Banská Bystrica, ako slobodné kráľovské banské mesto, si zachováva bohaté kultúrne a historické dedičstvo, ktoré sa odráža aj v jej sakrálnych stavbách. V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam niektorých z najvýznamnejších kostolov a kaplniek v meste.
Katedrála sv. Františka Xaverského
Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v Banskej Bystrici je Katedrála sv. Františka Xaverského, ktorá je zároveň aj farským kostolom.
V minulosti slúžila ako konzistórium - miestnosť, v ktorej sa schádzal poradný zbor diecézneho biskupa. Dnes slúži ako kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu. Jeho vznik sa predpokladá v druhej polovici XIII. storočia a spomína sa už v roku 1442.
Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď kostola na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov.
Známa je neskorogotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý dokončil roku 1475. Oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou pochádza z roku 1516. V presklenenej nike na južnej strane je umiestnené súsošie Krista na Olivovej hore z konca 15. storočia.
Najväčšou dominantou celého mestského hradného areálu a najstaršou stavbou v Banskej Bystrici je Kostol nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký. Kostol bol postavený v 13. storočí. Kostol postupne prešiel viacerými prestavbami až nadobudol súčasnú podobu. Chrám vo svojom interiéri ukrýva skutočné skvosty gotického umenia na Slovensku. Vo svojej pôvodnej podobe sa zachovala Kaplnka sv. Barbory, známa neskorogotickým oltárom Majstra Pavla. Obdivovať tu je možné aj originálnu klenbu, či fresky svätcov. Za povšimnutie určite stojí aj bronzová krstiteľnica. Hodnotný chrámový poklad tvoria liturgické predmet zo 17. a 18. storočia.
Kostol sv. Kríža
Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov.
Kostol sv. Kríža, pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský, bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.
Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.
Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.
Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu. Kostol svätého Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
Staviteľom bol majster Hanuš.
Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia.
V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
Kostol bol posvätený 28. apríla 2007. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.
Kostol sv. Alžbety
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.
Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici.
V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul.
Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste a kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby. V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. Prešiel viacerými prestavbami a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Oltárny obraz sv.
Ďalšie sakrálne stavby v Banskej Bystrici
- Kaplnka sv. Agáty (v Mammacentre sv. Agáty): Slúži ako adoračná kaplnka všetkým, ktorí prichádzajú do Domu Moyses a osobitne do Mammacentra sv. Agáty hľadať zdravie pre telo, aby pritom mohli čerpať aj zdravie ducha a duše. Príležitostne tu býva aj sv. omša.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Hodnotná baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z r. 1760 je už roky v zlom stave. Poškodzujú ju sprejeri aj niektorí návštevníci železničnej stanice Banská Bystrica - mesto.
- Kaplnka sv. Štefana: Slúži všetkým, ktorí prichádzajú do priestorov Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II. Môžete tu v pokoji a tichu prežiť blízku prítomnosť s Eucharistickým Pánom. Alebo sa pri rôznych príležitostiach zúčastniť svätej omše.
- Kostol Božieho milosrdenstva: Nielen klientom a zamestnancom Domu Božieho milosrdenstva bude slúžiť priľahlý Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý dnes biskup posvätil a fara, ktorú požehnal. Sú totiž sídlom novovytvorenej farnosti Banská Bystrica-Belveder, ktorú katolícka cirkev vytvorila pre potreby obyvateľov už hotových aj plánovaných nových bytoviek v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov: 28.júna 2001 diecézny biskup, Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň pre stavbu kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorý po dokončení aj sám posvätil 21.decembra 2002.
Kostol sv. Jakuba v Jakuby
Kostolík postavili podľa všetkého niekedy v prvej štvrtine 14. storočia (uvádza sa aj presný rok 1318) ako ďalší z vidieckych kostolíkov, ktoré v tomto období vznikli v okolí Banskej Bystrice. Aj tento chrám sa spomína so stavebnou aktivitou magistra Donča. V neskorogotickom období, koncom 15. storočia a začiatkom 16. storočia, sa uskutočnila rozsiahla obnova vnútorného zariadenia i samotnej stavby. Bohatí mešťania zafinancovali koncom 15. stor. nové krídlové oltáre a zvon. V roku 1516 sa skončila prestavba kostola, ktorý dostal nové hviezdicové klenby v lodi i presbytériu. Financoval ju známy banskobystrický mešťan a ťažiar Michal Konigsberg. V nepokojnom 17. V roku 2016 si miestna farnosť pripomenula 500.
- Kružba nižšieho okna na západnom priečelí má tvar srdca.
- Na klenbách nájdeme štíty s kamenárskymi značkami, aké nájdeme aj v ďalších kostoloch v regióne (napr.
- Súčasťou vybavenia kostola boli dlhý čas aj neskorogotické krídlové oltáre. Hlavný Oltár sv. Jakuba pochádza z roku 1480, pričom osem tabuľových malieb z neho sa dostalo do zbierok Kresťanského múzea v Ostrihome. O niečo mladší Oltár sv.
Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Uľanke. Stavba je v dobrom stave. Bohoslužby: vo štvrtok o 17.45 h, v sobotu a v nedeľu o 8.00 h.
Jakub patrí k mestským častiam Banskej Bystrice a kostolík stojí v jej centre.
Kalvária v Banskej Bystrici
V rokoch 1712-1713 postavili obyvatelia mesta vrcholový objekt Kalvárie - kostolík - ako Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Bol prejavom vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie v r. 1710. Počas totalitného režimu ho dali predstavitelia komunistickej strany v meste postupne devastovať. Až v r. 2008 sa ukončila jeho oprava s celým areálom Kalvárie.
Po rozsiahlej obnove kalvárie v rokoch 2006-2008 nesie patrocínium Povýšenia sv. Kríža.
Významné udalosti v histórii cirkevného života v Banskej Bystrici
- 1648: V meste sa usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy.
- 1671: V súlade s nariadením cisára Leopolda I. vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly.
- 1678 - 1683: Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola.
- 1704 - 1708: K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II.
- 1807: Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807.