Kresťanská občianska únia: História a vplyv na Slovensku

By /

Kresťanská občianska únia (KÚ) zohrávala významnú úlohu v politickom a spoločenskom vývoji Slovenska. Táto strana, inšpirovaná kresťanskými hodnotami, sa aktívne podieľala na politickom dianí a snažila sa presadzovať svoje ideály v rôznych oblastiach života. Poďme sa pozrieť na jej históriu a vplyv na Slovensku.

Logo Kresťanskodemokratického hnutia (KDH)

Vývoj politickej situácie na Slovensku

November 1989 priniesol významné zmeny vo vývoji spoločnosti. Sedemnásteho novembra bola políciou v Prahe brutálne potlačená demonštrácia vysokoškolákov. Študenti v celom štáte vstúpili do protestného štrajku, pridali sa herci a pracovníci kultúry. Námestia sa plnili demonštrantmi proti jestvujúcej totalite, čo postupne vyústilo do zlomenia moci totalitných štruktúr.

8.-9. júna 1990 sa konali v štáte prvé slobodné voľby do zákonodarných zborov. Podľa ich výsledkov si najväčšiu podporu v Šuňave získali Kresťansko-demokratické hnutie a Verejnosť proti násiliu.

V komunálnych voľbách v roku 1990 boli na základe kandidačných listín KDH a VPN zvolení:

  • Ján Hudač
  • Ing. Ján Kaprál
  • Štefan Vrabec
  • Vladimír Dominik
  • Vladimír Marton
  • Michal Muranský
  • Ján Ondruško
  • Michal Zajac
  • Ing. Michal Vilim
  • Ján Zachar
  • Miroslav Čuba
  • Ing. Anna Sedláková
  • Mária Poradová
  • Viktor Smrek
  • Ján Bajnok
  • Michal Kukura

Voľby starostu boli uskutočnené 19. januára 1991, kedy za starostu Šuňavy bol zvolený Stanislav Kubaský.

Komunálne voľby a ich výsledky

Vo voľbách do samosprávy obcí konaných 18.-19 novembra 1994 bol do funkcie starostu opätovne zvolený Stanislav Kubaský s počtom hlasov 756 čo predstavuje 90,6 % zo zúčastnených voličov.

Vo volebnom okrsku č. 1 boli za poslancov OZ zvolení:

  • Ing. Ján Kaprál 273 hlasov
  • Ján Hudáč 253 hlasov
  • Štefan Vrabec 224 hlasov
  • Viktor Smrek 216 hlasov
  • Ing. Ondrej Filip 175 hlasov
  • Štefan Lukačko 173 hlasov
  • Michal Muranský 158 hlasov

Vo volebnom okrsku č. 1 boli za poslancov OZ zvolení:

  • Štefan Zajac 291 hlasov
  • Ing. Michal Vilim 252 hlasov
  • Alžbeta havrančíková 235 hlasov
  • Miroslav Čuba 219 hlasov
  • Michal Zajac 216 hlasov
  • Ján Zachar 179 hlasov
  • Emil Hámor 174 hlasov

Volebné obdobie 1998-2002

Voľby sa uskutočnili 18.a 19. decembra 1998.

Vo voľbách na starostu obce sa zaregistrovaní kandidáti umiestnili nasledovne:

  • Stanislav Kubaský 909 hlasov - 89,9 %
  • Alžbeta Cvanigová 61 hlasov - 6 %
  • Jozef Zaťura 42 hlasov - 4,2 %

Z 10 zaregistrovaných kandidátov na poslancov OZ v okrsku č.1 boli zvolení:

  • Ing. Ján Kaprál 378 hlasov
  • Žofia Šebestová 346 hlasov
  • Ing Ondrej Filip 314 hlasov
  • Jaroslav Cvaniga 296 hlasov
  • Štefan Cvaniga 295 hlasov
  • Michal Šebest 252 hlasov
  • Jozef Skokan 237 hlasov

Vo volebnom okrsku č. 2 boli z 12 kandidátov zvolení za poslancov OZ:

  • Michal Zajac 357 hlasov
  • Ján Zachar 331 hlasov
  • Pavol Boržecký 313 hlasov
  • Štefan Zajac 291 hlasov
  • Ing. Michal Vilim 274 hlasov
  • Miroslav Čuba 271 hlasov
  • Ján Handzuš 236 hlasov

Volebné obdobie 2002-2006

6. a 7. decembra 2002 sa konali voľby do obecných zastupiteľstiev a voľby na starostov obcí a primátorov miest.

Vo voľbách na starostu obce sa uchádzali traja kandidáti: pani Alžbeta Cvanigová, pán Vladimír Fridman a pán Stanislav Kubaský.

Vo volebnom okrsku č. 1 pre voľby poslancov bolo zapísaných deväť kandidátov, vo volebnom okrsku č. 2 pre voľby poslancov bolo zapísaných sedem kandidátov

V okrsku č. 1 sa vo voľbách na poslancov obecného zastupiteľstva jednotliví kanditáti umiestnili v takomto poradí:

  • Žofia Šebestová s platným počtom hlasov 346
  • Benedikt Pilát 313
  • Ing Ján Kaprál 310
  • Štefan Cvaniga 227
  • Jozef Skokan 150
  • Michal Šebest 140
  • Pavol Cap 103
  • Alžbeta Cvanigová 93
  • Štefan Skokan 84

V okrsku č.2 sa podľa odovzdaných platných hlasovacích lístkov na poslancov OZ umiestnili kandidáti v takomto poradí:

  • Michal Zajac s platným počtom hlasov 331
  • Štefan Zajac 311
  • Ján Zachar 269
  • Ján Kalla 252
  • Pavol Boržecký 241
  • Ján Handzuš 238
  • Michal Ilenčík 158

V rámci obce z celkového počtu zapísanných voličov 1396 sa hlasovania zúčastnilo 1030 voličov čo je 73,7 % ,Za starostu obce bol zvolený 915timi hlasmi pán Stanislav Kubaský.

Do volebného obvodu č.1 voliči zvolili za poslancov OZ Žofiu Šebestovú, Benedikta Piláta, Ing. Jána Kaprála a Štefana Cvanigu.

Za volebný obvod č.2 boli zvolení Michal Zajac, Štefan Zajac, Ján Zachar a Ján Kalla.

Voľby do obecných samospráv 2006

Konali sa 2. decembra. V našej obci sa na post starostu obce uchádzali dvaja kandidáti. Pan Vladimír Fridman ako nezávislý kandidát a pán Stanislav Kubaský za koalíciu Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Kresťanskodemokaratické hnutie.

Vo volebnom okrsku č. 1 pre voľby poslancov bolo zapísaných päť kandidátov, vo volebnom okrsku č. 2 pre voľby poslancov bolo zapísaných šesť kandidátov.

V okrsku č. 1 sa podľa platných hlasovacích lístkov na poslancov OZ umiestnili kandidáti v takomto poradí:

  • Žofia Šebestová s počtom pl, hlasov 302
  • Ing Ján Kaprál 285
  • Benedikt Pilát 276
  • Štefan Cvaniga 221
  • Milan Šebest 145

Vo voľbách na starostu obce sa kandidáti umiestnili v okr. Č.1 v takomto poradí:

  • Stanislav Kubaský s platným počtom hlasov 342
  • Vladimír Fridman 63

Vo volebnom okrsku č. 2 sa podľa platných hlasovacích lístkov na poslancov OZ umiestnili kandidáti v takomto poradí:

  • Ján Zachar s plat počt hlasov 269
  • Michal Zajac 264
  • Ján Kalla 257
  • Štefan Zajac 238
  • Ján Kalla 252
  • Mária Hurčalová 161
  • Michal Ilenčík 149

Voliči v okrsku číslo 2 vo voľbách na starostu obce pre kandidáta Stanislava Kubaského odovzdali 380 plat hlasov.

Pre kandidáta Vladimíra Fridmana 52 platných hlasov.

V rámci obce z celkového počtu zapísanných voličov 1460 sa hlasovania zúčastnilo 853 voličov čo je 58,4 % .Za starostu obce bol zvolený 837mimi hlasmi pán Stanislav Kubaský.

Do volebného obvodu č.1 voliči zvolili za poslancov OZ Žofiu Šebestovú, Ing. Jána Kaprála, Benetikta Piláta a Štefana Cvanigu.

Za volebný obvod č.2 boli zvolení Ján Zachar, Michal Zajac, Ján Kalla a Štefan Zajac.

Komunálne voľby 2010

Starosta obce:

  1. Stanislav Kubaský, 60 r., starosta obce, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Kresťanskodemokratické hnutie

Volebný obvod číslo 1:

Zvolení poslanci:

  1. Miroslav Zajac, Ing., 34 r., SZČO, nezávislý kandidát - 213 hlasov
  2. Žofia Šebestová, 58 r., účtovníčka, SDKÚ - DS, KDH - 193 hlasov
  3. Ján Kaprál, Ing., 52 r., technik, SDKÚ - DS , KDH - 166 hlasov
  4. Monika Švajková, Ing., 34 r., obchodný zástupca, nezávislý kandidát - 159 hlasov

..........................................

  1. Benedikt Pilát, 60 r., dôchodca, SDKÚ - DS, KDH - 151 hlasov
  2. František Jančík, 47 r., technik, nezávislý kandidát - 141 hlasov
  3. Štefan Cvaniga, 57 r., technik, SDKÚ - DS, KDH - 137 hlasov

Volebný obvod číslo 2:

Zvolení poslanci:

  1. Ján Kalla, 53 r., invalidný dôchodca, SDKÚ - DS, KDH - 209 hlasov
  2. Ján Zachar, 59 r., odborný kontrolór, SDKÚ - DS, KDH - 177 hlasov
  3. Mária Ilenčíková, Ing., 49 r., manažér pre ľudské zdroje, nezávislý kandidát - 161 hlasov
  4. Štefan Zajac, 64 r., dôchodca, SDKÚ - DS, KDH - 151 hlasov

..........................................

  1. Mária Hurčalová, 49 r., zdravotná sestra, SDKÚ - DS, KDH - 140 hlasov
  2. Peter Porada, Mgr., 34 r., vyšetrovateľ PZ, nezávislý kandidát - 111 hlasov
  3. Milan Bajnok, 38 r., živnostník, nezávislý kandidát - 61 hlasov
  4. Avni Uka, 50 r., podnikateľ, nezávislý kandidát - 59 hlasov
  5. Jozef Zaťura, 63 r., dôchodca, SDĽ - 16 hlasov

Poradie je podľa oficiálnej zápisnice komunálnych volieb 2010.

Komunálne voľby 2014

Volebný obvod č. 1: zvolení poslanci s počtom hlasov

  • Ján Gorka 341
  • Ing. Miroslav Zajac 326
  • Ing. Ján Fridman 299
  • Žofia Šebestová 254

Nezvolení poslanci /náhradníci v poradí/ sú:

  • Ing. Monika Švajková 203
  • Ján Kaprál, Ing. 191

kandidáti na starostu v Okrsku č. 1 získali nasledovné počty hlasov:

  • Stanislav Kubaský, SDKÚ - DS, KDH 266
  • Mária Ilenčíková, Ing., nezávislý kandidát 118
  • Miroslav Zajac, Ing., nezávislý kandidát 76
  • Ján Kollár, nezávislý kandidát 35
  • Peter Cvaniga, nezávislý kandidát 27
  • František Jančík, nezávislý kandidát 23

Volebný obvode č. 2: zvolení poslanci s počtom hlasov

  • Ján Zachar, 301
  • Ján Kalla 269

Umrelo NATO? Fico beží voči smrteľným ohrozeniam Slovenska priamo v ústrety. Tvrdí exminister Káčer

Kresťanstvo a európska integrácia

Proces zjednocovania európskych štátov bol inšpirovaný snahou veľkých kresťanských osobností obdobia po druhej svetovej vojne o vytvorenie podmienok na zabezpečenie mieru v Európe. Od vzniku Európskej únie (EÚ) sa však pri jej stvárňovaní prejavovali rozličné aj nekresťanské vplyvy.

Po páde totalitných systémov v strednej a vo východnej Európe sa začali vytvárať podmienky na postupné začleňovanie krajín tohto regiónu do EÚ. Aj Slovensko vyjadrilo záujem stať sa súčasťou zjednotenej Európy a vynakladá veľa námahy, aby bolo dostatočne pripravené tak zo stránky legislatívnej, ako i ekonomickej a politickej.

Vstup do EÚ je rozhodnutím, ktoré zásadne ovplyvní život našich občanov, kresťanov katolíkov nevynímajúc. Veriaci sa na nás často obracajú s otázkou, ako majú vnímať zjednocovanie Európy a či je správne, ak sa do neho Slovensko zapojí. „Najhlbší základ jednoty prinieslo do Európy kresťanstvo.

Už v roku 1947 nazval pápež Pius XII. sv. Benedikta z Nurzie otcom starého kontinentu, pričom vychádzal z jeho historického vplyvu na formovanie Európy po dlhé stáročia.

Pápež Ján Pavol II. ocenil prínos sv. Cyrila a Metoda, evanjelizátorov Veľkej Moravy, pre celú Európu, lebo priniesli Európe dar evanjelia , a roku 1980 im priznal úlohu spolupatrónov Európy.

Dosvedčujú to aj postavy zakladateľov zjednotenej Európy Roberta Schumana, Konrada Adenauera a Alcida De Gasperi , ktorí, vychádzajúc zo svojho kresťanského presvedčenia, presadili myšlienku zmierenia a postupného zjednocovania národov Európy otrasenej hrôzami druhej svetovej vojny.

Svätý Otec Ján Pavol II. opakovane pripomína, že aj tvoriaca sa zjednotená Európa potrebuje dušu. Múr, ktorý dnes narastá v srdciach, múr, ktorý rozdeľuje Európu, nebude odstránený bez návratu k evanjeliu.

Vo svojej homílii na Námestí sv. Vojtecha v Gniezne 3. júna 1997 na túto tému povedal: „Nebude jednoty Európy, kým sa táto nezaloží na jednote ducha. Tento najhlbší základ jednoty dostala Európa v dávnych storočiach kresťanstvom a bol položený s jeho evanjeliom, s jeho chápaním človeka a s jeho prínosom k rozvoju histórie národov... Základy európskej identity sú konštruované na kresťanstve.

Na adresu Slovenska Svätý Otec povedal: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.

Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme byť iba divákmi diania v Európe, lež spolu s našimi bratmi a sestrami vo viere vo všetkých krajinách sme povolaní sprostredkovávať Európe dušu. To však predpokladá naše vlastné úprimné, hlboké a trvalé obrátenie.

Európska integrácia je veľmi zložitý proces, v ktorom sa snaží presadiť množstvo záujmových skupín a spôsobov života. Ako kresťania a zároveň občania by sme však mali poznať základné princípy hodnotenia, aby sme mohli do tohto procesu aktívne vstúpiť a pozitívne ho ovplyvniť.

„V súčasnosti musia laici - čo sa dnes pociťuje ako naliehavá nutnosť a zodpovednosť - vydávať svedectvo o tých ľudských hodnotách evanjelia, ktoré sú hlboko spojené s politickou činnosťou: sloboda a spravodlivosť, solidarita, vernosť a nezištná oddanosť dobru všetkých, jednoduchý spôsob života, prednostná láska voči chudobným a posledným. Predpokladom toho je, že sa zúčastňujú na živote Cirkvi a sú osvietení jej sociálnym učením. Pritom im môže byť veľkou pomocou blízkosť ich spoločenstiev a pastierov.“

Z uvedených odporúčaní je jasné, že politickú angažovanosť ako službu spoločnému dobru nemožno zamieňať so straníckymi zápasmi a s bojom o vplyv a moc. V súvislosti so spoločenskou a politickou činnosťou sa spomína výraz spoločné dobro.

Spoločné dobro treba chápať ako ‚súhrn tých podmienok spoločenského života, ktoré tak spoločenstvám, ako aj jednotlivým členom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť’. Spoločné dobro sa týka života všetkých.

Európsky parlament v Štrasburgu

tags: #krestansky #obciansky #zvaz

Populárne príspevky:

  • Asfaltové pásy pre hydroizoláciu: Návod
  • Povolanie kňaza
  • Louis Raphael I. Sako
  • Vianočný darček pre 18-ročnú
  • Vianočné Zvyky na Slovensku