Prijatie sviatosti manželstva v Rímskokatolíckom kostole: Podmienky a postupy

Sviatosti sú dôležitou súčasťou života v Rímskokatolíckej cirkvi. Jednou z nich je sviatosť manželstva, ktorá predstavuje zväzok muža a ženy, ustanovený Bohom a povýšený Kristom na hodnosť sviatosti. Tento článok sa zameriava na podmienky prijatia tejto sviatosti, ako aj na rôzne aspekty manželstiev s odlišným vierovyznaním.

Manželstvá s odlišným vierovyznaním

V živote sa stáva, že si niekto nájde partnera iného vierovyznania či dokonca bez vyznania. Zobrať si niekoho, kto v jednej z najdôležitejších otázok života nie je rovnaký, je zaiste riskantné. Ak je človek presvedčený o svojej viere v Boha a je verný svojej Cirkvi, tak zrejme je najideálnejšie, ak to aj druhá polovica berie takisto.

Zaľúbenosť po čase pominie a mladí (rozličného vierovyznania) sa seriózne začnú zaoberať otázkami, v akom kostole má byť svadba (ak nie sú z jednej cirkvi), ako budú žiť, či budú ozaj s takým odlišným partnerom šťastní a či im nejednota vo viere nespôsobí vážne problémy. Potom sa možno zamiešajú do všetkého aj rodičia či príbuzní a problém môže byť na svete.

Podľa Kódexu kánonického práva Rímskokatolíckej cirkvi (CIC): „Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v Katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá, druhá však patrí do cirkvi alebo cirkevného spoločenstva, ktoré nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané.“ (Kán. 1086)

Miestny ordinár má preto na základe zistenia buď udeliť, alebo neudeliť povolenie k sobášu. Ide hlavne o podmienky, v ktorých katolícka stránka vyhlasuje, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má sa snažiť, aby boli všetky deti pokrstené a vychované v Katolíckej cirkvi. Druhá stránka sa má oboznámiť s prísľubmi katolíckej stránky a byť si ich vedomá. Obe stránky sa majú poučiť o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva. (porov. Kán. 1125) Kňazi či iní duchovní pastieri sa majú starať, aby katolíckej manželskej stránke a deťom nechýbala pomoc pri plnení záväzkov, a majú tiež pomáhať manželom upevňovať jednotu manželského a rodinného života. (porov. Kán. 1128)

Otec Peter Jakub vysvetľuje, aké kombinácie manželstva s iným vierovyznaním existujú: „Je možné, že ho tvorí katolícka a nekatolícka stránka, čiže obaja sú veriaci. Napríklad gréckokatolík a pravoslávna alebo rímskokatolíčka a evanjelik. Ďalej je to tiež pár v rámci Katolíckej cirkvi - napríklad gréckokatolík a rímskokatolíčka. Treťou možnosťou je manželstvo katolíckej stránky a neveriaceho človeka alebo nepokrsteného.

Snúbenci, ak ide o katolíkov, by sa mali podľa otca Petra vopred pripraviť na to, ako budú praktizovať obrad - či podľa manželky, alebo podľa manžela -, kde budú chodiť do chrámu alebo do kostola. „Ak budú mať deti, musia sa dohodnúť, v akom obrade príjmu sviatosti a aký obrad budú praktizovať. Ako sa budú doma spoločne modliť a ak pôjdu deti do školy, na aké náboženstvo ich prihlásia. Ak bude dieťa pokrstené ako gréckokatolík, potom pri krste prijme sviatosť myropomazania.

Poľský kňaz Mieczysław Malinski vo svojej knihe Prv než povieš milujem spomína pár, v ktorom dievčina nebola veriaca, ale jej snúbenec áno. Chceli mať sobáš v kostole. Potrebovali si však ujasniť základné veci. Dievčina si totiž myslela, že musí pristúpiť aj k sviatosti zmierenia, s čím ako neveriaca mala problém. V tomto prípade pre ženu nebola sviatosť zmierenia potrebná. Snúbenec sa napokon pri otcovi Malinskom vyspovedal.

Americká autorka, lektorka a kresťanská teologička Kathy Keller v otázke zmiešaných manželstiev optimistická veľmi nie je. Problém rozoberá v prípadoch veriacej a neveriacej strany. Upozorňuje najmä na Božie slovo, ktoré hovorí jasne, aby sa slobodní kresťania sobášili „iba v Pánovi“ (1 Kor 7, 39). „Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?!

Kathy berie zmiešané manželstvo ako nerovnocenné a myslí tým stav, v ktorom si chce skutočný, vrúcny kresťan vziať „papierového“ kresťana alebo takého, ktorý je ďaleko od viery. Nerovnocennosť alebo nejednota sa potom môžu prejaviť v odsúvaní viery (v prípade veriaceho) v oblastiach, ako je osobný duchovný život (modlitba, omše, sviatosti…), v službe, v platení desiatkov, výchove detí a tak ďalej.

Ďalšie riziko podľa Kathy je v tom, že ak sa veriaci striktne drží kresťanského života, neveriaca strana sa môže cítiť prehliadaná, nerozumie, aký význam má modlitba, služba, nevie sa zapojiť, nerastie súdržnosť manželov. Takto sa manželstvá buď rozdeľujú, alebo žijú v nejakom strese, pretože urobili kompromis.

Jana Pohlodová žije s manželom v takomto manželstve, keďže je evanjelička a manžel gréckokatolík. O svojom rozdielnom vierovyznaní spolu hovorili aj pred vstupom do manželstva. Dokonca to riešili aj so svojimi rodičmi. Jana vidí najväčšiu nezhodu vo vierovyznaní v tom, ako navštevujú kostol: „Niekedy je trochu smutné, že nejdeme v nedeľu do kostola ako rodina, ale manžel ide zvlášť a ja s deťmi osobitne.“ Napriek tomu sa vždy snažia nájsť spoločnú reč a kompromis. Nejednota sa u nich prejavuje najmä v náboženskej výchove detí: „Starší sedemročný syn je evanjelik ako ja, mladší trojročný gréckokatolík po manželovi. Obe deti chodia so mnou na evanjelickú detskú besiedku, ale chodíme aj s manželom do katolíckeho chrámu. Cez sviatky návštevy kostola a chrámu kombinujeme.

Katarína Štulíková si vzala neveriaceho manžela. Na začiatku vzťahu mladí ani netušili, akým problémom budú musieť čeliť. „Môj manžel sa narodil v severných Čechách do neveriacej, ale funkčnej rodiny. Okrem starých rodičov nebol nikto z rodiny pokrstený. Spočiatku ako pár nepremýšľali nad problémami. Katka verila, že pre Boha neexistujú žiadne prekážky. Otázku rozdielnosti vo viere riešila skôr iba ona, lebo jej partnerovi spočiatku nezáležalo až tak na tom, v akom vzťahu budú. „Pre mňa bolo nemysliteľné žiť vo voľnom zväzku. Vyzeralo to tak, že sa naše cesty rozídu. Bolo medzi nami veľa prekážok. Kataríne bolo jasné, že na otázky viery bude vo vzťahu sama, že táto oblasť nebude v jednote. Ale nič ju (ani partnera) neodradilo od vstupu do manželstva.

O prípadných ťažkostiach varovali snúbencov kňazi a niektorí priatelia. Vnímali rozdiely medzi nimi. „Vtedy som cítila, že nám nerozumejú. Teraz s odstupom času viem, že sa o mňa báli, aby som nebola nešťastná, aby som nestratila vieru,“ spomína Katarína. Doma sa o ňu bála najmä mamka, chcela pre dcéru dobrého veriaceho chlapca. Na druhej strane jej nikdy nebránila v rozhodnutiach. Aj rodičia z druhej strany nechápali, prečo sa chcú zosobášiť v kostole.

V manželstve Katarína musela mnohé rozhodnutia urobiť sama, nemala oporu v manželovi. „Cítila som často nepochopenie zo strany manžela. V prežívaní viery som sama, nemôžem prežívať radosť z poznávania Boha ani jeho vôle v našom manželskom živote. S manželom máme rozdielne postoje, nezdieľame rovnaké hodnoty. On je materialista a spolieha sa na svoje sily.

Rozdielnosť vo viere učí Štulíkovcov navzájom sa prijímať. „Veľa sa rozprávame, zdieľame. Môj manžel aj napriek tomu, že nie je veriaci, mi nikdy nebránil v prežívaní viery, ani mi nekládol žiadne prekážky. Za to som mu vďačná, lebo mi nechal slobodu. Vo výchove detí majú manželia jasno. Už pred vstupom do manželstva sa dohodli na tom, že ich dajú pokrstiť. „Obe naše deti sú pokrstené. Chodím s nimi do kostola, spolu sa modlíme. Syn bol na prvom svätom prijímaní, miništruje v našom kostole. Deti chodia v našej farnosti na náboženstvo. Syn chodí na základnú cirkevnú školu. Aj napriek tomu, že môj manžel nie je veriaci, iného muža si po svojom boku neviem predstaviť. Je mojím priateľom, mužom, ktorý dodrží slovo, je mi oporou v ťažkých chvíľach. Nechal ma slobodne prežívať vieru spolu s našimi deťmi.

Našlo sa vyše tridsať odpovedajúcich, ktorí žijú v kombinácii veriaci a neveriaci alebo katolíci a príslušníci iného vierovyznania. Všetci sa zhodli na tom, že tému rozličného vierovyznania riešili ešte pred svadbou. V niektorých odpovediach o príprave do manželstva cítiť znaky nejednoty: „Manžel začal so mnou chodiť do kostola. A ja verím a modlím sa, aby sa ho jedného dňa niečo dotklo a oslovilo ho, aby ho to primklo ku kresťanskej viere.

V rámci prípravy do manželstva párom väčšinou nikto obzvlášť neradil, absolvovali len klasickú predmanželskú prípravu s kňazom či poradcami. Jedna respondentka sa zdôveruje, ako prežívala obdobie prípravy pri poradách s kňazom: „Vysvetľoval, v čom môže nastať problém. Manžel bol pravoslávny, ale vôbec nechodil do kostola, bol len pokrstený. Mal túžbu pristupovať k sviatostiam, a tak sa pripravoval u iného katolíckeho kňaza na ich prijatie. Pred vstupom do manželstva vo veľkej miere ľudia, hlavne rodičia, mladých odrádzali.

Manželia vo formulári zhodnotili, v akých oblastiach sa u nich momentálne prejavujú rozdiely kvôli viere. Niektoré páry počas manželstva zažili pekné momenty a môžu svedčiť o Božom zásahu do ich väčšej jednoty vo viere: „Odovzdali sme si postoj - manželka sa ako kalvínka zaľúbila do Panny Márie, neskôr sme boli oslovení ako krstní rodičia a pri tejto príležitosti sa sama od seba rozhodla stať sa rímskokatolíčkou. Následne sme spolu prežili krásne dary od Boha - na sviatok Božieho milosrdenstva sme absolvovali generálne spovede a bolo veľmi krásne prežívať to rovnako a spolu. Cítili sme neuveriteľný pokoj a vnútornú lásku.

„Manžel je konvertita a ja som pri ňom zažila znovuobrátenie. Jeho hlad pri hľadaní odpovedí na mnohé otázky viery ma ‚zobudil‘ a zatúžila som po živej viere a osobnom vzťahu s Bohom.

„V roku 2014 sme boli v Izraeli - ja na púti, manžel akoby na poznávacom zájazde. Náš sprevádzajúci kňaz mu navrhol, že ho pokrstí v Jordáne. Vtedy mi manžel povedal, že stále vo svojom vnútri nič necíti, ale ak chcem, kvôli mne by sa dal pokrstiť. Bolo to krásne vyznanie, ale ja som odvetila, že ak to nemá spraviť kvôli sebe, nech to kvôli mne nerobí. Takže stále čakám.

Otec Peter Jakub vo svojej praxi už stretol zmiešané manželské páry. Zo skúseností vie, že identita človeka, jeho náboženstvo, pôvod, je veľmi silný a netreba to podceňovať: „Prakticky sa snúbenci budú musieť dohodnúť aj na tom, ako budú mať vyzdobený dom, či nekresťanská stránka bude súhlasiť napríklad s krížikom na stene. Snúbenci si podľa otca Petra Jakuba musia všetko vydiskutovať a dohodnúť sa na spoločnom rozhodnutí, ktoré budú musieť obhájiť pred svojimi rodičmi. Môže sa stať, že rodičia napríklad nekatolíckeho vyznania nebudú súhlasiť, aby ich syn „odišiel od ich viery“ ku katolíkom.

„Medzi snúbencami je bežné, že mnohí cúvnu. Prípady manželstiev s rozličným vierovyznaním sú rôzne. Otec Peter pozná také, v ktorom sa nekresťan zosobášil v katolíckom kostole s rímskokatolíčkou a dodnes s ňou chodí do kostola, večer je pri modlitbe s deťmi, aj keď sa nedal pokrstiť. „Poznám aj také manželstvo, v ktorom sa muž, pôvodom moslim, dal po mnohých rokoch pokrstiť. V takýchto manželstvách vie aj o zlých skúsenostiach, keď muž nedovolil žene praktizovať jej náboženstvo, alebo bránil deťom, aby nechodili do katolíckeho chrámu.

Najväčšie riziko vidí otec Peter v tom, keď sa podcení voľba životného partnera a tiež keď sa zaujme liberálny postoj k náboženstvu partnera, napríklad slovami: „Boh je predsa jeden.“ „V manželstve treba veľa komunikovať a hovoriť o svojich pocitoch, hľadať riešenia, nezatvrdnúť, vysvetľovať, poprípade vyhľadať odbornú pomoc.

Príprava na manželstvo

Snúbenci majú mať za sebou trojmesačnú prípravu na prijatie sviatosti manželstva. Ide to na triko kňaza ak vie o tom, či bude takéto manželstvo neplatné a nie je vinou manželov ak neboli dostatočne upozornení.

Centrum pastorácie manželstiev a rodín ponúka snúbencom a párom, ktoré spolu chodia, víkendový Kurz prípravy na manželstvo. Kurzy vedú tímy zložené z kňaza, manželských párov a odborníkov. Témy zahŕňajú oblasti psychológie, pedagogiky, medicíny, ako aj kresťanský pohľad na manželstvo a rodinu. Hovorí sa o rozdielnosti a vzájomnom dopĺňaní muža a ženy, manželskej láske, komunikácii, zvládaní kríz, sexualite, plodnosti, výchove detí, sviatosti manželstva a viere v rodine.

Po absolvovaní kurzu získajú páry certifikát o predmanželskej príprave, ktorý je platný na území Spišskej diecézy 2 roky. Preto je kurz vhodný pre páry, ktoré plánujú sobáš aj v neskoršej budúcnosti.

Podmienky a dokumenty

• Krstné listy žiadateľov, ak neboli pokrstení v našej farnosti, sú potrebné originály.
• Sobášna licencia (kán. 1115 CIC) - je potrebná, ak katolícka stránka nemá trvalé alebo prechodné bydlisko v Ivanke pri Dunaji, alebo sa tu nezdržiava aspoň tri mesiace.
• Predložiť údaje o svedkoch ženícha a nevesty. Na svedkov nie sú kladené žiadne podmienky na prijaté sviatosti, ani na vierovyznanie.

Neplatnosť manželstva

Čo môže spôsobiť nulitu manželstva?

• nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva.
• Nedostatočný vek.
• impotencia niektorého z partnerov (kán. 1084).
• zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085).
• keď je jedna zo stránok nepokrstená (kán. 1086).
• episkopátu (kán. 1087).
• rehoľnom inštitúte (kán. 1088).
• zadržiavanie ženy za účelom sobáša (kán. 1089).
• chce sobášiť, alebo vlastnej manželskej stránke (kán. 1090).
• štvrtého stupňa (kán. 1091).
• nachádzajú bratanec so sesternicou.
• línii (kán. 1092).
• (kán. 1093).
• manželstvo s matkou alebo dcérou ženy, s ktorou žil napr. verejne známom konkubináte.
• bočnej línie (kán. 1094).

Manželský súhlas

Príčinou neplatnosti manželstva môže byť nedostatočný manželský súhlas.

• nedostatok užívania rozumu (kán. 1095 bod 1).
• neschopnosť prevziať manželské povinnosti (kán. 1095 bod 2).
• neschopnosť pre povinnosti podstatnej povahy (kán. 1095 bod 3).

tags: #prijmeme #sviatost #manzelstva #v #romskokatolickom #kostole