Svätý Jur, malebná obec s bohatou históriou, sa nachádza na Slovensku. Jej príbeh je prepletený s dôležitými historickými udalosťami, kultúrnymi vplyvmi a prírodnými krásami. Poďme sa spoločne ponoriť do minulosti Svätého Jura a objaviť jeho jedinečné čaro.
Poloha a príroda
Obec Suchohrad leží na samom západe Záhoria. „Naša dzedzina, ako ju voláme, sa rozprestiera na ploche 1540,66 ha. Je to taký celkom pekný rad domčekov, kus poľa obklopeného lúkami, mokraďami, lužnými, borovicovými a agátovými lesmi. Prírodu tu máme naozaj krásnu, stačí pozrieť z okna. Celý kataster obce sa nachádza v CHKO Záhorie (Chránená krajinná oblasť).
Cyklotrasy JURAVA
Pilotným projektom, pre ktorý aj združenie pôvodne vzniklo bol projekt cyklotrasy spájajúce tieto obce. Bohužiaľ prístupom bývalého vedenia MČ Rača sa samotná činnosť združenia dostala do úzadia. Ďalšie projekty v rámci združenia JURAVA by sa mali týkať vinohradníctva a vinárstva, životného prostredia a kultúry.
Projekty cyklotrasy JURAVA:
- JuRaVa I. spojenie ŽSR Svätý Jur s cyklotrasou JURAVA I pri ČOV kataster Sv.
- JuRaVa IV - pokračovanie cyklotrasy v obci Chorv.Grob na Slov Grob - Malý Raj - je podaná žiadosť o NFP.
- Dobudovanie doplnkovej cyklistickej infraštruktúry.
- Zvýšenie propagácie o cyklodoprave.
História Palárikova a okolia
Po bitke pri Moháči (29. augusta 1526), v ktorej padol aj uhorský kráľ Ľudovít II., mali už osmansko-turecké hordy možnosť priamo ohrozovať tiež územie súčasného Slovenska. Domáce obyvateľstvo trpelo častými útokmi, drancovaním a rabovaním, či nadmerným daňovým zaťažením. Začiatkom 16. storočia a počas celého jeho trvania sa v chotári dnešného Palárikova sústredil život obyvateľstva viac-menej na troch centrálnych miestach.
Historicky máme potvrdenú existenciu obcí Palárikovo, Križovany a Svätý Jur, ktoré sa začiatkom novoveku spomínajú v písomných prameňoch. Všetky obce sa nám prvý krát objavili v listinách takto: Čiky (villa O Cheke) v roku 1221, Palárikovo (villa Meger) v roku 1248, Svätý Jur 1423 (possessio Zenthgergh) a Križovany 1424 (villa Kerezthur). Mali rôznych vlastníkov, ale začiatkom 15. storočia sa všetky štyri dostali pod správu Šurianskeho hradu, ako to dokladá napr. listina z 24.
Archeologické lokality v okolí Palárikova
Z archeologického hľadiska je v chotári dnešnej obce Palárikovo doložená existencia osídlenia zo 16. a 17. storočia na siedmich samostatných lokalitách. Najmä západná časť katastra bola pravidelne ohrozovaná záplavami a trvalejšie osídlenie na nej v dávnej minulosti až do 18. storočia nevznikalo.
Medzi významné archeologické lokality patria:
- Lokalita č. 1 Vŕšok v obci: Potvrdené osídlenie v neskorom stredoveku až ranom novoveku.
- Lokalita č. 2 Dolné Križovaný, naľavo od cesty: Úlomky glazovanej keramiky, sklenených nádob a tehiel zo 16.-17. storočia.
- Lokalita č. 3 Kopcová remíza: Osada z konca 12. storočia najmenej do polovice 16.
- Lokalita č. 5 Sv. Jur, juhovýchodne od dnešnej osady: Niekoľko úlomkov keramiky.
- Lokalita č. 6 Svätý Jur, duna pri Cergáte: Existencia osídlenia od konca 15. storočia.
- Lokalita č. 7 Drahy, za novým cintorínom: Nález kamenného kresadla do stredovekej pušky.
Písomné pramene a turecká hrozba
O včasnonovovekých obciach Palárikovo, Križovany a Svätý Jur nachádzame hneď niekoľko správ. Najzávažnejšie svedectvo vydávajú portálne súpisy (resp. súpisy domov) Nitrianskej stolice, ktoré boli vykonané v rokoch 1531, 1532, 1533, 1536, 1537, 1545, 1546, 1548, 1549, 1556, 1576, 1598, 1600, 1601 a 1608. Ďalším prameňom boli urbáre feudálnych panstiev.
Ohrozenie priestoru dnešného juhozápadného Slovenska Turkami môžeme rozdeliť do troch etáp. Prvú etapu vymedzíme rokmi 1530 až 1606, teda od prvého nájazdu do tohto priestoru, opakovaných nájazdov až po udalosti tzv. pätnásťročnej vojny. Po podpísaní žitavského mieru v roku 1606 až do pádu novozámockej pevnosti 1663 nastali tzv. „mierové časy". A napokon v rokoch 1663 až 1685 spravovali Osmani kraj z dobytých Nových Zámkov, odkiaľ ohrozovali už predtým zdecimované široké okolie.
Hradisko Mesciská pri Pružinej
Ako prvý písal o tzv. pružinskej ohrade (pružinské valy) v roku 1856 jeden z prvých slovenských archeológov Anton Intibus. Až koncom 90. rokov pri prieskume členov archeologického krúžku MO MS v Považskej Bystrici pod vedením Š. Meliša bolo toto valové opevnenie v katastri obce Pružina znovu objavené. Jedná sa o opevnenie skalnatého vápencového ostrohu na sútoku Mojtínskeho a Strážovského potoka, na ktorom leží samota Riedka. Má podobu dvoch uzavretých valových opevnení, oddelených hlbšou úžľabinou.
Na hradisku sa našli viaceré slovanské črepy, datované do 9. storočia, to znamená do obdobia existencie Veľkej Moravy. Okrem toho sa našli výrobné objekty, ktorých dôkazom sú nálezy železnej trosky prí východnom vale neďaleko východnej brány opevnenia. Dr. Moravčík uviedol, že ani po viacnásobnom sondovaní po celej ploche opevnenia sa v čase zisťovacieho výskumu nepodarilo zistiť kultúrnu vrstvu.
Na hradisku bol nájdený depot - tzn. hromadný nález množstva úžasných železných predmetov, ktoré rámcovo možno datovať do 9. storočia - tzn. do obdobia existencie Veľkomoravskej ríše, prípadne ešte do obdobia Nitrianskeho kniežatstva. Nález zahŕňa minimálne 4 veľmi dobre zachované jazdacké strmene, 8 ostrôh, veľké množstvo veľkomoravských platidiel - sekerovitých hrivien, sekery, kľúče, zubadlá, poľnohospodárske nástroje a množstvo ďalších predmetov.
Literatúra:
- J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice, AVANS 1998, 2000, str.
- Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.