Na dnes som si pripravil verím že lahôdkovú tému. V tomto texte sa pozrieme na to, čo nám história a archeológia môžu povedať o Ježišovi. Ide o osobu z ďalekej histórie, kedy neexistovali žiadne moderné spôsoby zachytenia reálii akými sú fotografia alebo video. Taktiež išlo, aspoň podľa toho, čo nám hovorí Sväté písmo, o chudobného tesára, takže nie je pravdepodobné, že by po sebe zanechal množstvo dobových stôp. Je však prekvapujúce, koľko dôkazov o jeho existencii máme k dispozícii.
Čo možno vedieť o Ježišovi z Nazareta? To je základná otázka historického výskumu o Ježišovi, ktorý od svojich začiatkov zamestnáva teológov a začal sa anonymným zverejnením od H. S. Reimarusa († 1768) pochádzajúcich „Wolfenbüttelských fragmentov“ G. E. Lessingom († 1781). Zatiaľ čo kristológia sa zaoberá systematickou teologickou a spirituálnou reflexiou o význame osoby Ježiša Nazaretského, pod heslom historický Ježiš si všíma jeho život z historickej perspektívy.
Ježiš, galilejský Žid, žil a pôsobil v nábožensky a politicky pohnutej dobe. V Palestíne sa nachádzali obidve židovské školy Hillel a Šammai v najväčšom rozkvete. V Alexandrii v Egypte písal a vyučoval náboženský filozof Filón Alexandrijský († po 40). Niekoľko rokov po Ježišovej smrti sa v Jeruzaleme narodil Jozef Flávius († okolo 100), najvýznamnejší židovský historik v antike.
Mimo kresťanské zmienky o Ježišovi Kristovi
Rímski historici Tacitus a Suetonius a židovský historik Josephus Flavius, všetci žijúci v 1. storočí nášho letopočtu, sa vo svojich dielach zmieňujú o Ježišovi.
Tacitus vo svojom diele Annales spomína kresťanov a ich pôvod v osobe Krista, ktorého dal popraviť Pontský Pilát za vlády cisára Tiberia. Tento text je dobrou evidenciou pre existenciu Ježiša a pre jeho ukrižovanie ako historickú udalosť.
Ďalej historik Suetonius vo svojom diele Životopisy dvanástich cisárov spomína, že cisár Claudius vyhnal z Ríma tých Židov, ktorí "podnecovaní Kristom neustále vyvolávali nepokoje". Hoci ide o nepriamu zmienku, potvrdzuje existenciu Ježiša a jeho vplyv na židovskú komunitu v Ríme.
Josephus Flavius, židovský historik, vo svojom diele Židovské starožitnosti z prvého storočia spomína Ježiša dvakrát. Prvá zmienka je krátka a nepriama. Druhá, známa ako Testimonium Flavianum, je podrobnejšia a kontroverznejšia. V tej prvej Josephus opisuje ukameňovanie Jakuba, ktorého predstavuje ako "brata Ježiša, ktorý sa volal Kristus". Hoci je zmienka krátka, potvrdzuje existenciu Ježiša a jeho brata Jakuba, ktorý bol významnou postavou raného kresťanstva. Táto zmienka je všeobecne považovaná za autentickú.
Druhá zmienka, známa ako Testimonium Flavianum, je, ako som spomínal, kontroverznejšia. Josephus opisuje Ježiša ako múdreho človeka, učiteľa, ktorý konal úžasné skutky a pritiahol k sebe mnohých Židov a Grékov. Ďalej spomína, že Pilát ho odsúdil na smrť, ale jeho nasledovníci verili, že vstal z mŕtvych. Tu sa mnohí historici domnievajú, že text bol upravený kresťanskými pisármi. Existuje ale veľmi starý arabský preklad Židovských starožitností, ktorý obsahuje kratšiu a neutrálnejšiu verziu Testimonium Flavianum. Tento vynecháva niektoré podrobnosti a frázy, ktoré sa nachádzajú v gréckom texte a ktoré sú považované za kresťanské interpolácie, ako napríklad zmienku o Ježišovi ako o Kristovi a o jeho zmŕtvychvstaní. Namiesto toho sa zameriava na Ježišovu múdrosť, dobré správanie a popularitu medzi Židmi či nežidmi. Hoci nie je jasné, či arabský preklad vychádza z pôvodného Josephovho textu alebo z už upravenej verzie, poskytuje ďalší cenný pohľad na tento zdroj.
Okrem Tacita, Suetonia a Flavia existujú aj ďalšie zmienky o Ježišovi Kristovi v dielach starovekých autorov, hoci nie sú tak podrobné a jednoznačné. Tieto zmienky pochádzajú z prvých troch storočí a sú často nepriame alebo čiastkové. Napríklad Sýrsky stoický filozof Mara Bar Serapion vo svojom liste synovi z prvého storočia nášho letopočtu spomína Ježiša ako "múdreho kráľa", ktorý bol nespravodlivo zabitý, ale jeho učenie prežilo. Samaritánsky historik Thallus spomínal zatmenie slnka počas Ježišovho ukrižovania, hoci jeho interpretácia tejto udalosti je nejasná. Jeho dielo sa nezachovalo, ale text bol na začiatku tretieho storočia citovaný ranným kresťanským apologétom Júliom Afrikanom, Ak je táto citácia hodnoverná a odhady by boli pravdivé, Thallusove dielo by sa mohlo datovať až do roku 50 nášho letopočtu, čím by sa jednalo o vôbec najstaršiu zmienku o Ježišovi. Ďalej grécky satirik Lukianos zo Samosaty sa v druhom storočí vo svojom diele O smrti Peregrina posmešne zmieňuje o kresťanoch a ich uctievaní ukrižovaného sofistu. No a na záver ešte spomeniem grécke filozofa Celsa, ktorý bol odporca kresťanstva a rovnako v druhom storočí napísal, že Ježiš sa vrátil z Egypta do Judey a vyhlásil sa za Boha. Opísal tiež, že Ježiš bol pribitý na kríž.
Faktom teda ostáva, že existuje viacero hodnoverných mimo kresťanských zmienok o tom, že Ježiš Kristus bol skutočnou historickou postavou, židovským kazateľom pôsobiacim v Galilei a Judei v prvom storočí nášho letopočtu. Predpokladám ale, že s týmto tvrdením by nemali problém ani väčšina neveriacich a inovercov. Otázkou zostáva, či máme nejaké relevantné historické zdroje potvrdzujúce jeho význam, božstvo, zázraky či učenie. Pri hľadaní takýchto odpovedí sa musíme pozrieť na historickosť Nového zákona.
Historickosť Nového zákona a archeologické dôkazy
Ten, hoci je primárne náboženský text, poskytuje cenné informácie o Ježišovom živote, učení a jeho nasledovníkoch. Evanjeliá a Pavlove listy patria k najstarším a najdôležitejším prameňom o Ježišovom živote a učení. Boli napísané v druhej polovici 1. storočia, čo je relatívne skoro po Ježišovej smrti. To znamená, že ich autori mohli mať prístup k priamym svedectvám očitých svedkov, alebo k iným hodnoverným zdrojom.
Evanjeliá obsahujú množstvo historicky presných detailov o geografii, kultúre a politike územia Judei 1. storočia. Archeologické nálezy v Kafarnaume, meste, kde Ježiš pôsobil, potvrdzujú biblické opisy zachytené v evanjeliách. V Jeruzaleme bola objavená hrobka veľkňaza Kaifáša, ktorý zohral kľúčovú úlohu v Ježišovom procese a odsúdení. Tento nález potvrdzuje existenciu Kaifáša a historickú presnosť biblických správ. V Cézarey Prímorskej bol zas objavený nápis s menom Pontského Piláta, rímskeho prefekta Judey. Tento nález potvrdzuje Pilátovu existenciu a jeho úlohu v Ježišovom ukrižovaní.
V Jeruzaleme bolo objavené miesto, ktoré podľa tradície bolo miestom Ježišovho súdu pred Pilátom. Hoci ide o neskoršiu tradíciu, archeologické nálezy z 1. storočia nášho letopočtu potvrdzujú, že miesto bolo v tom čase využívané ako rímska pevnosť, čo zodpovedá biblickým opisom. Dokonca archeológovia odhalili aj možný dom apoštola Petra, čo by opäť dokresľovalo historickosť okolností zachytených v evanjeliách.
Mnohí učenci vyzdvihujú fakt, že sa evanjelia v kľúčových bodoch zhodujú, čo vytvára akúsi krížovú kontrolu. Vystačme si na teraz s tým, dôveryhodnosť evanjelií je predmetom neustáleho skúmania a diskusie medzi historikmi, no o historickosti Ježiša z nich pochybuje aj na základe všetkých spomenutých zdrojov len málokto. Najväčším tŕňom v oku sú samozrejme opisované zázraky, ale ako sme si ukázali, môžeme minimálne tvrdiť, že s tými evanjeliami to z historického pohľadu nie je zďaleka márne.
Spomeniem ešte jeden dôležitý biblický zdroj správ o Ježišovi a tým sú Pavlove listy. Tieto sa s evanjeliami zhodujú v základných faktoch o Ježišovom živote, ako je jeho narodenie, krst, učenie, zázraky, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie. Ďalej ale Jeho osobu rozvíjajú hlavne po teologickej stránke. Pavlove listy sa považujú za najstaršie spisy Nového zákona, boli pravdepodobne napísané v 50. rokoch 1. storočia, teda ešte pred napísaním evanjelií. Sv. Pavol teda podáva vo svojich listoch hodnoverný obraz o živote prvotnej cirkvi a o živej viere v Ježišove učenie a zmŕtvychvstanie.
Ježišovo zmŕtvychvstanie
Najzásadnejším a zároveň najkontroverznejším momentom Ježišovho príbehu podávaného kresťanstvom je zmŕtvychvstanie. Evanjeliá zhodne opisujú, že apoštoli našli prázdny hrob a následne tvrdili, že videli Ježiša po jeho smrti, čo im radikálne zmenilo život. Zaujímavosťou je aj to, že aj napriek prenasledovaniu sa kresťanstvo rýchlo rozšírilo po celom Rímskom impériu, čo svedčí o sile viery a odhodlaní prvých kresťanov.
Pre učencov je ťažké vysvetliť, prečo by si za takýchto podmienok prenasledovania kresťania vymysleli príbeh o prázdnom hrobe. Navyše podávali konzistentné svedectvá o tom, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Treba však ale na tomto mieste povedať, že aj z povahy samotnej veci neexistujú žiadne priame fyzické dôkazy o Ježišovom zmŕtvychvstaní, ako napríklad jeho telo alebo záznamy očitých svedkov mimo samotnej Biblie. Mimo kresťanské zdroje sú považované za cenné, pretože potvrdzujú existenciu Ježiša a základné fakty o jeho živote. Ale jadro kresťanského učenia stále visí a padá na viere v posolstvo Nového zákona.
Mnohým príde akékoľvek, hoc aj nepravdepodobné vysvetlenie vzniku kresťanstva lepšie, ako viera v zázračné zmŕtvychvstanie. Na druhej strane ale máme veľké masy ľudí, a to aj v 21. storočí od tých najjednoduchších a najchudobnejších až po tých najvzdelanejších, ktorí svedčia o viere v realitu zmŕtvychvstania. Vyzerá to tak, že každý musí zvážiť argumenty a rozhodnúť sa pre vieru či nevieru sám.
Hoci viera v Ježiša presahuje rámec historických dôkazov, historický pohľad nám pomáha lepšie pochopiť kontext jeho života a učenia.
| Zdroj | Informácie o Ježišovi |
|---|---|
| Tacitus | Ukrižovanie Krista Pontským Pilátom za vlády Tiberia. |
| Suetonius | Vplyv Ježiša na židovskú komunitu v Ríme. |
| Josephus Flavius | Ježiš ako múdry človek, učiteľ a vykonávateľ úžasných skutkov. |
| Mara Bar Serapion | Ježiš ako múdry kráľ nespravodlivo zabitý. |
| Lukianos zo Samosaty | Kresťania uctievajú ukrižovaného sofistu. |
| Celsus | Ježiš sa vrátil z Egypta a vyhlásil sa za Boha. |