Rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých v obci Medzany je národnou kultúrnou pamiatkou. Obec Medzany leží pod Šarišským hradom, z opačnej strany, ako zvyknú jeho panorámu zobrazovať maliari. Nachádza sa v okrese Prešov.
História obce Medzany
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248, "kedy Kráľ Bela IV. Starosta obce Jozef Kipikaša uviedol, že už v roku 1230, podľa niektorých publikovaných prameňov, dostal toto územie do majetku rád johanitov.Na území obce sa ťažila ruda. Malo ísť o osídlencov z Nemecka, lebo stará časť obce sa dodnes nazýva Šváby. V časti Nižný Počkaj bola odkrytá polozasypaná banská štôlňa. Artefakty, ktoré na území obce objavili archeológovia, pochádzajú z lokality Nižný a Vyšný Počkaj a Suchý potok. Tvoria súčasť stálej expozície Krajského múzea v Prešove.
Pôvod názvu obce
Názov obce pochádza podľa historikov od slova medza vo význame hranica nejakého územia. Starosta doplnil, že ľudia, aby im úrodnú pôdu nesplavovalo, robili si na pozemkoch kaskády - medze. Dávno ich rozryli, no dodnes sa zachovala jedna lokalita, ktorá ostala akoby v pôvodnom stave a volajú ju Medzi medze.
Vývoj názvu obce v priebehu storočí
Názov obce je v písomných materiáloch z 13. - 14. storočia zväčša rozšírený o maďarský výraz patak (potok). Kým sa názov ustálil do dnešnej podoby Medzany, používali sa viaceré pomenovania obce pomaďarčené alebo ovplyvnené nemčinou ako Megepataka, Megye, Megepathaka, Megyepathak, Medgye. Do roku 1439 boli Medzany (Megepathaka) vlastníctvom kráľa a súčasťou hradného panstva Šariš.
Život obyvateľov v minulosti
Poddanské obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu. Polia obrábali pomocou kráv a volov, siala sa prevažne raž, ovos a pšenica. Pestovali sa strukoviny, mak, kapusta, pohánka a neskôr zemiaky. Na výrobu plátna sa pestovalo konope, z jeho semien sa lisoval olej, ktorý používali v čase pôstu namiesto masti. Želiari a podželiari nemali v užívaní žiadnu pôdu, pravdepodobne pracovali na majerských pozemkoch.
Erb a kroje obce
Kipikaša uviedol, že poľnohospodársky motív sa nachádza aj v erbe obce. Tvorí ho modrý štít, v ktorom zo zelenej pažite medzi strieborným lemešom a čerieslom vyrastajú tri zlaté pšeničné klasy, na dvoch krajných sedia dva škovránky. Heraldický erb vychádza z okrúhlej pečiatky obce, ktorá mala priemer 30 milimetrov a je datovaná rokom 1868. Keď obec pátrala po svojej histórii, pre pečatidlo boli až v Budapešti. V Medzanoch sa nosil typický šarišský kroj. Muži mali úzke vyšívané nohavice s čiernym vzorom - pričesy, ktoré sa vsúvali do čižiem. Na bielu košeľu si obliekali lajblík. Klobúk bol olemovaný trikolórou. Dodnes sú v obci ešte tri ženy, ktoré si do kostola obliekajú "kydle" - krojované sukne. Vrchný kabátik si už prispôsobili terajšiemu štýlu obliekania.
Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši
Patrocínium kostola je sv. Vznikol približne v polovici 13. storočia. Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.
Významné prestavby a úpravy
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža.
Obnova chrámu
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia.
Detaily a umelecké prvky
- Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou.
- Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode.
- Pár sto metrov od kostola sa nachádza areál zaniknutého augustiniánskeho kláštora, na okraji ktorého postavili v 16. storočí Kaplnku sv.
Súčasný stav a funkcia
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli. Mesto sa nachádza cca pár kilometrov severozápadne od Prešova.