Kostoly, kresťanstvo, architektúra a interiér

Som fascinovaný inými kultúrami, inými náboženstvami, ale považujem sa za kresťana. Obdivujem krásu kostolov, a som rád, keď si v modernej Európe dokážeme udržať tradície. Aj u nás totižto platí, že najkrajšie a najunikátnejšie kresťanské pamiatky sú mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Cestovať znamená nielen vidieť, ale cez zážitky aj cítiť a, hlavne, pochopiť. Kresťanstvo je so svojimi vyše 2,5 miliardami nasledovníkov (približne 33% svetovej populácie) jasne najväčším náboženstvom sveta a nájdeme ho všade.

Dejiny umenia na našom území sú jedinečne spojené s dejinami cirkvi či cirkví. Cirkev preto vždy podporovala umenie, lebo pravé umenie povznášalo. Architektúra sama osebe je z mnohých žánrov umenia tým najdôležitejším. Vytvára priestor, v ktorom sa uplatňujú ostatné druhy umenia. Ak má byť človek kultivovaný v nejakom priestore, je ho treba vybudovať. V prípade stavieb posolstva viery a vyznávania náboženstva vybudovať tak, aby sa človek dostal aspoň na chvíľu do iného sveta, sveta nadpozemského, sveta možno ťažko pochopiteľného, transcendentálneho, ale aj bez akejkoľvek interpretácie čitateľného.

Tým sakrálna architektúra - najmä chrámov, kostolov, katedrál - plní svoje poslanie aj ako symbol stelesňujúci predstavy jednotlivých cirkví o priblížení sa k svetu nadprirodzenému, v prípade kresťanstva je kostol loďou, ktorej smer udáva Kristus za asistencie biblických výjavov, pripomínania osudov a ľudských vzorov - svätcov.

Najdôležitejšie kresťanské európske mestá

A aké sú najdôležitejšie kresťanské európske mestá? Konštantínopol - dnešný Istanbul - je kľúčovým mestom kresťanskej histórie. Cisár Konštantín ho nazval Nový Rím a postavil tu prekrásny kostol Hagia Sofia, ktorý je dnes mešitou. Bol som v Paríži v deň, keď začala horieť katedrála Notre Dame, a bol som po rokoch opäť. Musím skonštatovať, že najstaršiu gotickú katedrálu sveta naozaj prekrásne vynovili. Úžasné sú pútnické miesta ako Lurdy vo Francúzsku, Santiago de Compostela v Galícii či Fatima v Portugalsku - práve sem smeruje najväčšia púť Európy. V Lisabone navštevujeme taktiež zopár kostolov - najstaršiu katedrálu Sé, ktorú sme ako kresťania prerobili z pôvodnej mešity. Z Portugalska naši klienti ďalej odlietajú na prekrásne ostrovy Madeira a Azory.

Ak ste ešte neboli v Portugalsku, určite sa vydajte na náš prepracovaný zájazd.

Významné kresťanské mestá vo svete

Najvýznamnejšie kresťanské mesto na svete je Rím. V Ríme sa nachádza vraj viac než 1 000 kostolov, z toho len štyri sú pápežské baziliky. Okrem Baziliky svätého Petra vo Vatikáne odporúčam navštíviť aj najstarší kostol Ríma - Baziliku sv. Mojou najobľúbenejšou bazilikou je Santa Maria Maggiore. Ak na Atose prebiehajú modlitby nepretržite už 1 000 rokov, v tejto bazilike sa modlí už 1 600 rokov - ani jeden deň bohoslužby nevynechali. Sú tu pochovaní šiesti pápeži, sestra Napoleona či sochár Bernini. Práve v tejto bazilike bola schválená staroslovienčina ako bohoslužobný jazyk. V Ríme nájdete aj priame spojenie na slovenských dejateľov, a to konkrétne v Bazilike sv.

V Jeruzaleme nájdeme miesto Božieho hrobu na Golgote. A 8 km južne odtiaľ sa nachádza Betlehem, kde sa Ježiško narodil. Navštevujeme aj Nazaret, Galilejské jazero na severe Izraela a naši sprievodcovia vám povedia aj o detailoch či zaujímavostiach týchto miest. Vo Svätej zemi to vlastne všetko celé začalo. Tu sa zakladateľ kresťanstva narodil, tu povolal a učil svojich prvých nasledovníkov, tu spečatil svoju radostnú zvesť svojím zmŕtvychvstaním. Brehy Genezaretského jazera si Ježiš zvolil ako svoj domov a miesto vykonania zázrakov. Nájdeme tu, samozrejme, veľa kostolov, tým najnavštevovanejším je miesto, kde sa Ježiš narodil (Betlehem). Až 1 600 rokov od čias Sv. Heleny je jaskyňa so 14-cípou striebornou hviezdou cieľom putovania miliónov zvedavcov a zbožných pútnikov. Jeruzalem má taký silný genius loci, alebo, ako Židia vravia, schina (Božia prítomnosť), že sa na týchto miestach ohýbajú aj kolená nekresťanov a neveriacich.

Kresťanstvo vzniklo na Blízkom východe a okrem Izraela sa dajú navštíviť kresťanské pamiatky v susednom Jordánsku. V Jordánsku putujeme aj po stopách starozákonných prorokov - v Petre je to napríklad po stopách Mojžiša či jeho brata Árona. V Jordánsku, na hore Nebo, sa nachádza miesto, kde prorok Mojžiš skonal. Práve tomuto miestu dával prednosť aj bývalý pápež Ján Pavol II. Zároveň ide o miesto, odkiaľ bol do neba vzatý prorok Eliáš na ohnivom voze. Ježišova hrobka existuje dvojmo - v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme a v tzv. Ja mám krásne zážitky z kresťanských komunít v Sýrii a Iraku. Taktiež tu nájdeme stopy po starozákonných prorokoch - napríklad sv. Veľké množstvo kresťanských pamiatok nájdeme v dnešnom Turecku - príbytky kresťanov v Kapadócii, dom Panny Márie nad antickým Efezom.

Mestu dominuje nádherná socha Ježiša Krista - samotné rozpätie rúk má 28 metrov. Počas dovolenky v Riu teda zažijete krásne, priam božské, výhľady z hory Corcovado, na ktorej stojí Ježiš, alebo z Cukrovej homole... Užijete si božské pláže, budete sledovať božský futbal na Maracane.

Väčšina komunít v Oceánii sú kresťania. Najkrajší kostol, aký som kedy videl, sa nachádza na vzdialených Gambierových ostrovoch a Markézach. Na Novom Zélande som videl kostoly, kde bolo namiesto kríža s Ježišom Kristom okno s výhľadom na prekrásnu prírodu. Aj Austrália je kresťanská krajina, ktorú milujem, veď môj otec tu roky učil na univerzite v Melbourne. Zaujímavé je, že katolícka cirkev v Austrálii vždy využívala umenie a hudbu na priblíženie ľudí k Bohu a na vyjadrenie jeho krásy, pričom jej kostoly a architektúra sa stali dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. V Sydney môžete okrem Opery či ikonického mostu Harbour Bridge vidieť aj hlavnú anglikánsku katedrálu, kostol sv. Ondreja (St. Andrew’s Cathedral). Nie je len miestom bohoslužieb - organizujú sa tu koncerty, výstavy a kultúrne podujatia, ktoré z nej robia dynamické centrum komunity.

Polovica obyvateľov Afriky sú kresťania. Etiópia je druhou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo - stalo sa tak v roku 330 v ríši Aksum (sever dnešnej Etiópie a Eritrey). V egyptskej Alexandrii nájdeme najväčší kostol pravoslávnej cirkvi a na našich zájazdoch Egyptom nenavštevujeme iba pyramídy, hrobky egyptských kráľov a kráľovien, ale aj kostoly a miesta, ktoré si pamätajú pobyt svätej rodiny (Jozefa, Panny Márie a malého Ježiška) pri ich úteku do Egypta.

Karibské ostrovy majú často silnú černošskú históriu, a ľudia, ktorí sem prišli, priniesli so sebou hudbu a tance. Zopár kostolov navštevujeme aj na Kube. Vedeli ste, že v Havanskej katedrále bol dlhý čas pochovaný Krištof Kolumbus? Na východe krajiny, v El Cobre, sa so svojimi klientmi zastavujeme v kostole, ktorý je taký významný, že tu svoju zlatú olympijskú medailu odovzdal kubánsky skokan Javier Sotomayor. USA je krajina s najväčším počtom kostolov na svete. Medzi najznámejšie patrí Kostol sv. No najväčší zážitok severnej Amerike nenájdete v USA ani Kanade, ale v Mexiku. Videlo ho minimum Slovákov, ale 100 % našich klientov a kresťansko-mexické rituály sú veselé a poskytujú ohromný zážitok aj pre neveriacich.

Sakrálna architektúra v Bratislavskom kraji

Bratislavský kraj reprezentuje takmer komplexne prehľad vývoja sakrálnej architektúry kultových stavieb od najstarších čias. A to nielen z hľadiska štýlovo-architektonického zaradenia, ale aj typologickej rôznosti stavieb: od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby. Najstaršie zachované kresťanské stavby - aj keď len v základoch identifikované ako veľkomoravské, nachádzajú sa na bratislavskom hrade - bazilika, na hrade Devín - veľkomoravský kostol a kruhová sakrálna stavba v predhradí. A v súčasnom územnom ohraničení bratislavskej arcidiecézy, mimo územnosprávnej jednotky kraja, sa nachádza jediná dokladovaná stojaca stavba veľkomoravského obdobia - kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Z románskeho obdobia máme prezentované nálezy kaplnky sv. Jakuba staršieho priamo v meste Bratislava - na Námestí SNP.

Významné kostoly v Bratislave

• Kostol svätého Jána z Mathy (Trojička)
• Kostol sv. Štefana (Kapucíni)
• Kostol sv. Ladislava
• Kostola a kláštor sv. Alžbety (Alžbetínky)
• Kostol Zvestovania Pána (Františkánsky kostol)
• Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Jezuitský kostol)
• Pravoslávny Chrám sv. Mikuláša
• Kostol Najsvätejšej Trojice v Podhradí
• Kostol Panny Márie Snežnej
• Katedrála sv. Martina
• Modrý kostolík (kostol sv.

Kostol Loretánskej Panny Márie v Bratislave

Kostol Loretánskej Panny Márie, známy aj ako Kostol Uršulínky, spoluvytvára historické centrum Bratislavy. Nachádza sa na Uršulínskej ulici v susedstve Kláštora Uršulínok, ako aj súvisiacej materskej a základnej školy, vrátane gymnázia.

Jednoloďovú stavbu v renesančnom štýle postavili v rokoch 1659 - 1663 tesne pri mestských hradbách bratislavskí protestanti. Užívali ju však pomerne krátko (do roku 1670), pretože po odhalení Vešeléniho sprisahania kostol protestantom odňali a v roku 1672 ho pridelili uršulínkam. Tie ho zasvätili Loretánskej Panne Márii. V roku 1683 strecha zhorela a novú strechu, už v barokovom štýle s cibuľovitým tvarom, pokryli medeným plechom. Dnešná podoba kostola je takmer úplne totožná s pôvodnou stavbou protestantov, čo sa týka vonkajšieho vzhľadu. Fasáda je zakončená drevenou hranolovou vežičkou so zvonicou, pôvodne bola pokrytá šindľovou strechou, ktorá ale v roku 1683 zhorela a nová baroková strecha s cibuľovitým tvarom je pokrytá medeným plechom. Interiéru dominuje neskorobarokový polychrómovaný hlavný oltár z 18. storočia. V strede sa nachádza socha čiernej Panny Márie. Sochu Loretánskej Panny Márie daroval uršulínkam v roku 1684 arcibiskup Leopold Kollonich. Oltár je doplnený sochami sv. Barbory, sv. Uršuly, sv. Kataríny a sv. Agnesy a bočné oltáre zobrazujú sv. Anny a sv. Augustína. Kazateľnicu zdobia sochy Mojžiša a starozákonného veľkňaza Arona a baldachým so sochou sv. Michala archanjela. Na stavbu kostola nadväzuje budova kláštora uršulínok.

Významnou udalosťou novodobých dejín kostola bola prítomnosť sv. otca Jána Pavla II., ktorý sa v ňom modlil ruženec počas svojej druhej návštevy na Slovensku 2. júla 1995. Dôležitou udalosťou dejín kostola bola návšteva sv. otca Jána Pavla II., ktorý počas jeho druhej návštevy Slovenska 2. júla 1995 sa v ňom modlil ruženec. Pri príležitosti 10 výročia jeho návštevy bol v roku 2006 odkrytý posvätený reliéf dnes už zosnulého pápeža.

Kostol svätého Štefana v Nesebare

Kostol svätého Štefana je skvostom stredovekej pravoslávnej architektúry, ktorý sa nachádza v kľukatých dláždených uličkách starého mesta Nesebar. Prvý kostol na tomto mieste bol postavený v 11. storočí a zasvätený Panne Márii. Väčšina toho, čo možno vidieť dnes, však pochádza zo 16. storočia, keď bol kostol rozšírený a rozsiahlo zrekonštruovaný. Interiér obsahuje 258 nástenných malieb, na ktorých je vyobrazených viac ako 1 000 rôznych postáv Nového zákona. Najstaršie maľby zobrazujú scény zo života Svätej Matky. Ďalšie nástenné maľby zobrazujú zázraky, ktoré vykonal Ježiš, a obrazy Súdneho dňa. V interiéri kostola je možné vidieť aj pôvodný vyrezávaný drevený trón a kazateľnicu svätého Štefana z 18. Kostol je ukážkou byzantskej architektúry 11. storočia s typickým trojloďovým pôdorysom baziliky. V 90. rokoch 20. storočia bol kostol svätého Štefana v zlom stave.

Kostol vo Vranove nad Topľou

Mesto Vranov nad Topľou leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. V meste sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, medzi ktoré patria:

• Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie
• Kláštor Pavlínov
• Reformovaný kostol
• Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého
• Židovský cintorín

Medzi tieto pamiatky patrí aj gréckokatolícky kostol, ktorý má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote mesta. Kostol je centrom samostatnej farnosti v južnej časti mesta. Na mieste dnešného kostola sa nachádzal františkánsky kláštor z 15. storočia. V roku 1672 začali vo Vranove pôsobiť otcovia rádu pavlínov.

Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie

Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441, predstavuje typ neskorogotickej monumentálnej sakrálnej stavby. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami barokového maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníctva na Slovensku Jána Silašiho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom.

Kláštor Pavlínov

Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672, vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého

Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770, je dokladom barokového sochárstva na východnom Slovensku. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001.

Kostol sv. Františka z Assisi

Rímskokatolícky Kostol sv. Františka, Panne Márii a svätým košickým mučeníkom. Kostol je centrom samostatnej farnosti v južnej časti mesta. Františka a vzácne barokové súsošie sv. Barokové súsošie sv. kostole sv. Františka z Assisi. plastiku vysokej umeleckej hodnoty. Pochádza z r. korešponduje s barokovými úpravami kláštora pavlínov. z pieskovca.

Typológia sakrálnej architektúry

Sakrálne architektonické pamiatky sú komplexné svedectvo vývoja duchovnej kultúry. Kláštory, kostoly, synagógy, kaplnky, kalvárie a cintoríny je potrebné vnímať viac ako len estetické a umelecké artefakty či technické a funkčné historické objekty. Na rozdiel od iných objektov pamiatkového fondu ide vo väčšine o dodnes živé stavby, ktoré stáročia neprerušene slúžia svojmu pôvodnému účelu - náboženskému kultu. Výnimku tvoria synagógy, ktoré patria v súčasnosti k najohrozenejším sakrálnym pamiatkam (z vyše 100 zachovaných iba 4 slúžia pôvodnej funkcii). Sakrálne stavby ako prejav náboženského správania sa človeka majú symbolický obsah. Zahŕňajú celé spektrum jasne identifikovateľných alebo skrytých ideových, ideologických i sociálnych odkazov, ktoré sú zrozumiteľné iba za podmienky interdisciplinárneho štúdia rôznych aspektov (umelecko-historických, teologických, liturgických, sociologických, antropologických.., dejín mentalít a dobovej spirituality, na pozadí spoločensko-historických a politických súvislostí). Sakrálna architektúra má špecifickú funkciu - slúži náboženskému kultu. Vytvára architektonický rámec miesta, kde človek komunikuje s transcendentálnou skutočnosťou, ktorú v judaizme a kresťanstve predstavuje osobný Boh. Posvätné miesto bolo hodnotovým ťažiskom každého archaického spoločenstva. Sakrálny priestor sa od profánneho odlišuje intenzitou v ňom fixovaných symbolov.

Základná typológia sakrálnej architektúry

Urbanistická dimenzia sakrálnej architektúry sa prejavuje v rámci architektonických komplexov s prevažujúcou kultovou funkciou.

• Kostol - hlavnými formami sakrálnych stavieb sú od karolínskych čias - bazilika a jej varianty a centrálna katedrála, dóm a münster neznamenajú určitú stavebnú formu, ale označujú funkciu (katedrála od katedry = biskupský stolec) alebo pôvod (münster od monasterium = kláštor). Dómom (domus dei = dom Boží) v Nemecku nazývajú biskupský chrám (katedrálu) alebo aj hlavný kostol mesta, v ktorom nie je biskupský kostol.
• Kaplnka - z. latinského slova „capella“ (plášť). Od približne 9.
• Rotunda - z latinského slova „rotundus“ (okrúhly) - kultová stavba kruhového alebo polygonálneho pôdorysu, môže mať štatút farského kostola (Ducové, Baďan, Šivetice, Skalica, Bíňa). Sú buď s apsidou alebo bez apsidy. Keďže boli malé, bohoslužby sa odohrávali často pred rotundou.
• Karner (kostnica) - z latinského slova „carnarium“ (skriňa na mäso) - špeciálna stavba sepulkrálneho účelu, väčšinou dvojpodlažná, centrálnej alebo pozdĺžnej dispozície, ktorá sa budovala na cintorínoch vedľa farských kostolov. Boli to takzvané pohrebné kaplnky. Spodné podlažie bolo zahĺbené do zeme a stavba samotná z vonku pôsobí ako jednopodlažná. Spodné podlažie sa nazýva „ossarium“ (osa - kosť). Horné podlažie slúžilo na pohrebné obrady, spodné na deponovanie ostatkov, odkrytých pri zakladaní nových hrobov.
• Babtistérium - kaplnka, určená na vysluhovanie sviatosti krstu (Bratislava, hrad vedľa baziliky sv. Spasiteľa, Spišská kapitula z. prvej polovice 13.
• Zborový dom - modlitebňa cirkevného zboru niektorej z evangelikálnych cirkví.

Typológia priestorov kostola

V sakrálnej architektúre hrá dôležitú úlohu hodnotová hierarchia jednotlivých priestorov odvodená od príslušnej liturgie cirkví a náboženských spoločností a artikulovaná architektonickými a výtvarnými prostriedkami. V kresťanských kostoloch hodnotové ťažisko reprezentuje svätyňa (presbytérium) a loď s zhromaždením veriacich.

Typológia interiérového zariadenia kresťanského kostola

Jednotlivé časti interiérového zariadenia sa podriaďujú hodnotovej hierarchii podľa toho, akú úlohu zohrávajú v rámci bohoslužby. Od ich významu a dôležitosti v liturgii sa odvíja ich situovanie, architektonická a výtvarná artikulácia, vždy určovaná vierovyznaním, dobovou spiritualitou a slohovým prejavom. Ťažiskom bol oltár s obetným stolom ako miesto bohoslužby obety a čítací pult alebo kazateľnica ako miesto bohoslužby slova.

tags: #kostol #zvnutra #kresna