História košických kostolov: Od románskych základov po súčasnosť

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. Pozrime sa na históriu niektorých z najvýznamnejších košických kostolov.

Počet veriacich v Európe klesá, a inak tomu nie je ani v Košiciach. Kým v roku 2001 ich bolo v meste 178 877, v roku 2011 ich počet klesol o viac než 35-tisíc. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Významné kostoly v Košiciach

V Košiciach sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré sú dôležité pre kultúrne dedičstvo mesta. Medzi ne patria:

• Dóm svätej Alžbety
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Kaplnka svätého Michala
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
• Kostol svätého Ducha
• Kalvínsky kostol
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie
• Evanjelický kostol
• Ortodoxná synagóga
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
• Kostol Božského Srdca Ježišovho
• Kostol Krista kráľa
• Kostol Kráľovnej pokoja
• Kostol svätých košických mučeníkov
• Kostol svätého Ondreja
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
• Kostol Svätej Rodiny
• Kostol Božieho Milosrdenstva

Dóm svätej Alžbety

Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice.

Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230.

Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete. Pri tejto príležitosti bol kostol upravovaný v druhej polovici 13. storočia v gotickom štýle. Kostol si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne.

Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.

Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.

V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.

Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.

Interiér Dómu svätej Alžbety

Výstavba Dómu svätej Alžbety po etapách

Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 bol vhodnou príležitosťou na stavbu nového okázalého chrámu, ktorý by zodpovedal významu stredovekých Košíc. Košický obchod a remeslá prežívali po udelení početných privilégií mestu anjuovskými panovníkmi obdobie konjunktúry. Bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály s aktívnou podporou panovníka Žigmunda Luxemburského. Stavbu výrazne podporovala i pápežská kúria. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu. Všetkým pútnikom, ktorí prispeli na košický Dóm, mali byť odpustené hriechy v takom rozsahu, v akom boli odpustené návštevníkom Chrámu svätého Marka v Benátkach alebo kaplnky Porciunkuly v Assisi.

Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi 1380 (požiar starého kostola) a 1402 (prvá písomná zmienka). Výstavba prebiehala v niekoľkých etapách:

1. Prvá etapa výstavby (od konca 14. storočia do roku 1420): V tejto etape bol kostol stavaný prv ako päťloďová bazilika. Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu. Ako prvé sa začali stavať južné polygonálne apsidy bočných lodí. Nasledovala stavba južného obvodového múru, južného portálu a západnej steny, kde rozostavali prvé dve poschodia oboch veží vtiahnutých do pôdorysu chrámu.
2. Druhá etapa výstavby (1420 - 1440): Výraznú zmenu v koncepcii výstavby katedrály priniesla nová stavebná dieľňa - huta po roku 1420. Pre nedostatok písomných prameňov zostáva vedúci architekt huty anonymný. Päťloďová dispozícia bazilikálneho typu sa javila v čase neskorej gotiky už ako zastaraná. Snaha o vertikálnosť, odľahčenie hmoty a priestrannosť chrámu viedli k vybudovaniu trojloďovej katedrály, pričom zásadnou inovatívnou zmenou plánu bolo pridanie k hlavnej lodi rovnako vysokej priečnej lode.
3. Tretia etapa výstavby (1440 - 1462): Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou. Jednotlivé symetrické útvary klenbových polí boli navzájom odlišné a neprekrývali sa z jedného poľa do druhého. Do tejto stavebnej fázy spadá i pôdorysne najmladšia časť - svätyňa a sakristia. Dokončovala sa Žigmundova veža, v roku 1453 na jej piatom poschodí nechali vytesať novoudelený prilepšený erb mesta od kráľa Ladislava Pohrobka. Rok 1462 vytesaný nad vstupným portálikom do veže je rok ukončenia prác na veži.
4. Štvrtá etapa výstavby (1462 - 1490): Po dostavbe Žigmundovej veže sa všetka pozornosť sústredila na dostavbu južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na stavbu dómu Matejovi Korvínovi. Zároveň sa dokončoval južný štít a portál, na ktorom badať mnoho prvkov pripomínajúcich Matejovu donačnú štedrosť.
5. Ukončenie výstavby (1491 - 1508): Po smrti kráľa Mateja nastali v Uhorsku boje o trón, počas ktorých poľsko-litovský regent Ján Albrecht v roku 1491 obliehal Košice a prvýkrát v dejinách ich delostrelecky ostreľoval. Dóm ostal ťažko poškodený. Jeho obnovou bol poverený Nikolaus Krompholz z Nisy. Asistoval mu prizvaný staviteľ Václav z Prahy. Pod ich vedením bolo dokončené aj presbytérium v roku 1508, ktorý sa pokladá za ukončenie výstavby Dómu.

Doba reformácie a baroka

V roku 1556 zachvátil Košice rozsiahly požiar, ktorý poškodil aj Dóm. Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov. Jágerskej kapitule sa Dóm vrátil až v roku 1671 rozhodnutím cisára Leopolda I. Jágerská kapitula bola zmocnená potrestať tých košických mešťanov, ktorí v priebehu povstania olúpili katedrálnu pokladnicu o monštrancie, kalichy a iné klenoty.

V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho. Najviac poškodená zostala najmä jeho západná a južná strana. Počas 18. storočia sa priebežne opravovali a skrášľovali jednotlivé časti katedrály. Barokovo-rokokovú helmicu s vyhliadkovou ochodzou dostala Žigmundova veža po požiari v roku 1775.

Fábryho rekonštrukcia (1858 - 1863)

Po storočiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova Dómu potrebná už na začiatku 19. storočia. Pod vplyvom novogotického hnutia prevzal iniciatívu nad celkovou obnovou kostola biskup Ignác Fábry a zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku Imrich Henszlmann. Fábryho rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru. Naopak neodstránila dôležité statické narušenie konštrukcie Dómu, ktoré bolo v tom čase už zjavné.

Veľká rekonštrukcia (1877 - 1896)

Veľká rekonštrukcia Dómu, realizovaná v rokoch 1877 - 1896, sa stala jednou z priorít pamiatkovej komisie a financovaná bola prevažne uhorskou vládou zo štátneho rozpočtu. Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný profesor stredovekej architektúry na budapeštianskej Technickej univerzite, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky, Imrich Steindl. Na základe prasklín v klenbách usúdil, že rozloženie pilierov v lodi je hlavnou príčinou havarijného stavu statiky chrámu. Vypracoval úplne novú puristickú projekciu prestavby Dómu, pričom došlo k prebudovaniu katedrály z trojloďovej na päťloďovú pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád v bočných lodiach.

Slávnostné posvätenie - konsekrácia - novozrekonštruovaného Dómu jágerským arcibiskupom Jozefom Samassom sa konalo pri príležitosti miléniových osláv príchodu Maďarov do vlasti v roku 1896. V roku 1906 postavili pod severnou bočnou loďou novú katedrálnu kryptu podľa projektu Frigyesa Schuleka pre uloženie prenesených pozostatkov kniežaťa Františka II. Rákociho a jeho spoločníkov z Turecka.

Posledná rekonštrukcia (1978 - dodnes)

V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Samotné vyhlásenie podnietilo následnú pamiatkovú starostlivosť o túto vzácnu stavbu.

Dominikánsky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Dominikánsky kostol, tiež známy ako Kostol Nanebovzatia Panny Márie, sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto na Dominikánskom námestí v Košiciach. Dominikánsky kostol v Košiciach bol postavený okolo roku 1290 dominikánskymi mníchmi. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1303.

Najstaršou časťou kostola je románska loď s pôvodne úzkymi oknami, ktoré sa pri barokovej prestavbe zväčšili. Kostol zažil niekoľko ničivých požiarov. Kostol zdobia fresky od Štefana Vörösa z rokov 1750 - 1758, ktoré vytvárajú ilúziu otvoreného stropu. Hlavný oltár je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.

Dominikánsky kostol v Košiciach

Evanjelický kostol

V polovici 16.storočia skoro všetci občania Košíc prijali reformáciu, stali sa evanjelikmi. V roku 1554 zabrali pre seba farský kostol, kaplnku sv. Michala a špitálsky kostol pred hradbami. Z politických dôvodov sa v nasledujúcom období niekoľko krát vymenili konfesní užívatelia kostolov, až si evanjelici pri svojom cintoríne za hradbami postavili drevený kostol.

Už koncom 18.storočia tento stav nevyhovoval a nemecký evanjelici spolu so slovenskými si zakúpili niekoľko stredovekých parciel na Mlynskej ulici, kde podľa projektu dvorného architekta z Viedne, Georga Kitzlinga dokončili v roku 1816 najkrajší klasicistický evanjelický kostol na Slovensku. Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chóry, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rezetkami, presvetlená laternou. Hlavný oltár má stĺpovú architektúru, oltárny obraz je dielom Jozefa Czauczika a Jána Mullera.

Kostol v Barci

Pôvodne gotický kostol postavený koncom 13. storočia. Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu. Pre nezhody s košickým magistrátom nechali kostol v Košiciach nedokončený a odišli do Barce, kde sa počas svojho „štrajku“ zapojili do stavby kostola.

V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný.

Ďalšie kostoly v Košiciach

V Košiciach sa nachádza aj niekoľko ďalších zaujímavých kostolov, ktoré stoja za zmienku:

• Pravoslávny chrám na ulici Československej armády
• Gréckokatolícky chrám v Košiciach - Nad jazerom
• Rímskokatolícky kostol v Košiciach - Ťahanovce
• Evanjelický kostol v Košiciach - Terasa

Sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku

Okrem Košíc sa na východnom Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok a pútnických miest. Medzi najznámejšie patria:

• Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
• Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
• Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
• Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
• Drevený kostol v Nižnom Komárniku
• Drevený kostolík v Miroli
• Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
• Drevený kostolík v Hunkovciach

Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali

Drevené kostoly východného Slovenska

Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prehľad drevených kostolov

tags: #kostol #v #kosiciach #horel