Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou. Toto miesto je známe svojou pozoruhodnou architektúrou a historickými pamiatkami. Obec sa môže pochváliť svojou vlastnou bohatou históriou, ktorá sa datuje až do roku 1449. Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava). Každopádne však Moravský Sv.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavený v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola. Jednou z najvýraznejších sakrálnych pamiatok obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste staršieho barokového kostola a bol postavený v rokoch 1840 až 1851. Farský kostol sv.
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. storočia stalo sídlom panstva.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Obec je rozložená na terase, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Morava. Moravský Svätý Ján sa nachádza len dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží.
História a Vývoj Farského Kostola
V súvislosti s históriou kostola je dôležité spomenúť aj vývoj farnosti a jej kňazov. V 16. storočí sa v Hasprunku používal aj názov Istvánfalva. Názov Haszprunka sa používal až do roku 1885. Od 11. novembra 1907 bol názov upravený na „Pozsony-Szentistván“.
Podľa tradície, počas tureckých a kuruckých vojen boli Turci umiestnení aj v Hasprunke. Lenže v čase, keď boli v Hasprunke Turci (1663-64), kostol ešte neexistoval. Navyše, Turci tu rabovali, ničili a zabíjali.
Zaujímavosťou je, že základný kameň kostola bol položený dňa 13. mája 1674 Szelepcsényiho a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Kostol bol posvätený jágerským biskupom Ferdinandom Pálffym na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1678, a zasvätený bol sv. Štefanovi. Dátum posviacky kostola bol 20. august. Je už dnes ťažko možné zistiť, prečo toľko rokov trvalo, kým ho prišiel biskup posvätiť.
Významné udalosti a rekonštrukcie kostola
V roku 1811 bola veža opravená a obielená, a bol na ňu znovu osadený kríž. V roku 1833 bola na kopci nad dedinou vytvorená Kalvária. Bol na ňu osadený drevený kríž, ktorý posvätil kaplán páter Anastáz.
Významnou udalosťou pre Hasprunku bola kanonická vizitácia 20. júna 1780, ktorú vykonal osobne knieža prímas a kardinál Batthanyi. Po vykonaní vizitácie o siedmej večer odišiel naspäť do Veľkých Levár. Priniesla so sebou rozhodnutie, že pre množstvo veriacich je potrebné kostol zväčšiť. Z toho dôvodu bola zboku pristavená nová sakristia. Boli umiestnené sochy sv. Štefana a sv. Imricha, a nad nimi pozlátené sochy sv. Alžbety a sv. Barbory. Bol zhotovený nový svätostánok, a zabezečené rúcha a liturgické náčinie. Tieto práce sa začali 22. mája 1785. Náklady znášal gróf Karol Pálffy.
V roku 1790 sa začalo s prípravami nového organa. V roku 1792 bol organ prepravený a opatrený pedálmi. V tomto období sa v Hasprunke usadili Židia.
Významní farári a ich pôsobenie
Prvým farárom v Hasprunke sa stal Pavol Dubnik. Prvý sobáš, zapísaný do matriky, sa uskutočnil až o rok neskôr 29. januára 1696. O živote prvého hasprunkého farára nevieme takmer nič. Bol 42 ročný - takže sa narodil pravdepodobne v roku 1653. Pochovaný bol podľa všetkého do krypty kostola.
Druhým farárom bol Imrich Nyakasházy, ustanovený 16. februára 1695. Pôsobil tam do 2. júna 1699. Tretím farárom bol Ondrej Ondrejkovič. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 2. júna 1699. Tam 25. júna 1705 aj zomrel. Pochovaný je v krypte kostola.
Štvrtým farárom sa stal 29. novembra 1705 Ján Čermák. O jeho pôvode chýbajú informácie. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1704. V Hasprunke pôsobil vyše 45 rokov až do svojej smrti. Zomrel 14. apríla 1751 vo veku 75 rokov.
Piatym farárom bol Ján Nepomuk Lackovič, rodák z bratislavskej Dúbravky. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 8. júna 1751. Zomrel 4. augusta 1753. Šiesty farár sa tiež v Hasprunke dlho nezdržal. Bol ním František Xaver Reinhardt. Siedmym farárom sa po ňom stal Šimon Dobrovodský. Bol ustanovený 8. augusta 1755 v Hasprunke. Zomrel 18. júla 1761 v nemocnici milosrdných bratov vo Valticiach na Morave.
Ôsmym farárom bol Štefan Behányi. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 11. januára 1761, tam zomrel 18. alebo 20. decembra 1761. Deviaty farár nastúpil vyše mesiaca po jeho smrti. Bol ním Mikuláš Baťovič, uvádzaný aj ako Balgovič. Nato bol 2. februára 1762 menovaný za farára v Hasprunke. Desiaty farár pochádzal z Holíča. Farárom sa stal 26. mája 1771 v Studienke, potom 1. januára 1772 v Malackách, kde sa stal v roku 1782 vice-archidiakonom (dekanom).
Jedenástym farárm bol Pavol Križan, ktorý pochádzal asi z roku 1743. Za kaplána bol poslaný 27. decembra 1769 do Blumentálu v Bratislave. Potom bol 22. januára 1773 menovaný za farára v Hasprunke, po Vianociach, 30. decembra. Nevedel si však zvyknúť na toto prostredie.
Dvanástym farárom sa stal Jozef Notný (Notný), ktorý pochádzal z Dolných Orešian. Za farára bol menovaný 13. januára 1777. Trinástym farárom, kde pôsobil až do svojej smrti 5. mája 1780, bol František Osvald. Štrnástym farárom, ktorý v obci pôsobil 53 a pol roka stal Juraj Renko.
Pätnástym farárom sa stal Anton Pachman. V Hasprunke bol vymenovaný 12. septembra 1855. Šestnástym farárom bol Ján Laicha. Ustanovený bol 1. septembra 1865 do Rohožníka. Odtiaľ bol 30. septembra 1873 preložený do Hasprunky. Zomrel ako 39 ročný na tuberkulózu 7. júna 1874. Sedemnástym farárom bol Alojz Marschall zo Skalice. Osmnástym farárom bol František Bernkopf. Hneď po svojom príchode sa pustil do opravy kostola i fary. Devätnástym farárom bol František Xaver Cífer.
Ďalšie pamiatky v obci
Okrem kostola sv. Jána Krstiteľa sa v obci nachádza aj niekoľko ďalších významných pamiatok:
- Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne: Je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim.
- Habánsky dvor: Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred.
- Prírodná rezervácia Čeker - Čertova studňa: Rezervácia bola zriadená na ochranu prírodných spoločenstiev mŕtveho ramena rieky Morava a pobrežných porastov.
Obec Moravský Svätý Ján je teda miestom, kde história, kultúra a prírodné krásy spolu úzko súvisia a vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá poteší každého, kto sa sem vydá.
MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN
Významné osobnosti
Obec Moravský Svätý Ján sa môže pochváliť aj niekoľkými významnými osobnosťami, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili:
- Eva Studeničová - Ľudová speváčka.
- Andrej Kubina - Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník.
- Henrich Kleinedler - Kronikár.
- Jozef Kubina - Politik, právnik.
- MUDr. Gejza Dallos - Lekár, ktorý pôsobil v obci a zaslúžil sa o vybudovanie zdravotného strediska.
- Kvetoslav Florián Urbanovič - V rokoch 1904-1906 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne.
- Alojz Šoltés - Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ.
- Moritz Hirsch - Finančník a filantrop, ktorý obnovil kaštieľ v obci.
Ak sa rozhodnete navštíviť Moravský Svätý Ján, určite si nenechajte ujsť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí, ako napríklad Baziliku Panny Márie v Šaštíne.