10 rozdielov medzi katolíkmi a protestantmi
Definícia kresťana z iného pohľadu
Je smutné niekedy vidieť nejakého človeka, ktorý keď sa dozvie o nejakom človekovi, že je kresťan (poviem to všeobecne, i keď viem ze mnohí vnímajú pod slovom kresťan len katolíkov) tak ho hneď zaškatuľkuje. Pre nich je totiž kresťan = dokonalý človek, ktorý všetko zvláda s úsmevom, odpúšťa cúbydup, láskavý milý, vyhovie, vôbec sa nehnevá, môžeme po ňom skákať a nadávať mu on to berie ako niečo príjemne, prakticky taký dobráčisko od kosti s úsmevom vždy na tvári a s dobrou náladou.... NIE. Kresťan je po bilogickej stránke i psychickej stránke rovnaký človek - má takisto právo sa nahnevať, má právo brániť sa, mať zlú náladu, plakať a mať svoj "blbý" deň. A aj keď máme my kresťania odpúšťať, nikoho z nás to nezaväzuje, že i tie rany ktoré vznikli, že sa hneď zahoja.Kresťan je taký istý človek ako ktokoľvek iný. Ale prečo má teda zvlášť pomenovanie? Pretože to, čo by ho malo odlišovať, je práve snaha. Snaha byť lepším. Nie kvôli sebe samému, nie kvôli tomu aby ma mali ľudia radi, nie kvôli tomu aby som tým čosi získal. Kresťan je človek, ktorý sa snaží milovať seba, druhých a Boha kvôli Ježišovi a z lásky k Ježišovi. Často sa však stane, že keď je niekto ako kresťan prísnejší a ráznejší, hneď sa vyťahuje na povrh "ty si kresťan, ty by si mal byť takýto". Alebo aj pri iných príležitostiach. Proste škatulkujeme veriacich a dávame im vlastnosti, ktoré ani nemôžu mať. A potom keď zrazu zistíme že ten človek taký nie je, už sme sklamaní a vybuchneme s hnevom, že ten človek nespĺňa naše predstavy ako o kresťanovi máme my.
Prečo kresťania vraždia, znásilňujú, pijú, sú agresívni?
Často počuť - prečo kresťania vraždia, znásilňujú, pijú sú agresívni? Ale je ten náš postoj správny? Mnoho ľudí je pokrstených ale do skostola nechodia, ale už sú automaticky kresťania. Sú ľudia, ktorí chodia pravidelne(raz za týždeň, mesiac, rok, alebo iba na sviatky) do kostola, možno sa aj aktívne zapoja do liturgie, ale a to dosť často počujem - idú po omši von a klebetia, alebo doma klamú, bijú, pijú.... samozrejme keďže do kostola chodia a sú kresťania, tak aj ten zvyšok, je taký istý...:) Ten zvyšok, hoci tí dobrí kresťanov je oveľa viac ako takýchto výnimiek tak už sú všetci kresťania zlí. A jedno že zhreší katolík alebo evanjelik, zlí sú proste všetci.Tu by som chcel upozorniť na jednu dôležitú vec. Ježiš sám vraví: "Nie každý kto mi vraví Pane, Pane...." Takže nie každý kresťanom je, hoci môže chodiť denne do kostola a sa za veľkého kresťana považuje. Známkou toho či niekto skutočným kresťanom je práve jeho život a to, akým spôsobom sa snaží naplniť Ježišovo posolstvo. My kresťania sme povinní odpúšťať takýmto ľuďom, že robia zlé meno kresťanom, ale sme povinní ich aj bratsky a v láske napomínať, aby boli skutočnejšími kresťanmi. Lebo to, či sa správam ako kresťan, je len rozhodnutie toho človeka, ktorý sa môže vedome (alebo i nevedome), dobrovoľne (i nedobrovoľne) umyselne (i neumyselne) rozhodnúť že sa vykašle na to byť kresťanom.
Sám pred sebou možno ním prestal byť, ale druhí ľudia ho naďalej vnímajú ako kresťana a podľa jeho nie prave najlepších skutkov posudzujú a odsudzujú kresťanstvo, hoci ten človek sa kresťanstva v danom momente vzdal. A skôr než skončím - my nikdy nevieme, čo stojí za činom daného človeka, bez ohľadu či je alebo nie je veriaci. My na základe daného skutku posudzujeme aj pohnútky, ktoré ale my poriadne nevidíme. Preto skôr než nejakého človeka odsúdime (kresťania, my ľuďmi nesúďme, ale ich činy), skúsme sa zamyslieť či sme jednak lepší, alebo či ozaj vieme doprobna pohnútky daného človeka (a vedeli posúdiť aj clekový psychicky stav človeka, jeho prežívanie atď.) Lebo hoci cirkev tvoria ľudia, kresťanstvo hlása od počiatku stále to iste - miluj Pána svojho Boha a blížneho ako seba samého. Toto je kresťanské a kto sa tak správa, tak v danom momente sa správa kresťansky. To že sa kresťania v niektori moment rozhodnú konať nekresťansky, je ich rozhodnutie, ale nie rozhodnutie celej cirkvi.Na záver snáď asi toľko, že aby sme nezovšeobecňovali na základe pár ľudí celý celok. Tiež by sa asi neveriacemu nepáčilo keby som na základe desiatich pijanov (smilníkov, zlodejov....) povedal že všetci neveriaci sú pijani (smilníci, zlodeji...). A dobre všetci vieme že to tak nie je. A drobná poznamočka na koniec - kresťan je človek, ktorý sa učí byť kresťanom celý život. Nikto sa ním automaticky krstom alebo obrátením nestane. Štúdia je zatiaľ len predbežnou správou o tejto problematike.
Rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi
Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii. Tu sú niektoré z nich:- Autorita: Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.
- Tradičná štruktúra a hierarchia: Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.
- Sakramenty: Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
- Viera a skutky: Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
- Úcta k svätým a Panne Márii: Katolícka cirkev praktizuje úctu k svätým a obzvlášť k Panne Márii, ktorá má špeciálne miesto v katolíckej náuke a modlitbách.
Čo je typické pre katolícku identitu?
Vskutku pápež v Ríme je spoločným vzťažným bodom pre všetkých katolíkov na svete. Je to vyjadrené jeho rolou pri menovaní biskupov. Používanie slova „katolícka“ v zmysle označenia konfesie je konfesionálnym zúžením tohto pojmu, ktoré sa dá vysvetliť len na pozadí historického vývoja. V dôsledku tohto vývoja bola „katolícka Cirkev“ stále viac dávaná do rovnosti s „rímskou cirkvou“. Že tým zároveň bola upieraná ostatným kresťanským cirkvám ich „katolicita“, to je skutočnosť, ktorá bola problematizovaná až v priebehu Ekumenického hnutia v 20. storočí. Dnes hovoríme o Katolíckej cirkvi ako o jednej z kresťanských konfesií, pričom katolíci sú presvedčení, že Cirkev Ježiša Krista je prítomná v Katolíckej cirkvi a našla v nej konkrétnu historickú podobu. Tento nárok však vznášajú aj iné konfesie.Je katolícka, pretože je v nej prítomný Kristus, ktorý chcel: vyznanie pravej a úplnej viery, úplný sviatostný život a vysvätenú službu (ministerium ordinatum) v apoštolskom nástupníctve. „Všetci ľudia sú povolaní do spoločenstva nového Božieho ľudu. Preto sa tento ľud, hoci zostáva jeden a jediný, má šíriť po celom svete a cez všetky veky, aby sa splnil zámer vôle Boha, ktorý na počiatku stvoril jedinú ľudskú prirodzenosť a rozhodol sa zhromaždiť nakoniec v jedno svoje roztratené deti..." „Kristova Cirkev je skutočne prítomná vo všetkých oprávnených miestnych spoločenstvách veriacich, ktoré - spojené so svojimi pastiermi - sa v Novom zákone tiež volajú cirkvami... V nich sa hlásaním Kristovho evanjelia zhromažďujú veriaci a slávi sa tajomstvo Pánovej večere..." „Musíme sa však vystríhať toho, aby sme univerzálnu Cirkev nechápali ako nejaký súhrn alebo, ak tak možno povedať, federáciu... partikulárnych cirkví..."Na rozdiel od iných nekresťanských náboženstiev je židovská viera už odpoveďou na Božie zjavenie v Starej zmluve. Veď židovský národ čiže potomkovia Izraela majú „adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, kult, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“ (Rim 9, 4-5), „lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (Rim 11, 29).Ako sa zorientovať v rôznych kresťanských cirkvách?
Pokiaľ človek uveril, že Boh existuje a uveril, že Boh pravdu o sebe zjavil skrze Ježiša Krista, poslednou otázkou na ceste ku viere je, ktorá cirkev dnes zachováva pravé Ježišovo učenie? Keď sa len trochu rozhliadneme okolo seba, zbadáme katolíkov, pravoslávnych, luteránov, metodistov, baptistov, presbyteriánov, Svedkov Jehovových a mnohých ďalších. Každá z týchto skupín tvrdí, že sú tými pravými kresťanmi, že oni hlásajú to pravé učenie. Ako sa v tom má bežný človek zorientovať? Pokiaľ je katolicizmus naozaj pravé kresťanstvo, ako môže spor medzi doslova stovkami iných cirkví, ktoré sa prehlasujú za kresťanské, vyhrať? Vzhľadom na množstvo cirkví a množstvo názorov ktoré hlásajú, sa to na prvý pohľad môže zdať ako nemožná úloha. Ale pokiaľ začneme skúmať, čo tieto cirkvi naozaj rozdeľuje a čo ich spája, zistíme, že túto vec môžeme vyriešiť dvomi otázkami.Keďže Ježiš dneska nie je na zemi prítomný ako osoba s ktorou by sme sa mohli porozprávať, znamená to, že Boh pravdu o sebe, ktorú nám cez neho odovzdal, dnes hovorí nejakým iným spôsobom. Podľa katolíkov, ale aj napríklad podľa pravoslávnych kresťanov Boh pravdu o sebe uchováva skrze Cirkev, čo je spoločenstvo identifikovateľné podľa nástupcov apoštolov.Apoštoli boli prví, ktorí dostali o Bohu plnú pravdu a počuli ju z úst samotného Ježiša Krista. A popri tom ako túto pravdu hlásali, ustanovovali ľudí, ktorých poverili tým, aby po ich smrti pokračovali v ich poslaní, a ustanovili zase ďalších ľudí a tak ďalej až do konca sveta. Boh sa stará o to, aby v Cirkvi bola pravda zachovaná. Takže ak sa dneska chceme dozvedieť, čo hovorí pravé kresťanstvo, máme si vypočuť, čo vraví Cirkev, a to predovšetkým ľudia, ktorí sú dneska nástupcami apoštolov.
Hlavný alternatívny pohľad hovorí, že Boh pravdu o sebe zanechal iba v biblií. Jediným neomylným merítkom pravdy o Bohu je to, čo je v biblií. Tento princíp je veľmi známy pod latinským pojmom sola scriptura = jedine Písmo. Takže ak sa dneska chceme dozvedieť čo hovorí pravé kresťanstvo, máme si prečítať bibliu. Úlohou Cirkvi je zachovávať slová biblie, priblížiť význam biblie, avšak môže sa pritom stať, že sa pomýli a bude hlásať nepravé učenie.
Cirkvi z prvej skupiny majú na bibliu odlišný pohľad. Súhlasia s tým, že je to neomylné Božie slovo, avšak pokiaľ sa človeku ako jednotlivcovi zdá, že učí niečo iné, ako to, čo hlása Cirkev, znamená to, že len zle porozumel textu, pretože Boh negarantuje, že každý kto si prečíta bibliu pochopí jej pravý správny význam. Boh garantuje, že pravdu o sebe bude uchovávať v Cirkvi ako celku cez nástupcov apoštolov. Cirkev teda poukazuje na Písmo, ale tak, že ho cez dejiny uchováva ako vec ktorá obsahuje pravdivé Božie slovo, nie ako vec ktorá obsahuje všetko čo je ku viere potrebné. Podľa katolíkov áno, Cirkev je v konečnom dôsledku identifikovateľná práve podľa toho, že ju tu na zemi viditeľne vedie jeden človek. Podľa pravoslávnych cirkví neexistuje jednotlivec ktorý by mal nad celou Cirkvou vodcovskú úlohu.