Cirkev nám na poslednú nedeľu liturgického roka predkladá čítania o Ježišovi Kristovi, Kráľovi vesmíru. Evokuje to v nás myšlienky o panovníkoch, o vládnutí a moci. Kristova kráľovská moc je však iná.
Socha Krista Kráľa v Cali
Pôvod a ustanovenie sviatku
Pred takmer sto rokmi, keď na európskom kontinente ešte boli krajiny, ktoré mali nielen formálne kráľov a kráľovné, pápež Pius XI. ustanovil 11. Padali monarchie a k moci sa dostávali diktátori. Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Teda dejiny sviatku Krista Kráľa nie sú dlhé. Aj tak idea Krista Kráľa sa už vždy prejavovala v dejinách Cirkvi stále.
Katolícke ideové sviatky už nie je ľahké vysvetliť. Každý z nich má klásť do centra bohoslužby jeden prvok viery: sviatok Božieho tela na oslavu prítomnosti Ježiša v Eucharistii; sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na pamiatku Kristovej lásky; sviatok Najsvätejšej Trojice na uctenie Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.Sviatok Krista Kráľa, ktorý sa v tomto roku slávi 23. novembra, oficiálne „Sviatok nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa celého sveta“, je tiež jedným z nich - a v tomto roku oslavuje svoje 100.
Zaviedol ho pápež Pius XI. svojou encyklikou Quas primas z 11. decembra 1925. Keď ho pápež Pius XI. zaviedol, vhodne tak zavŕšil Jubilejný rok 1925. Po prvý raz sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci jubilejného roka 1925. Sviatok má hlásať svetu, že Kristovo kráľovstvo majú ochotne uznať národy i jednotlivci.
Sviatok Krista Kráľa je teda „dieťaťom svojej doby“, píše teologička a psychologička Ingrid Fischerová, lebo „po zániku veľkých monarchií v Európe začal spoločenský vplyv katolíckej cirkvi upadať“. Sviatok, ktorý zaviedol Pius XI. a ktorý jeho traja predchodcovia ešte odmietli zaviesť, mal Katolíckej cirkvi umožniť požadovať jeho uznanie národmi a štátmi po celom svete.
Niekoľko rokov predtým, s koncom prvej svetovej vojny, zanikli kedysi mocné európske monarchie. V Rakúsko-Uhorsku, Nemecku, Rusku a Turecku už neboli žiadni cisári, cárovia ani sultáni. Pius XI. však chcel osobitne zdôrazniť Kristovo panovanie v rodine, spoločnosti a aj v modernom štáte.
Cirkev vo Francúzsku bola od 19. storočia v dlhom a ostrom spore s laicizmom, ktorý v roku 1905 vyústil do radikálnej odluky štátu a cirkvi. Od tej doby sa celé desaťročia formulovali vehementné požiadavky na zavedenie takéhoto sviatku. V nemecky hovoriacich krajinách bol tento sviatok dobre prijatý. Nemecký katolícky deň v auguste 1926 v Breslau (Vroclav) sa už niesol v znamení motta „Kristus - Kráľ“.
Po reforme liturgického kalendára dostal miesto na konci Cezročného obdobia, teda na konci liturgického roku. Tým sa vyzdvihuje aj jeho eschatologický charakter (gr. Po nežnej revolúcii od ktorej práve v tomto čase si pripomenieme 30. Je potrebné tu povedať o počiatkoch a poslaní tohto sviatku. Ustanovil ho pápež Pius XI., v roku 1925, keď sa slávilo 1600 výročie nicejského koncilu.
Encyklika Quas primas
Pius XI. 11. decembra 1925 vydal encykliku Quas primas pre patriarchov, arcibiskupov, biskupov a všetkých ostatných miestnych správcov, ktorí zdieľajú pokoj a príslušnosť k Apoštolskému stolcu, aby medzi ľudom zažiarila nádej na zaistený mier (pokoj) - nariadil všeobecne, že má byť slávený sviatok Krista Kráľa v poslednú nedeľu mesiaca októbra. V úvode encykliky pápež Pius XI. konštatuje, že od samého začiatku svojho pontifikátu všetkých svojimi nariadeniami napomínal, že pokoj Kristov je potrebné hľadať v Kristovom kráľovstve, lebo k dohode a upevneniu mieru niet účinnejšieho prostriedku ako obnova Kristovej vlády.
Podľa pápeža Pia XI. je zvykom nazývať Krista Kráľom pre najvyššiu dokonalosť, ktorou vyniká nad všetkými tvormi. Týmto spôsobom je Kristus Kráľom nad rozumom človeka (lat. in mentibus hominum), pretože on je pravda sama a všetci ľudia musia od neho čerpať pravdu a poslušne ju prijímať. Kristus je Kráľom nad vôľou človeka (lat. in voluntatibus hominum), pretože Kristus svojím vnútorným vedením a vnuknutím podrobuje našu slobodnú vôľu svojej vôli, a tým nám dodáva nadšenie k najušľachtilejším úkonom. Kristus je Kráľom sŕdc pre svoju „lásku, ktorá presahuje každé poznanie“ (Ef 3, 19).
V tretej časti s názvom Kristovo kráľovstvo vo Svätom písme analyzuje Pius XI., že na mnohých miestach vo Svätom písme sa dočítame, že Kristus je Kráľ. Quas primas a zdôrazňuje, že je potrebné učiť o Kristovej kráľovskej dôstojnosti a moci. Kristus je naším Kráľom nielen právom svojho zrodenia, ale aj právom, ktoré nadobudol svojím vykupiteľským dielom.
Význam a posolstvo sviatku
Evanjelium uvádza na pravú mieru podstatu slávnosti: nie je to túžba po moci ani žiadne triumfovanie. Oslavujeme kráľa s tŕňovou korunou. Väčšina stojacich pri kríži v ňom preto nemohla spoznať Božieho vyvolenca. Bol tak bez podoby, že nikto po ňom nedychtil, bol ako ten, pred ktorým si človek zakryje tvár (porov. Iz 53, 2 - 3).
Kristus ukazuje kráľovskú dôstojnosť tým, že je sluhom. Sluhom až na kríž, kde slúži nielen jednému stroskotancovi, ale i mnohým ďalším ľuďom. Slúži naozaj kráľovsky tým, že udeľuje milosť: omilosťuje a zachraňuje pred smrťou. Je to tá spása, ktorú nám ponúka Boží Mesiáš, vyvolený Kráľ Izraela, ktorý stráca seba, aby nás zachránil.
Ježiš kraľuje z kríža a zostáva až naveky korunovaný tŕním a pribitý na kríž, hoci teraz prebýva u Otca, kam sa vrátil po svojom zmŕtvychvstaní. Potom nás sám Duch Svätý pripodobní pokornému Kráľovi slávy. V centre stále zostáva tajomstvo Ježiša Krista, Vykupiteľa človeka, ako zdôrazňoval iniciátor a patrón Svetových dní mládeže sv. Ján Pavol II.
Pápež Pius XI. zdôrazňoval, že jediný Kráľ je Ježiš Kristus. Jeho slová sú stále živé a aktuálne. Dôkaz tohto posolstva slávnosti Krista Kráľa nachádzame aj v Písme. Prorok Daniel vidí vo svojom prorockom videní „Syna človeka“, ktorý prichádza, zakladá „večné a vesmírne kráľovstvo, kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Náš kráľ je bez služobníctva, bez armády... . Jeho jediným žezlom je kríž. Kristus nevlastní žezlo pyšnej moci, ale žezlo služby a obety - kríž. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža.
Na otázky rímskeho vladára, Ježiš potvrdil, že je kráľom, avšak kráľom nie z tohto sveta (por. Jn 18, 36). Kristus je Kráľom v mojej viere! Aj v Pavlových listoch a v Zjavení sv. Svet sa od zavedenia sviatku zmenil, ale odkaz sviatku zostal: Kristus síce kraľuje nad celým svetom, ale jeho vláda je úplne iná, ako vláda mocných tohto sveta.
Súčasťou slávenia slávnosti Krista Kráľa je zasvätenie celého ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V dnešný slávnostný deň si pripomíname Kráľovskú vládu Ježiša Krista.
Pius XI. však predpovedal výsledok tohto duchovného boja: Ak ľudia pochopia, že Kristus musí vládnuť v ich mysliach, srdciach, vôli a spoločenskom živote, potom sa ľudstvo bude tešiť zo skutočnej slobody, pokoja a harmónie. Všetky systémy, ktoré Ho odmietajú, nevyhnutne padnú do priepasti neúspechu.
Slávnosť Krista Kráľa je preto naliehavou výzvou, aby sme prekonali strach a s pokorou, ale aj odvahou, obnovili túžbu po vláde Kráľa, ktorého žezlo je krížom služby, podpory a lásky.
Kristus Kráľ
Tabuľka: Dôležité míľniky v histórii sviatku Krista Kráľa
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1925 | Pápež Pius XI. vydáva encykliku Quas primas a ustanovuje sviatok Krista Kráľa. |
| 1925 | Prvé slávenie sviatku Krista Kráľa na konci jubilejného roka. |
| 1969 | Liturgická reforma presúva sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období. |