Strach je jednou z najodpornejších síl, ktorá napáda ľudský život. Niekto s ním vie bojovať lepšie, niekto horšie. Ľuďom, ktorým sa dlhodobo usadí v duši, reálne hrozí depresia, čo sa deje zvlášť s pribúdajúcim vekom, lebo človek sa na svojej životnej púti stretne s mnohými tragédiami a ťažkosťami, s ktorými ako mladý človek vôbec nerátal a nepredpokladal, že sa dotknú práve jeho a jeho blízkych. Človek príliš reálne vníma existenciu zla.
Pastor John raz povedal, že odpočinok a voľný čas sú v živote absolútne nevyhnutné, pretože princíp sobotného odpočinku stále platí. Zároveň musíme poznať rozdiel medzi lenivosťou a odpočinkom. Aký je rozdiel medzi odpočinkom usilovného človeka a nečinnosťou lenivca? Odpočinok a lenivosť môžu na prvý pohľad vyzerať rovnako - vidíte niekoho sedieť na stoličke, ležať na posteli alebo spať - a predsa to nie je to isté. Aký je medzi nimi rozdiel?
Skôr než vám tento rozdiel vysvetlím, chcem na úvod povedať, že nie som zástancom usilovnosti bez viery. Usilovnosť, o ktorej hovorím, vidí Kristov kríž ako základ všetkej milosti, Ducha Svätého ako kľúča k svätosti a Božiu slávu ako konečný cieľ všetkej existencie, ktorá zahŕňa aj všetku prácu.
Zhrniem teraz, aký je rozdiel medzi záhaľčivosťou lenivého človeka a odpočinkom usilovného človeka a potom prejdem k ich hlbším príčinám. Lenivosť lenivca je dôsledkom jeho silnej nechuti k práci. Odpočinok usilovného človeka je odmenou za dar práce, ktorá oslavuje Boha, a príjemným prostriedkom na obnovu síl. Poviem to inak: Nečinnosť lenivca pochádza z jeho neprekonateľnej nechuti k tvrdej práci.
Hlbšie príčiny lenivosti a odpočinku
Teraz sa pozrime na hlbšie príčiny týchto vlastností. Pavol v 1. liste Korinťanom 6, 12 hovorí: "Všetko môžem, ale nie všetko je užitočné." To znamená, že nie všetko je užitočné a nie všetko slúži k dobrému účelu. Ďalej hovorí: " Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť." V tomto ohľade lenivec zlyháva. Buď svoj život venuješ tomu, čo je užitočné, prospešné a slúži na Božiu slávu, alebo sa necháš ovládnuť telesnou nechuťou pracovať. Pavol hovorí: "Nedám sa ničím ovládnuť, zotročiť. Patrím Kristovi. On jediný je mojím Pánom. Preto umŕtvujem svoje telesné sklony, ktoré sa ma snažia zotročiť, a budem žiť v slobode. Lenivec to nerobí. Lenivca ovláda jeho telesná nechuť k námahe. Je otrokom.
Zamyslime sa na chvíľu nad úžasnou vlastnosťou pracovitých ľudí a odpočinkom, ktorý si užívajú. Samozrejme, je pravda, že keď do sveta vstúpil hriech prostredníctvom Adama a Evy, jedným z jeho dôsledkov bolo, že práca sa stala namáhavou. Boh povedal Adamovi: " ...nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. V pote tváre budeš jesť chlieb“.(1. kniha Moj 3, 17, 19). Toto nie je optimistický pohľad na prácu. Všetka naša práca bude vždy do určitej miery námahou a márnosťou. Pokiaľ bude trvať tento hriešny vek, vždy to tak bude, bez ohľadu na to, akú prácu robíte.
Do tohto padlého a skazeného sveta však vstúpila Božia milosť, ktorá čiastočne umožňuje Božím deťom zažiť zmysluplnosť práce, ako to Boh zamýšľal pri stvorení. Myslím, že takto to vnímajú pracovití ľudia, aj keď to tak nevyjadrujú. Cítia to.
Pred pádom Boh povedal Adamovi a Eve: "Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte... nad všetkým živým, čo sa hýbe na zemi" (1. Kniha Moj 1,28). V 1.knihe Moj 2,15 sa píše: "Pán Boh vzal človeka a postavil ho do rajskej záhrady, aby ju obrábal a strážil." Inými slovami, pôvodným božím plánom nebola lenivosť a nečinnosť. Ľudia sú stvorení na Boží obraz. Presne tak, ako nás Boh chcel stvoriť. Či už varíme, ustielame posteľ, programujeme na počítači, rúbeme drevo, kopeme priekopu, staviame tehlový múr, učíme v škole alebo kážeme, od prírody tvoríme. Pracovití ľudia túto skutočnosť chápu.
Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú;ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.Márne zavčasu vstávate, neskoro si líhate a jedávate chlieb tvrdej námahy; on zatiaľ svojmu milému dáva spánok. Je to Božia milosť, ktorá pôsobí proti následkom pádu, zbavuje nás úzkosti, robí prácu zmysluplnou a príjemnou a prináša skutočný odpočinok. V Novom zákone vidíme ďalšiu motiváciu k usilovnosti. Ak pracujeme:budeme mať dostatok nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorí majú nedostatok.Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby sa mal o čo rozdeliť s núdznym. Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme v námahe a lopote pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. (2. Tesal. No napomíname vás, bratia, aby ste v tom stále viac rástli, 11 a usilovali sa pokojne žiť, konať si svoje povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; 12 aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo a nič ste nepotrebovali. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!
Dovoľte mi to ešte raz zhrnúť: Lenivosť lenivca je dôsledkom jeho neprekonateľnej nechuti k práci.
Mali by sme si všimnúť, ako sa o strachu vyjadruje Boží Syn - Pán Ježiš Kristus. Povzbudzuje svojich učeníkov slovami: „Neboj sa!“, „Prečo si sa strachoval?“, „Neboj sa, len ver!“ Ježiš učeníkov napomína, aby strach neprijali a vyhodili ho zo svojho života.
Myslím si, že ani nevieme, čo strach v skutočnosti je. Vieme len vyjadriť pocit alebo popísať, ako sa ľudia pod vplyvom strachu správajú: neistota, strata smelosti, zblednutá tvár, chvenie, triaška, koktanie, chaotické správanie, strata dôstojnosti - to všetko sú symptómy strachu. Ale kde sa strach vzal?
Teraz nebudeme hovoriť o strachu, ktorý je na dobré a chráni nás pred nebezpečenstvom (napr. pádom z výšky), a už vôbec sa nebudeme zaoberať bázňou Božou. Strach je duchovná sila. Môžeme povedať aj to, že strach je duch, lebo apoštol Pavol píše Timotejovi, že Boh nám nedal ducha strachu (2Tim 1,7). Okamžite po tom, ako Adam zjedol zakázané ovocie, obklopila jeho srdce zlá, temná, satanská sila a pocítil niečo, čo do tej doby vôbec nepoznal. Začal sa báť, a to ešte skôr, ako sa stretol s Bohom a vypočul si z jeho úst odsudzujúce výroky.
Táto temná sila zviera všetkých potomkov Adamových od počatia. Duch človeka je totiž inteligentný a pozná, aký je koniec ľudského života, teda, že sa čím ďalej, tým viac približuje smrti a zahynutiu.
Ľudia urobia všetko možné pre to, aby porazili vlastný strach. Veľkými činmi dokazujú všetkým naokolo a hlavne sami sebe, že sa neboja. Položme si jednu zásadnú otázku, či je vôbec možné nebáť sa a ako na to. Keď sa pozrieme na hrdinov viery a uvedomíme si, že to boli takí istí ľudia z mäsa a kostí ako my, musíme dôjsť k názoru, že je to možné.
Spomeňme mládencov v Babylone, o ktorých Slovo Božie hovorí: „Nebáli sa rozkazu kráľovho.“ Dávid sa nebál Goliáša a Pavol so Sílasom v ťažkom žalári a plní rán si zachovali dobrú náladu, a hlavne Ježiš hovorí, aby sme sa nebáli.
Jeden z najznámejších žalmov v Biblii je 23. žalm. Dávid v ňom otvorene spomína veci, ktorým by sa kresťania v živote najradšej vyhli, menuje nepriateľov, zlé a údolie smrti. „Nebudem sa báť zlého…, strojíš mi stôl pred mojimi nepriateľmi…, aj kedy som išiel údolím smrti…“ Dávid všetko korunuje víťazným prehlásením: „nebudem sa báť!“ Všimnime si dobre, prečo sa Dávid nebojí: Nespolieha sa na seba, ale hľadá pomoc zvonka.
Univerzálnou odpoveďou na všetky problémy je PASTIER. Dávid začína: „Hospodin je môj Pastier…, Ty si so mnou…“ Ak niekto nemá Pastiera, nikdy nemôže poraziť sily mocnejšie, ako je on sám. Naopak, ak Pastiera máme, nie je dôvod, aby sme ďalej žili v úzkostiach a zovretiach, lebo náš Pastier - Pán Ježiš Kristus - porazil satana, smrť, a preto aj my sme víťazi v Ňom.
„A pritom pri všetkom vezmite štít viery, ktorým budete môcť uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého.“ (Ef 6,16) Ježiš hovorí: „Neboj sa, len ver.“ Nepovedal: „Trochu sa boj a trochu ver,“ ale povedal: „Len ver a ničoho sa neboj.“ Je to viera, ktorá prináša do nášho života víťazstvo, prináša do reality tie hodnoty a dobrá, ktoré pre nás Pán Ježiš vydobyl.
Naopak, strach privolá do nášho života práve tie veci, ktorých sa bojíme: Veď Jób povedal: „… pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.“ (Jób 3,25) Nábožný podvod je myslieť si, že strach nás pred čímsi ochráni, že ide o správnu, serióznu a zodpovednú reakciu.
Preto si vezmi štít viery a rozhodni sa odmietnuť všetky klamstvá satana, ktoré hovoria o tebe, o tvojej rodine a o tvojej budúcnosti. Viera rastie zo zvesti, z počúvania Božieho slova a Božie slovo hovorí o víťazstve a požehnaní. Slovo Božie je evanjelium - dobrá správa. V ňom je semeno viery, ktoré má schopnosť rásť, a rovnako tak v slovách, v správe, v zvesti je aj semeno strachu. Veľkým tajomstvom je naučiť sa prijímať do svojho srdca rôzne správy.
Dobre porozmýšľaj, s kým komunikuješ. Rozprávaj sa s ľuďmi viery, lebo výsledkom spoločenstva s nimi je pokoj, nádej a silnejšia viera. Žiaľ, výsledkom stretnutí s niektorými ľuďmi (hoci aj kresťanmi) je zmätok, nepokoj, strata viery, obavy, a preto hojne prijímaj dobrú správu z Božieho slova a nepočúvaj zlé zvesti.
Nie je možné zle hovoriť a mať dobrý životný pocit. Nie je možné hovoriť pochybnosti a mať vieru. Nie je možné ohovárať, preklínať, poškodzovať blížneho a mať v srdci pokoj a radosť. Je to zákon. Nedaj sa nachytať myšlienkou, že je poctivé a seriózne, ak budeš skúmať všetky možné nebezpečenstvá, ktoré číhajú na teba a na tvoje deti.
„Duša, ktorá hreší, zomrie,“ hovorí Božie slovo. Preto nutným dôsledkom hriechu je posilnenie strachu a strata viery, lebo nevieš oklamať sám seba. Jeden z hlavných dôvodov, prečo nechceme kázať, je, že sa bojíme reakcie v podobe odmietnutia, pohŕdania alebo prenasledovania. Paradoxne, práve vtedy, keď prežívame tieto veci, stávame sa silnejšími.
Nie je možné robiť zle a chcieť mať pokoj. Ak niekto ubližuje druhým, seje zlé, prejaví sa to na jeho zovretom životnom pocite, lebo sa vytratí príjemné svedectvo Ducha Svätého o Božej láske. Ak niekto urobí zle, poškodí druhého alebo cirkev, je isté, že bez pokánia jeho srdce stvrdne a zatemní sa, so všetkým, čo k tomu patrí.
Naopak, krásna odpoveď od Svätého Ducha čaká každého, kto robí dobré skutky, milosrdenstvo, kto nerobí rebélie, rozvraty, ale hľadá pokoj. Ten, kto je dokonalý v láske, žije bez strachu. „Bázne nieto v láske, ale dokonalá láska vyháňa bázeň, pretože bázeň má trápenie, a ten, kto sa bojí, nie je dokonaný v láske.“ (1Jn 4,18)
„Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa! Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko. O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďakovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu. „Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu.“ (Rim 14,17)
V Duchu Svätom nie je strach. Vôbec žiadny. Často sa stane, keď Duch Svätý naplní srdcia ľudí, že sa začnú smiať. Nábožným ľuďom sa to nepáči a zdá sa im to neprimerané, ale Boh je taký - nebojí sa a je veselý.
Posilni svoje spoločenstvo s dobrým Pastierom - Ježišom. Záleží na tvojich osobných intímnych chvíľach, nauč sa odovzdávať Mu svoje životné ťarchy. Posilňuj sa Božím slovom a vyznávaj dobré. Nehreš, konaj dobré a naplň sa Duchom Svätým.
Jedna z možných odpovedí na pravdu, že naša úzkosť je zakorenená v nevere, znie takto: „S pocitmi úzkosti sa musím vyrovnávať takmer každý deň, a tak mám pocit, že moja viera v Božiu milosť musí byť úplne nedostatočná. Moja odpoveď na túto obavu je: Predpokladajme, že si na automobilových pretekoch a tvoj súper, ktorý si neželá, aby si závod dokončil, ti hodí na predné sklo blato. A neznamená to určite ani to, že si na nesprávnej závodnej dráhe. Ak by tomu tak nebolo, tvoj protivník - tvoj súper - by ťa neobťažoval.
Keď úzkosť udrie a rozmaže naše videnie Božej slávy a veľkosti budúcnosti, ktorú pre nás naplánoval, neznamená to, že sme neveriaci alebo že sa nedostaneme do neba. Pri prvom údere sa môže naša viera v Božie zasľúbenia drobiť a meniť smer. Či však zostaneme na správnej ceste a pretneme cieľovú pásku, závisí od toho, či z milosti dáme do pohybu proces odporu - či budeme bojovať proti nevere úzkosti.
Biblia nepredpokladá, že skutoční veriaci nebudú mať úzkosti. Namiesto toho nám Biblia hovorí, ako máme bojovať, keď udrú. Priznajme si, že sa bojíme.
Boh pozná všetky hriešne myšlienky a činy, ktoré som kedy vykonal alebo vykonám. Môže sa to zdať desivé, ale v skutočnosti je to oslobodzujúce. Boh vie všetko, čo si urobil, napriek tomu ťa stále miluje. Veď poslal svojho Syna, aby sa za teba obetoval.
Nikdy nedokážeme uniknúť Božej pozornosti, tak ako by sme na to mali reagovať? Bojíme sa? Máme chuť s tým skoncovať? Nie! Tak, ako to robil Dávid, prosme Boha, aby nás hľadal, poznával naše srdcia, skúšal nás a viedol nás (Žalm 139,23-24). Reagujme s chválou a vďačnosťou, pretože vieme, že Boh, ktorý vie všetko, nás vedie životom.
„A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ Žid 4, 13
Boh je vševediaci alebo všeznalý. Má nekonečné povedomie, porozumenie a pochopenie.Žalm 139 začína: „Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš.“ Slovo „poznáš“ je v hebrejčine „yada“, čo znamená vedieť, vnímať, uznávať, uvažovať. V Starom zákone sa objavuje viac ako 900 krát. Žalm 139 nám pripomína, že Boh pozná naše slová skôr, ako začneme hovoriť (Žalm 139, 4). Boh nás poznal skôr, ako sme sa narodili (Žalm 139, 13, Jeremiáš 1, 5). Pozná naše srdcia a pozná naše obavy (Žalm 139, 23, Jeremiáš 12, 3). Vie všetko.
Zamysli sa: Ako sa cítiš, keď vieš, že Boh vie všetky podrobnosti o tvojom živote a aj tak ťa stále miluje? Kedy si naposledy požiadal Boha, aby nazrel do tvojho srdca?
Tipy na prekonanie strachu podľa Biblie:
- Hľadaj pomoc u Boha (Žalm 23)
- Používaj štít viery (Efezanom 6,16)
- Rozprávaj sa s ľuďmi viery
- Prijímaj dobrú správu z Božieho slova
- Konaj dobré a naplň sa Duchom Svätým
Tabuľka: Biblické verše o strachu a povzbudení
| Verš | Povzbudenie |
|---|---|
| 2 Timotejovi 1,7 | Boh nám nedal ducha strachu, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. |
| Žalm 23,4 | Aj keby som išiel údolím smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. |
| Efezanom 6,16 | Pri všetkom vezmite štít viery, ktorým budete môcť uhasiť všetky ohnivé šípy toho zlého. |
| 1 Jánov 4,18 | V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach. |
| Rimanom 14,17 | Kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. |