Krásne Vianoce: Tradície a zvyky na Slovensku a vo svete

Vianoce, najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na tieto sviatky, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu.

Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza.

U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...

Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam:

• 1. adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
• 2. adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
• 3. adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
• 4. adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Sviatok sv. Mikuláša

Sviatok sv. (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

Sviatok svätého Mikuláša je obľúbený najmä u detí, ktoré si čistia čižmičky a čakajú na darčeky.

Stridžie dni a Lucia

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra).

Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.

Štedrý deň a večera

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.

Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.

Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Nuž a aby neboli za klamárov, podvečer sa hrali s malým zrkadlom a svetlom, aby jeho odraz behal po stene.

Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.

Podľa tradície malo byť na sviatočnom stole deväť jedál zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Chýbať nesmel chlieb, vianočka, oblátky, cesnak, cibuľa, ale ani med, orechy či jablká. Najstaršia žena v rodine do medu namočila strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo prítomným. Následne otec priečne rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho mesiačik.

Pod obrus alebo priamo pod tanier sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze. Medzi tradičné jedlá patrili opekance a kapustnica. V rodinách, kde si chceli zabezpečiť blahobyt, to bola šošovicová alebo hrachová polievka. Verili, že koľko strukovín v hrnci, toľko peňazí v rodine.

Dohliadalo sa na to, aby bol na stole párny počet tanierov. Pri nepárnom by totiž posledného člena postihla smrť. Niekde zase prestierali o jeden tanier a príbor navyše. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Kto vstal, do roka ho čakala smrť, nuž, a reťaz obtočená okolo stola mala zaručiť súdržnosť a silu rodiny.

Medzi menej známe zvyky patrí umývanie sa vodou, v ktorej sú hodené mince. Práve tá by z nás mala zmyť všetko zlé a privolať dobré. Dievčatá súce na vydaj hádzali topánku za hlavu smerom k dverám.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

25. decembra a 26. decembra pokračujú vianočné sviatky.

Bohatstvo zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska

Vianočné zvyklosti u ľudí z rozličných kútov našej krajiny sa počas sviatočných večerí začínajú i končia pri oblátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi. Čo však platí bez rozdielu, je bohato zdobený štedrovečerný stôl, od ktorého sa nemá za žiadnu cenu odchádzať.

Cesnak na stole je synonymom pevného zdravia, orechy rozhádzané v kútoch miestnosti prinášajú vraj hojnosť a prosperitu, šupina z kapra patrí jednoznačne pod obrus - má vraj čarovnú moc „rozmnožiť“ peniaze v rodine. Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka.

Stredné Slovensko

Na strednom Slovensku je už tradičnou polievkou kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty).

Tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko

Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.

Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu. V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.

Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.

Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.

V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.

Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Vianočný stromček a betlehem

Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka.

Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.

Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta.

Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.

Vianočná móda

Mení sa aj vianočná móda. Kým kedysi boli ľudia za štedrovečerným stolom „nahodení“ od hlavy až po päty v tých najlepších kúskoch z ich šatníka, dnes mnohé rodiny stavia skôr na oblečenie s vianočnými motívmi. Vtipné potlače s Dedom Mrázom, sobmi, ligotavými aplikáciami, hviezdami či vianočným stromčekom, sa nesú celým adventom, ľudia nakupujú vianočné oblečenie nielen svojim deťom, ale aj sebe a ďalším členom rodiny.

Vianoce vo väzení

Aj tento rok bude veľa rodín, ktoré strávia najkrajšie sviatky roka bez svojich blízkych. Nemôžu si spoločne sadnúť k štedrovečernému stolu, pretože sa nachádzajú za múrmi väzníc. Samotné obdobie strávené za múrmi väzníc je pre väznené osoby náročné, nakoľko pociťujú rôzne obmedzenia a odlúčenia, vianočné je o to náročnejšie.

Aj napriek obmedzeniam sa vo väzniciach väzenský personál spolu s väznenými osobami snažia vytvoriť príjemnú atmosféru a možnosti pre lepšie zvládanie odlúčenia od rodín.

Aj tento rok si jednotlivé ústavy pripravili zaujímavý vianočný program počas sviatkov, do ktorého sa môže zapojiť každá väznená osoba, bez rozdielu na vek, kultúru, tradície a pod. Každoročne vianočný program býva obohatený o množstvo zaujímavých akcií, tento rok to bude vianočný program opäť za dodržania prísne stanovených protiepidemických opatrení. Aktivity budú realizované s limitovaným počtom osôb v rámci spoločných ubytovacích a vyhradených priestorov.

Slávnostná štedrovečerná večera je naplánovaná v ústavoch od 16.30 do 18.00 h. Tak, ako to býva zvykom aj tieto sviatky je strava prispôsobená náboženským a kultúrnym zvyklostiam, tradíciám a najmä zdravotnému stavu väznených osôb. Pri vydávaní stravy budú dodržiavané prodiepidemické nariadenia. K vianočným sviatkom neodmysliteľné patrí zemiakový šalát, kapor, kapustnica a pod.

Ako vyzerajú Vianoce vo svete a vianočné zvyky iných krajín?

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6. Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško.

Vianočné zvyky a tradície sú podobné najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku, v Českej republike, Poľsku a Rakúsku sa Vianoce oslavujú 24. decembra, keď rodiny spoločne večerajú tradičné jedlá, ako je kapor, zemiakový šalát a oplátky s medom. Po večeri prichádza čas na rozbaľovanie darčekov, ktoré prináša Ježiško. V mnohých rodinách je súčasťou tradície aj spievanie kolied a návšteva polnočnej omše.

Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta.

Európa je miestom, kde sú vianočné zvyky a tradície veľmi rozmanité, avšak mnohé z nich majú spoločné korene a podobné prvky. V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným obdobím, počas ktorého sa zapália sviečky na adventnom venci a deti dostávajú adventné kalendáre plné sladkostí. Typickým nemeckým jedlom na Štedrý deň je pečená hus alebo kačka, často podávaná s kapustou a knedľami. V Taliansku sú Vianoce časom, keď sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, ktorá môže zahŕňať rôzne morské plody, najmä v južných častiach krajiny. Vo Francúzsku sa Vianoce slávia so štýlom a eleganciou. Francúzi si radi doprajú bohatú vianočnú večeru, ktorá často zahŕňa pečeného moriaka, foie gras a sladkosti, ako je vianočný polienkový koláč (bûche de Noël). Vianočné trhy vo francúzskych mestách, ako je Štrasburg či Paríž, sú plné krásnych ozdôb a tradičných výrobkov. V Španielsku sa Vianoce začínajú oslavovať už 22. decembra, kedy sa koná veľká vianočná lotéria, známa ako El Gordo (Veľký tučný), ktorá je dôležitou súčasťou sviatkov.

Vianoce sa slávia aj vo vzdialenejších kútoch sveta, kde získavajú rôzne podoby a často sú prispôsobené miestnej kultúre a tradíciám.

V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc.

V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.

Niektoré krajiny majú vianočné zvyky, ktoré sa odlišujú od tradičných osláv a ponúkajú jedinečný pohľad na sviatočné obdobie. V Nórsku napríklad ľudia veria, že na Štedrý deň vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia, preto ukrývajú metly, aby ich zlé sily nemohli ukradnúť. V Mexiku sa oslavujú Vianoce s veľkou pompou a tradičné oslavy zahŕňajú Las Posadas, čo sú procesie, ktoré zobrazujú hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Ľudia sa prezliekajú za biblické postavy a prechádzajú ulicami so sviečkami a spevmi. V Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň, čo symbolizuje očistu tela aj duše pred začiatkom nového roka.

Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.

Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:)

Tabuľka: Vianočné priania v rôznych krajinách

tags: #krasne #vianoce #napis