 1999 - požehnanie pozemku na výstavbu nového kostola vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie.
| Meno a Priezvisko | Funkcia | Dátum nástupu | Dátum odchodu |
|---|---|---|---|
| Stanislav Lipka | Farár | 1. 7. 1993 | 31. 1. 1996 |
| Andrej Ferko | Farár | Február 1996 | 30. 6. 2001 |
| Peter Novák | Farár | 1. 7. 2001 | 30. 6. 2018 |
| Ján Kocúrko | Kaplán | 1. 7. 2018 | 31. 7. 2018 |
| Peter Sýkora | Farár | 1. 8. 2018 | Dodnes |
tags: #kostol #svateho #milosrdenstva