Kostol Malá Franková: História a súčasnosť

Na Slovensku sa nachádza veľký počet sakrálnych pamiatok, ktoré sú neodlučiteľnou súčasťou našej krajiny. Kostoly na Slovensku sú charakteristické obrovskou architektonickou variabilitou. Uchovávajú históriu a kultúrne bohatstvo Slovenska od 9. storočia až po súčasnosť. Prinášame vám zaujímavosti, ktoré vám pri potulkách Slovenskom pomôžu objavovať sakrálne poklady našej kultúry a histórie.

Kostoly a chrámy sa vždy považovali a aj považujú za jedny z najvýznamnejších stavieb v mestách či na dedinách. Odjakživa zohrávali veľmi dôležitú úlohu v životoch ľudí. Mnohé z nich sú unikátne, veľkolepé s bohatou výzdobou a očaria nielen svojou atmosférou, ale aj veľkosťou. Okrem monumentálnych chrámov však existujú i veľmi drobné kostolíky či kaplnky, ktoré však nie sú o nič menej významné. Práve naopak.

Najmenší drevený kostolík na Slovensku

Ak by sme hľadali najmenší kostol u nás, mal by to byť kostol nachádzajúci sa na súkromnom pozemku v Trnave. Ako informuje portál slovakia360.com, jeho pôvod by mal siahať do roku 1934. Zaujímavý je, samozrejme, svojimi rozmermi - 170 cm vysoký, a ak k tomu prirátame aj obe vežičky, tak s nimi má 230 cm. Zastavaná plocha tvorí približne 9 m².

Na východnom Slovensku máme najmenší drevený kostol, ktorý nájdeme v zamagurskej dedinke Malá Franková. Informuje o tom portál severovychod.sk. Ide o skutočne subtílnu stavbu a potvrdzujú to aj jej rozmery - 1,5 x 3 metre. Do tohto chrámu tak môžu vstúpiť maximálne šiesti ľudia. Najmenší drevený kostolík na Slovensku je na Zamagurí.

Obec vznikla v 16. storočí ako poddanská obec Červeného kláštora. Prvá písomná zmienka o obci Malá Franková je z roku 1611. Patrónom dediny je svätý Jozef - patrón rodiny, ktorému je zasvätený aj obecný kostol. V obci sa narodili, žili a pôsobili mnohé osobnosti slovenského kultúrneho, náboženského i politického života. Najznámejší je rod Čarnogurských, ktorého potomkovia pomáhajú obci aj dnes. Dlhé roky tu tvoril významný slovenský dokumentarista, režisér, etnograf i pedagóg prof.

Obec tvoria zrubové domy v reťazovej zástavbe so sedlovou šindľovou strechou a so vstupným studeným pitvorom.V roku 1828 mala obec 44 domov a 336 obyvateľov, ktorí pracovali v poľnohospodárstve. V rokoch 1979 až 1990 boli obce Veľká Franková a Malá Franková administratívne zlúčené do obce Franková. Dnešná Malá Franková je dlhá asi 3 km a zo 73 očíslovaných domov je v súčasnosti obývaných 45. V posledných pätnástich rokoch počet stálych obyvateľov obce klesol na 185.

Úbytok obyvateľstva súvisí so súčasnými spoločensko-ekonomickými zmenami a pracovnými príležitosťami v okolí, no aj s praktikami bývalého komunistického režimu - ktorý obec odsúdil na vymretie, pretože jej obyvatelia odmietali kolektivizáciu a vstup do vtedajšieho JRD. Odňatím pôdy, ktorou sa obyvatelia prevažne živili, sa jej značná časť znehodnotila a generácie mladších potomkov odchádzali žiť inde. Chudoba a ťažký život pôvodných osídlencov - goralov, spôsobil v 19. a 20.

K najväčším pamätihodnostiam patrí drevený kostolík svätého Jozefa s neskorobarokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia. Kostolík bol postavený v roku 1895, renovovaný v rokoch 1945-1950, 1994-1995 a 2006. Vedľa neho sa nachádza zvonica zo začiatku 20.

Kostol sv. baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery. a slohovú retardáciu. možné upresniť datovanie na roky 1750-80. pochádza zo staršieho kostola v obci a či nebol prenesený odinakiaľ. resp. s prienikmi rokoka, prejavujúcimi sa hlavne v architektúre oltára. sochách a na pôvodnom ústrednom obraze sv. literatúre nevenovala pozornosť. by možné uvažovať aj o umeleckom prepojení s Poľskom. dobe Veľká Franková.

Drevený kostolík v Malej Frankovej

Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti. Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove.

Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.

Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine.

Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.

Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.

Frička leží približne 20 kilometrov na severozápad. Miestny Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 18. storočí a jeho ikonostas pochádza z roku 1830. Kostol sv. Tento kostol bol síce v priebehu 20. storočia čiastočne zrekonštruovaný, no aj napriek tomu ponúka ukážky cenného ikonického umenia. Jeho ikonostas a oltár pochádzajú z 18. storočia a sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie zaujímavé kostoly na Slovensku

• Katarínka pri Dechticiach: Zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej.
• Románsky kostolík v Haluziciach: Zrúcanina románskeho Kostola Všetkých svätých z 13. storočia.
• Drevený kostol v Ladomírovej: Drevená cerkev Chrám svätého Michala Archanjela so zvonicou z prvej polovice 18. storočia.
• Dražovský kostolík: Kostol sv. Michala Archanjela z 12. storočia, ktorý patrí medzi tie najstaršie románske kostoly na Slovensku.
• Kostolík v Kopčanoch: Kostol svätej Margity Antiochijskej, ktorý patrí medzi tie najstaršie zachované kostoly nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe.
• Drevený kostolík vo Vyšnom Komárniku: Drevený gréckokatolícky kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.
• Kostolík v Pominovci: Románsky Kostolík sv. Jána Krstiteľa z prelomu 12. a 13. storočia.
• Kostol Sv. Štefana Kráľa: Tento kostol je jednou z posledných zachovaných pamiatok obce Kelča, ktorá bola zatopená v druhej polovici 20. storočia pri výstavbe vodnej nádrže Veľká Domaša.

Kostolík v Kopčanoch

Slovenské kostoly v číslach

Na Slovensku nájdeme mnoho kostolov s rôznymi rekordmi a zaujímavosťami. Tu je niekoľko z nich:

Kostoly zasvätené sv. Cyrilovi a Metodovi

Apoštoli Slovanov Konštantín, ktorý na sklonku života prijal mníšske meno Cyril, a jeho starší brat Metod požívajú na Slovensku mimoriadnu úctu. Zaslúžili si ju najmä misiou na Veľkú Moravu, ktorej 1160. výročie sme si pripomenuli v roku 2023. V žiadnej inej, len slovenskej ústave sa spomínaju ich mená, deň sv. Cyrila a Metoda - 5. júl je štátnym sviatkom, bolo im u nás postavených množstvo pamätníkov, pomenované sú podľa nich rôzne inštitúcie, vrátane dvoch univerzít - v Trnave a Nitre.

Medzi zaujímavosti patrí veľký počet kostolov a chrámov, ktoré boli solúnskym bratom u nás zasvätené. Najväčší kostol sv. Cyrila a Metoda je v obci Terchová a je od slávneho architekta Milana M. Harminca. Najmenší gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda na Slovensku je v obci Seniakovce.

Na území Slovenska je v súčasnosti 85 kostolov a chrámov s patrocíniom svätých Cyrila a Metoda. Takmer polovica z celkového počtu týchto kostolov - 42 - bola postavená po Nežnej revolúcii, kým za obdobie komunistickej moci len 17. Patrocínium solúnskych bratov najdlhšie nesie rímskokatolícky kostol zo 14. storočia v stredoslovenskej obci Selce neďaleko Banskej Bystrice, pôvodne zasvätený všetkým svätým.

V Suchej Doline zase miestni veriaci pre dezolátny stav zbúrali po prvej svetovej vojne Kostol svätého Mikuláša zo 14. storočia, a keď si v roku 1925 vybudovali nový, pri tej príležitosti zmenili patrocínium kostola. Kostol dnes užívajú gréckokatolíci a rímskokatolíci. Samostatne si svoj prvý Chrám svätých Cyrila a Metoda postavili gréckokatolíci v Stropkove. Pravoslávny Chrám svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda v Blatných Remetách.

V Bratislave nezávisle od seba vznikli v minulom storočí dva plány postaviť na Firšnáli (dnes Námestie slobody) katedrálu zasvätenú svätým slovanským vierozvestom. S jedným z nich prišli redemptoristi, ktorí dodnes sídlia vo svojom rehoľnom dome na neďalekej Puškinovej ulici, v skorých 40. rokoch. Ich snaženie však vyšlo navnivoč, potrebný pozemok sa im od hlavného mesta pre rôzne prekážky odkúpiť nepodarilo.

Na území našej vlasti sa stretáme s bohatým umeleckým stvárnením svätých Cyrila a Metoda, či už v kostoloch a chrámoch, alebo na verejnom priestranstve. Kostoly a chrámy sa vždy považovali a aj považujú za jedny z najvýznamnejších stavieb v mestách či na dedinách. Odjakživa zohrávali veľmi dôležitú úlohu v životoch ľudí. Mnohé z nich sú unikátne, veľkolepé s bohatou výzdobou a očaria nielen svojou atmosférou, ale aj veľkosťou. Okrem monumentálnych chrámov však existujú i veľmi drobné kostolíky či kaplnky, ktoré však nie sú o nič menej významné. Práve naopak.

Tipy na výlety v okolí Malej Frankovej

• Chodník korunami stromov Ždiar: 1 234 m dlhá prechádzka po netradičnom chodníku v Bachledovej doline.
• Bachledka Ski & Sun Ždiar: Lyžiarske stredisko s možnosťami pre všetky vekové kategórie.
• Rozhľadňa Bachledova dolina Ždiar: Štvorposchodová drevená stavba s výhľadom na Spišskú Maguru a Belianske Tatry.
• Jezerské jazero Jezersko: Prírodná rezervácia s pokojným horským prostredím.
• Ski Pod Bufarkom Spišské Hanušovce: Rodinné lyžiarske stredisko.
• Kráľovstvo lesa Ždiar: Prírodná detská zóna s interaktívnymi atrakciami.
• Bobová dráha v Bachledovej doline Ždiar: Adrenalínová jazda na najdlhšej bobovej dráhe v Tatrách.

Chodník korunami stromov Ždiar

Múzeá a galérie v okolí Malej Frankovej

• Ľudové múzeum - Ždiarsky dom Ždiar: Expozícia v dreveničke postavenej podľa vzoru dreveníc zo začiatku 20. storočia.
• Galéria Ferdinand Katona Spišská Stará Ves: Stála expozícia Tatranskej galérie s olejomaľbami a kresbami tatranskej prírody.
• Múzeum Červený kláštor Červený Kláštor: Kartuziánsky kláštor, národná kultúrna pamiatka.
• Hohenlohe zámoček Tatranská Javorina: Lovecký zámoček postavený z dreva.
• Múzeum Tatranského národného parku Vysoké Tatry mesto - Tatranská Lomnica: Múzeum oboznamuje návštevníkov o tatranskej prírode.
• Galéria Dobrá hračka Vysoké Tatry mesto - Tatranská Lomnica: Interaktívna detská galéria.

tags: #kostol #v #malej #frankovej