Na Slovensku sa nachádza niekoľko kostolov zasvätených svätému Štefanovi Kráľovi, ktoré sú významnými historickými a architektonickými pamiatkami. Dva z nich, kostol v Žiline a kostol v Kelči, si zaslúžia osobitnú pozornosť pre ich bohatú históriu a jedinečný charakter.
Kostol svätého Štefana Kráľa v Žiline
Kostol svätého Štefana, uhorského kráľa, umiestnený na mierne vyvýšenom teréne, je zrejme vôbec najstaršou a najhodnotnejšou architektonickou pamiatkou na území mesta Žilina. Neskororománsky kostol nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny a tiež patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku. Kostol stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan I. Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1287. Vznik kostola sa datuje do rokov 1200 až 1250 a bol postavený v neskororománskom slohu v približne rovnakej vzdialenosti od vtedy existujúcich menších osád tak, aby slúžil kresťanom z blízkeho, ale aj širšieho okolia, a to možno vrátane južných Kysúc. Kostol postavili niekedy v 70. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1251) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom, západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou.
Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia. V okolí kostola sa nachádzalo 6 - 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. - 13. storočia, známych pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany). Kostol určite vznikol ako jednoliata stavba, o čom svedčia napr. aj fragmenty osekaných kamenných ríms z rovnakého typu kameňa. Tie dokazujú jednu stavebnú etapu svätyne, chóru a lode kostola. Vznik: cca prvá tretina 13. Kostolík postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia v celom jeho súčasnom rozsahu, vrátane svätyne zloženej zo štvorcového chóru a polkruhovej apsidy.
Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Už krátko po dokončení stavby bol interiér svätyne vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu. Bohatá umelecká výzdoba kostola má celkom štyri etapy. Najstaršia je lineárna maľba, ktorú možno pripísať rádu dominikánov. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. Postoj apoštolov (jeden proti druhému) naznačuje rozhovor. Maľby vychádzajú z motívov, ktoré môžeme nájsť v inkunábulách z 12. V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety. Vznikli neskôr ako maľby apoštolov.
Kostol svätého Štefana Kráľa v Žiline
Okolo roku 1300 vznikli v apside tohto kostola nástenné fresky, ktoré zobrazujú apoštolov a Krista. Okolo roku 1300 boli v apside tohto kostola namaľované nástenné fresky, ktoré zobrazujú dvanásť apoštolov; osem z nich je umiestnených na severnej strane a štyria na južnej. Tieto fresky tvoria druhú etapu výmaľby kostola. Treťou etapou je postava Krista Pantokrátora v mandorle nesenej anjelmi. Tento výjav z druhej polovice 15. storočia sa zachoval len fragmentálne, pretože omietka na strope chóru neskôr spadla.Štvrtou a najmladšou vrstvou malieb sú postavy štyroch uhorských svätcov sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Ladislava a sv. Alžbety Uhorskej.
V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. - 18. storočia. V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Okolo nej sa našlo 80 kostrových hrobov, ktoré sú datované od konca 12. do konca 19. storočia. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. - 13. storočia. V hroboch sa našlo viacero mincí. Najstaršou je minca Karola Róberta z roku 1338. Našla sa tu i minca Ľudovíta I. (1372 - 1382), poškodená minca Ferdinanda II. a štyri medené mince Františka Jozefa I.
Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762. V 18. storočí prešiel kostol barokovou prestavbou, ktorá sa dotkla podoby fasád, kde boli rozšírené okná. V roku 1762 uskutočnili jezuiti rozsiahlu prestavbu kostola. Zmenil sa však vstup do kostola z pôvodnej južnej strany na západnú. Románske okienka v južnej stene lode zamurovali a nahradili ich novými barokovými oknami. Podobné pribudli aj na severnej strane lode. Zamurovaný bol aj pôvodný vchod v južnej stene lode a nový bol vybúraný na západnej strane. Odstránil sa aj pôvodný rovný drevený strop z obdobia gotiky, ktorý bol nahradený tehlovou barokovou klenbou. Drevené zábradlie chóru dostalo oblý tvar a v jeho strednej časti jezuiti umiestnili päť olejomalieb - obraz Zmŕtvychvstania Krista a troch uhorských kráľov: Leopolda, Henricha a Šalamúna.
O tejto prestavbe kostola jasne hovorí aj chronostikon umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola, v ktorom je umiestnený text: ConCLVsI FoeDere MVrI, čiže: Múry vybudované (uzavreté) podľa (dohodnutej) zmluvy. Odvtedy až do posledného archeologického výskumu v roku 1995 a 2000 sa mylne predpokladalo, že kostol pozostával z dvoch častí. Viacerí sa domnievali, že oltárna časť (svätyňa) je staršia ako loď. Archeologický výskum to však nepotvrdil. Celá stavba vznikla v jednom období.
V priebehu 19. storočia kostol slúžil ako vojenský sklad; vtedy podľahli skaze lavice kostola a aj väčšina jeho zariadenia, okrem bočných oltárov, ktoré sa zachovali, pretože ich namaľoval neznámy maliar až koncom 19. storočia. Jeho „znovuzrodenie“ sa začína v roku 1949, keď v ňom akad. mal. Mojmír Vlkoláček (1915 - 2007) objavil vzácne nástenné maľby na chóre, v apside a na východnej stene lode. V tom čase sa o týchto maľbách nevedelo, lebo boli prekryté niekoľkými vrstvami vápenných náterov, miestami hrubými až 8 cm. V nasledujúcich rokoch 1950 - 1956 sa v kostole uskutočnili reštauračné práce - konzervovanie a reštaurovanie nástenných malieb. Najnovší výskum a reštaurovanie malieb sa realizoval v rokoch 2008 a 2009.
V bezprostrednom okolí kostola bol stredoveký cintorín, do ktorého sa pochovávalo až do konca 19. storočia. V areáli kostola sa pri výskumných archeologických prácach v r. 2000 našlo 27 mincí datovaných od polovice 15. storočia do polovice 18.
Kostol je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou. Kostolík je v pomerne dobrom stave. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi (farnosť Žilina - Závodie) a využíva sa na bohoslužby i kultúrne podujatia (napr. koncerty vážnej hudby). Pri farskom úrade funguje Združenie sv. Štefana-kráľa, ktorého cieľom je rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. V noci je kostolík osvetlený. Kostolík sa nachádza západne od veľkého kruhového objazdu Rondel, hneď pri hlavnej ceste. Opevnený areál je zvyčajne zamknutý, návštevu je potrebné si dohodnúť vopred na farskom úrade Žilina-Závodie.
Zaujímavosti Kostola sv. Štefana Kráľa v Žiline:
- Najstaršie maľby sa nachádzajú v apside, kde nájdeme falošné rebrá klenby, ktoré sa zbiehajú v taktiež maľovanom kruhovom svorníku so žehnajúcou rukou.
- Nástenné maľby v chóre predstavujú Krista sudcu v mandorle (na klenbe) a 12 apoštolov, z ktorých sa 8 nachádza na severnej stene a zvyšní štyria na južnej.
- Výzdobu konchy apsidy dplnili niekedy v 15. storočí maľby sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej.
- Nájdeme tu aj viacero stredovekých okien - tri románske na južnej strane lode, jedno vo východnej stene lode a vo východnom múre apsidy.
KOSTOL SV. ŠTEFANA KRÁĽA Z RUDNA | ZABUDNUTÉ POKLADY
Kostol svätého Štefana Kráľa v Kelči
História tohto kostolíka z obce Kelča sa začala písať v 18. storočí, keď sa do oblasti prisťahoval barón Wolfgang Véčei. Z vďaky k miestnym obyvateľom sa rozhodol, že pre nich nechá nad dedinou postaviť honosný kostol. So žiadosťou o projekt oslovil rakúskeho rodáka Gašpara Urlespachera, ktorý žil na Slovensku a bol považovaný za najlepšieho architekta v regióne. O vnútornú výzdobu sa postaral Ján Silaši. Kostolík v barokovo-rokovom štýle sa nakoniec podarilo dokončiť v roku 1780 a za patróna mu vybrali uhorského kráľa svätého Štefana.
Kostol svätého Štefana Kráľa v Kelči
Kostolík však nečakal jednoduchý osud. Prvé roky dobre slúžil jeho obyvateľom, ale potom prišli vojny. Počas 2. svetovej sa obyvatelia Kelče zapojili do protifašistického odboja a ich dedinu v novembri 1944 vypálili Nemci. Vtedy sa poškodila väčšina stavieb a Véčeiho kaštieľ bol dokonca natoľko zničený, že ho museli zbúrať. Kostol sa akoby zázrakom podarilo zachrániť, ale aj na ňom zostalo niekoľko výraznejších škôd. Desať rokov po jeho rekonštrukcii sa však prišlo s plánom postaviť v oblasti vodnú nádrž, ktorej malo ustúpiť niekoľko obcí vrátane Kelče. I keď musel kostol prejsť niekoľkými rekonštrukciami, napokon sa ho podarilo vždy dostať do takého stavu, aby ho verejnosť mohla naďalej využívať. Plne funkčný bol dokonca až do roku 1993, keď sa tam pravidelne konali omše a navštevovali ho aj ľudia zo širšieho okolia. Potom však v Novej Kelči postavili nový svätostánok a tento sa prakticky úplne prestal používať.
Keď sa plavíte po Domaši, tak vás okrem kostolíka istotne upúta aj strom, ktorý pri ňom rastie. Taktiež v sebe totiž skrýva peknú symboliku. Tento platan tam totiž zasadili presne v tom istom období, keď nechali vysvätiť svätostánok.
Zhrnutie
Oba kostoly svätého Štefana Kráľa, v Žiline aj v Kelči, sú svedkami bohatej histórie a kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich architektúra, umelecká výzdoba a osudy odrážajú dôležité udalosti a zmeny, ktoré formovali našu krajinu. Návšteva týchto sakrálnych pamiatok je nielen duchovným zážitkom, ale aj cennou lekciou histórie.