Na Záhorí, v obci Kopčany, sa nachádza jeden z najvzácnejších pokladov slovenskej histórie - Kostol sv. Margity Antiochijskej. Tento kostolík, situovaný pri slovensko-českej hranici, je nielen malebnou sakrálnou pamiatkou, ale aj významným svedectvom o dobe Veľkej Moravy.
Poloha a Prístup
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Leží mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy.Nachádza pri obci Kopčany neďaleko od Holíča, na ľavom brehu rieky Moravy, v blízkosti slovensko-českej hranice.Ku kostolíku sv. Margity sa môžete dostať priamo z obce Kopčany, najprv po asfaltovej ceste a ďalej po poľnej ceste. Z hlavnej cesty, ktorá vedie obcou smerom na Holíč, treba takmer na konci odbočiť doľava. Nachádza sa tu aj smerovník odkazujúci na pamiatku. Ak by ste šli opačnou cestou z Holíča, smerovník na tejto strane nenájdete. Po odbočení pôjdete po Štefánikovom námestí, ďalej po Marxovej ulici a onedlho uvidíte polia a z diaľky budovu kostola.
Kostol stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko.
Je situovaný približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska Mikulčice-Valy.
Pre obyčajných smrteľníkov tuctová dedinka na moravsko - slovenskom pomedzí. Zdanie klame! Pre historikov a archeológov viac ako len zaujímavé územie. A Kopčany sú, práve vďaka kostolíku Margity Antiochijskej, úplnou archeologickou hviezdou.
História a Datovanie
Kostol sv. Margity Antiochijskej bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia. Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.
Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia. O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20. júla.
Kostol s cintorínom bol v 9. až 10. storočí centrálnou cirkevnou stavbou na ceste do mikulčického hradiska, o ktorom sa predpokladá, že mohlo byť sídlom moravského arcibiskupa Metoda.Kostol aj naďalej slúžil až do 18. storočia, kedy bol postavený nový chrám v obci Kopčany.
Je súčasťou Mikulčicko - Kopčianskej aglomerácie, ktorá patrila medzi hlavné centrá Veľkomoravskej ríše.Patrí k ústredným objektom archeologického náleziska s dokladmi pôvodnej, relatívne samostatnej sídliskovej jednotky.
Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.
Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby.
Architektúra a Stavebné Fázy
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Dominantnou morfologickou črtou dispozičného riešenia kostola je jeho longitudinálna trojdielnosť nartex - loď - presbytérium, ktorá sa premietla s najväčšou pravdepodobnosťou aj do hmotovej skladby.
Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí. Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia.
Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka.
Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál.
Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí.
V južnej stene svätyne sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby.
Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Ďalšia maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13. storočia.
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka. Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
Archeologické Výskumy
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951.
Život kontinuálne pokračoval ďalej. Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku. Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.
Prehľad Stavebných Fáz
Vývoj kostola sv. Margity Antiochijskej je možné rozdeliť do niekoľkých stavebných fáz:
| Fáza | Obdobie | Zmeny |
|---|---|---|
| 1 | 9. storočie | Výstavba kostola (jednoloďový s pravouhlou svätyňou a predsieňou) |
| 2 | 13-14. storočie | Zbúranie predsiene |
| 3 | Koncom 15. - začiatkom 16. storočia | Vybúraný vstupný portál a presunutie oltára (zvýšenie kapacity) |
| 4 | Neznáme | Nová dlažba a ukončenie pochovávania v interiéri |
| 5 | 1926 | Posledná stavebná fáza zameraná na zachovanie kostola |
Archeologické Výskumy a Nálezy
- 1964: Prvý archeologický výskum PhDr. Ľ. Kraskovskou.
- 90. roky 20. storočia: Lokalizácia hrobov a pozostatkov predsiene Dr. V. Drahošovou.
- 1995 - 1999: Stavebno-historický výskum Mgr. E. Sabadošovou.
- 2003 - 2004: Archeologický výskum pod vedením Petra Baxu (47 hrobov, z toho 30 detských).
- 2004: Objav veľkomoravských hrobov so šperkami (strieborná náušnica a pozlátené gombíky).
Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity vykonala PhDr. Ľudmila Kraskovská v roku 1964, kedy skúmala plochu severne od kostola. Odkryla tu niekoľko hrobov bez nálezov. V rokoch 1994 - 1996 PhDr. Viera Drahošová zo Záhorského múzea v Skalici západne od lode kostola objavila pozostatky stavby predsiene - nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Na južnej fasáde kostola v roku 1994 študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Viera Anoškinová a Martin Vančo odkryli gotické okná.
Publikované názory na datovanie kostola mali pomerne búrlivý vývoj. Pred rokom 1994 bol objekt považovaný za barokovú kaplnku, neskôr bol označovaný ako predrománsky. Na základe výsledkov archeologického výskumu cintorína bol Kostol Margity v roku 2004 datovaný do 9. storočia, čím sa potvrdila hypotéza Dr.
Súčasnosť a Budúcnosť
Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Margity.
V rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice - Kopčany sa obec Kopčany neraz uchádzala o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Bolo to tak už v roku 2006. Slovensko a Česko spoločne vytvorili návrh a predložili ho na zápis v roku 2014, avšak na odporúčanie Medzinárodnej rady pre pamiatky ho stiahli a na základe ich návrhov prepracovali. V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy - Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.
Slovenská pošta vydala 2. februára 2009 poštovú známku s motívom kostola sv. Margity Antiochijskej, čo dokazuje, aký význam sa pripisuje tomuto na prvý pohľad nenápadnému kostolíku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Zaujímavosti v Blízkosti
Bohatú históriu má nielen kostolík, ale aj jeho susedstvo.Cestou neprehliadnete ruinu bývalej hájovne, tzv. Kačenárne.Obci Kopčany dominuje žrebčín, ktorý dal postaviť František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, takmer výhradne pre potreby viedenského cisárskeho dvora. A s týmto menom sa spája aj ďalšia kultúrna pamiatka, tzv. kačenáreň. Kopčany sú prepojené aj s Tomášom Garrigue Masarykom.
Objekt Kačenáreň má pomerne dlhú históriu. Siaha totiž do roku 1736, keď v tejto lokalite z iniciatívy cisára Karola III. vznikol žrebčín Štít. Okrem neho vznikol aj rybník, konkrétne za účelom odchytu divých kačíc. K nemu bol postavený aj objekt Kačenárne. Neskôr v roku 1759 bol tunajší rybník rozšírený na plochu 3000m². Všetky objekty (Kačenáreň, žrebčín a zámok v Holíči) mali k dispozícii veľmi kvalitné logistické spojenie. Vtedajšie cestné spojenie sa až na priamu cestu medzi Kačenárňou a zámkom zachovalo dodnes.
Ako fungoval odchyt kačíc? Rybník disponoval sústavou kanálov, nad ktorými boli rozložené siete. Bol používaný tzv. holandský spôsob prípravy sietí. Všetky súčasti systému, maskovali rákosím. Všetko fungovalo k spokojnosti, nakoľko prevádzka Kačenárne trvala úctyhodných 182 rokov t.j. až do roku 1918.