Tradičné Vianoce v Detve: Zvyky a Obyčaje Podpoľania

Mrazivé rána v Detve naznačujú, že zima už vládne naplno a Vianoce sú tu. Prípravy vrcholia a v rodinách vládne radosť. Tradície sa u Detvanov snúbia s úprimnou vierou. Podpoľanie je jedným z mála regiónov, kde dodnes pretrvávajú autentické hry Vianoc, ale aj pôvodné sviatočné zvyky. V Očovej, Detve a Hriňovej, ale aj iných obciach žijú stále zanietení ľudia, ktorí zachovávajú a rozvíjajú dávne tradície.

Na fare v Detve víta dekan Ľuboš Sabol. Hoci pochádza z Košickej arcidiecézy, je veľmi rád, že môže pôsobiť práve v Detve. Toto malé stredoslovenské mestečko je jeho domovom už rovných 22 rokov a farníci mu naozaj prirástli k srdcu.

„Podpoľanie je známe svojou zbožnosťou a Detva je jeho centrom,“ hovorí dekan Sabol. „V rokoch 1988 - 1990 som v Detve začínal ako mladý kaplán a bol som veľmi povzbudený úprimnou zbožnosťou veriacich. Na polnočnej bol kostol preplnený, a keď zaznela koleda Ej, Martin, či čuješ, všetci za sprievodu cirkevnej dychovky tak oduševnene spievali, že išiel takmer kostol padnúť,“ spomína s úsmevom na tvári na svoje prvé detvianske Vianoce. Toto neoceniteľné dedičstvo sa snažia kňazi vo farnosti zachovať.

Detvania sa snažia pripraviť na narodenie Pána čo najlepšie. Nezaháľa ani mládežnícky spevácky zbor, nácviky majú častejšie, pretože na sviatok sv. Štefana každoročne organizujú benefičný koncert. Výťažok ide na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Do debaty sa zapája Jozef Žubrietovský, ktorý pomáha s rôznymi opravami v kostole či na fare. „Toto predvianočné obdobie mám mimoriadne rád. Ako malý som chodieval miništrovať na rorátne sväté omše,“ spomína.

„Je to čas hlbšieho stíšenia, prípravy na Ježišovo narodenie. Mám rada túto atmosféru,“ prezrádza Katarína Budáčová, ktorá sa vo farnosti venuje mladým birmovancom a sprevádza ich na ceste duchovného dozrievania. Dozvedáme sa, že vo farnosti je kontemplatívny kláštor bosých karmelitánok. Príprava na slávenie Vianoc je u rehoľníčok vskutku originálna. Podľa vzoru reformátorov - sv. Terézie z Avily a sv.

„Pred Božím narodením sa modlíme deviatnik k Dieťaťu Ježišovi. Je zložený z rôznych modlitieb, prosieb a piesne,“ vysvetľuje. K vianočným prípravám patrí aj pečenie dobrôt na vianočný stôl. Pred štedrou večerou si sestry navzájom blahoželajú, pričom si delia oblátku. Samotná večera je typická slovenská - kapustnica, zemiakový šalát s rybou a nakoniec opekance s makom.

„O polnoci máme slávnostnú svätú omšu. Je to chvíľa, na ktorú čakáme celý rok. Dalo by sa povedať, že život bosej karmelitánky je liturgický. Prišiel na zem hľadať lásku človeka, no najmä priniesol tú svoju všetkým bez rozdielu.

Štedrý Deň a Večera v Detve

Vianoce, najmä Štedrý deň a večer v starootcovskom duchu stále dodržiavajú aj mnohé podpolianske rodiny. Počas Štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Ženy v tento deň rešpektovali zákaz chodiť po domoch, naproti tomu mladí muži a najmä malí chlapci boli v dome vítaní.

Zo spomienok miestnych sa dozvedáme, že kedysi sa tu pod Poľanou venovala veľká pozornosť pečeniu chleba či iného vianočného pečiva z kysnutého cesta. Dobre vykysnuté cesto a vydarené pečivo totiž symbolizovalo hojnosť a prosperitu po celý rok. Ešte predtým než začali jesť, priniesol najmladší člen rodiny vodu z potoka, ak nebol zamrznutý, a všetci si umyli ruky.

Večera mala rodinný charakter. Jednotu a súdržnosť jej členov znázorňovala reťaz, ktorú omotali okolo stola. Na štedrovečerný stôl zvykli dávať všetko, čo sa v tom roku urodilo, či už v podobe jedál, alebo poľnohospodárskych plodín. Detvania tým vyjadrovali vďaku Bohu, ktorý ich celý rok požehnával. Spomínané zvyky sa v súčasnosti už tak prísne nedodržiavajú.

No ani dnes Detvania nezabúdajú na štedrovečerný stôl prestrieť jeden tanier navyše. Je pre toho z rodiny, kto počas roka umrel. Na štedrovečerný stôl sa malo dostať zo všetkého, čo sa v hospodárstve urodilo, či už v podobe jedál alebo samotných plodín. Pod obrus sa dávali konope a iné zbožie, chlieb, nesmeli chýbať peniaze, aby nechýbali po celý rok.

Večera sa začínala spoločnou modlitbou. Počas večere sa museli dodržiavať úkony, ktoré mali zabezpečiť súdržnosť, zdravie, prosperitu rodiny a hospodárstva. Od stola nemohol nikto odísť. Reťaz, ktorou bol stôl omotaný, symbolizovala puto, aby rodina držala pevne spolu. Symbolický charakter ochrany mala svätená voda a aj cesnak namočený v mede, ktorým matka pred večerou urobila každému na čelo symbol kríža.

Štedrovečerné jedlá sa do polovice 20. storočia takmer nemenili a zachovali si pôstny charakter. Boli to predovšetkým: oblátky s cesnakom a medom, opekance s makom, kapustová polievka s hríbmi, chlieb a koláče z kysnutého cesta. Jedávalo sa zo spoločnej misky, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Pripíjalo sa hriatym bez tuku, okrem toho sa pripravil nápoj z varených sušených hrušiek. Večera sa zakončila modlitbou a poďakovaním za konzumované dary.

Omrviny a zvyšky zo štedrovečerného stola sa odkladali a používali pri domácom liečení ľudí aj dobytka. Večer sa chodilo po spievaní a vinšovaní.

„Po štedrej večeri sa u nás chodí spievať a vinšovať. Je to taká neprerušená tradícia,“ prezrádza ďalej dekan. V rodinách betlehemcov už netrpezlivo čakajú a vždy ich štedro pohostia a odmenia. Potom sa všetci stretnú na polnočnej svätej omši, kam prichádza mnoho veriacich nielen z Detvy, ale aj zo širokého okolia. Samozrejme, veriaci prichádzajú oblečení v detvianskych zimných krojoch.

Ak túžite po takomto nevšednom zážitku, nech sa páči! „Sviatky sú pre mňa predovšetkým o službe iným,“ hovorí detviansky dekan. V duchu služby iným prežíva aj Štedrý deň. Popoludní navštívi starých a opustených v miestnom domove dôchodcov. Po nej je pre seniorov pripravená v jedálni štedrá večera. Spolu sa pomodlia, požehná im jedlo. Zavinšujú si aj zaspievajú. Potom už odchádza na faru na štedrú večeru. „Varí nám moja mama, ktorá žije na fare spolu s nami.

Pre obyvateľov Detvy napríklad krátko pred Vianocami pripravuje Kultúrne centrum prehliadku koledníkov z celého Slovenska.

Na Slovensku sa rozvíjala infraštruktúra - budovali sa nové cesty a železnice, priemysel postupne dobiehal české regióny. Slovenské mestá začali pociťovať výhody modernizácie, no na vidieku boli tradície a zvyky stále hlboko zakorenené v každodennom živote.

Vianoce mali v roku 1924 hlbší duchovný charakter, keďže ich podstata spočívala najmä v oslave narodenia Ježiša Krista. Betlehem bol symbolom Vianoc, nie vianočný stromček, ktorý sa v tom čase ešte len dostával do popredia. Každá rodina mala svoj vlastný Betlehem, ktorý si vážila a často si ho generácie odovzdávali.

Dnešné Vianoce sú často spojené so stresom, najmä pre ženy, ktoré popri práci zabezpečujú, aby bolo všetko dokonale pripravené - upratané, navarené a darčeky nakúpené. Tento tlak môže zatieniť pokoj a pohodu, ktoré by mali byť základom Vianoc. Čo však zostáva nemenné, je snaha rodín stretnúť sa a stráviť drahocenný čas spolu.

Betlehemci a Polnočná Omša

Osobitnú pozornosť si zasluhuje pochôdzkové chodenie s betlehemom, ktoré je v Detve, ale aj v Hriňovej a Detvianskej Hute dodnes súčasťou živej neprerušenej tradície. Betľehemci začínali na Štedrí deň po večeri a šeci sa zišli na pounočnej. Kubovia ostaľi pret kostolom... Chodievali Dolňickí, Horňickí, Laštekári, Skliarovčaňia, Kostolňaňia, Piešťanci.

Predvádzali ľudovú vianočnú hru s témou narodenia Ježiška. Počet betlehemcov nebýval všade rovnaký. Hlavné postavy hry sú: Kresťan (anjel), bača a pastieri - valasi: Fedor, Stacho, Ivan, Bača - Kubo - Starý. Kubo chodil inkognito v maske z ovčej kožušiny. Dôležitou rekvizitou bol figurálny betľehemček a štrngalá (kyjaky).

Betlehemcov v rodinách netrpezlivo očakávali, za pochôdzku ich pohostili a odmenili peniazmi.

Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach svätej omše kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne.

Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Keď v roku 1921 prišiel do Detvy za farára Ján Štrbáň, ten veľmi podporoval detvianske spevy a spôsoby prežívania duchovných vecí miestneho obyvateľstva. Spolu so Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére organista Martin Valent.

Medzi ich významné počiny v oblasti hudobného folklóru patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre. Keďže v tom čase ešte neexistoval Jednotný katolícky spevník, v každom regióne a v každej farnosti sa pri bohoslužbách spievalo v rôznych obmenách. Rechtor Valent v spolupráci s farárom Štrbáňom takto pozbierali ľudové spevy prispôsobené podpolianskemu folklóru, a tým dali základ vzniku Detvianskej vianočnej omše, ktorú si veriaci veľmi obľúbili.

Pokračovateľom Martina Valenta bol jeho syn František, aj on bol činný v kultúrnej oblasti. Stal sa vedúcim cirkevnej dychovej hudby a pôvodné otcove notové zápisy poopravoval a transponoval. Vďaka nemu bol opätovne vydaný Vianočný detviansky spevník.

Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry. V kostole je mnoho ľudí oblečených v detvianskych zimných krojoch, nechýbajú betlehemci a niekoľko Kubov. Svätá omša sa začína hrou na fujare, po ktorej bubon a motív kukučky na organe dvanásťkrát odrátajú odbitie polnoci.

Okrem Žalmu a Alelujového spevu sa vo svätej omši spievajú vianočné koledy, ktoré boli v Detve zozbierané pred desiatkami rokov. Toto dedičstvo sa domáci snažia zachovávať, a preto mnohí poznajú tieto piesne naspamäť a spievajú ich s veľkým oduševnením. Polnočná svätá omša popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov.

Kňazi, ktorí v Detve pôsobili po Jánovi Štrbáňovi, akceptovali tradície, ktoré sú v miestnych ľuďoch silno zakorenené. Ľudové koledy sú im totiž stále veľmi blízke. Oproti liturgickým piesňam majú jednoduchšie texty a rytmus, jednoduchšie harmonické melódie, väčšinou s úzkym rozsahom, a preto sú veľmi ľahko zvládnuteľné aj pre menej zdatných spevákov.

Nemalú funkciu v uchovávaní kolied zohrávajú miestne detské folklórne kolektívy. Vďaka ich práci aj súčasné deti poznajú vianočné detvianske ľudové piesne. A tak môžeme na polnočnej svätej omši pozorovať spoločný spev viacerých generácií. Detí, mládežníkov, dospelých i veriacich najstaršej generácie, čo je v súčasnosti až jedinečné.

Sviatky po Štedrom Dni

Na Božuo naroďeňia - Detvania podľa K. A. Medveckého - na Boženarodenia nič nerobia, ani nevaria, ani statok nečešú, z maštalí nekydajú, iba čo ho nachovajú, ba dade v tento deň ani ohňa nekladú. Ide o prvý sviatok vianočný, ktorý sa považuje za jeden z najväčších sviatkov. V tento deň sa svätilo, nesmelo sa robiť, hlasno hovoriť, vadiť sa, búchať ani chodiť po cudzích domoch, zákaz platil pre dospelých aj pre deti.

Na druhý sviatok vianočný, na Šťefana,sa podľa staršej tradície chodilo po chrene. Neskôr sa pochôdzke hovorilo chodiť po šibaňí. Chlapci a mládenci šibali dievčatá brezovými prútmi - chrenovcami, ktoré po domoch roznášali pastieri. V medzivojnovom období a neskôr, keď už pastieri prúty neroznášali, si ich museli obstarať sami šibači, ktorí po príchode do domu najskôr zavinšovali a za šibačku ich domáci odmenili. Vinšovanie si udržalo pôvodný charakter približne do polovice 20. storočia.

Na Silvestra - Starí rok ráno chlapci chodili s oceľou, tento zvyk neskôr zanikol. Večera prebieha bez poverových úkonov a zákazov. Oheň, strieľanie, zvonenie a praskanie bičom malo chrániť pred negatívnymi silami. Po bohoslužbe v kostole farár verejne hodnotil cirkevný rok a hospodárenie farnosti.

Na Noví rok sa ráno vstávalo zavčasu a každý sa umyl v studenej vode, aby bol po celý rok svižný, zdravý a prvý v práci. Celý deň sa svätilo, dopoludnie patrilo návšteve kostola.

Tri kráľe sú akoby posledným dňom vianočného cyklu. V tento deň sa v Detve konala trojkráľová koleda. Kým podľa staršej tradície chodili po domoch masky: kňaz, anjel a čert, pričom trojkráľovou kriedou a vodou požehnávali domy, v neskoršom období už masky nadobudli podobu biblických postáv troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára.

Traja králi po príchode do domu zaspievali koledu, pokropili dom svätenou vodou a nad vchodové dvere domu a nad veraje maštale napísali kriedou letopočet a písmená C+M+B (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento príbytok).

Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, aj vzhľadom na vierovyznanie obyvateľstva, bola účasť na bohoslužbách. Do kostola v Detve prichádzali ľudia nielen z Detvy, jej lazov a osád, ale aj z okolitých obcí: Stožka, Kriváňa, Korytárok a susedných osád Hriňovej.

Prehľad Podujatí Počas Vianoc v Detve

• 18. 11. o 17:00 hod. - ČÍTANIE PRE DETI - Čítanie pre deti spojené s dramatizáciou rozprávky o Jankovi a Marienke. V spolupráci so ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Miesto konania: Kaviareň Vagačov dom
• 19. 11. o 18:00 hod. - "SLOVÁK BEHÁ PO SVETE" - Cestovateľská prednáška o tom, že Slovensko nie sú len Bojnice a Tatry. Miesto konania: Kaviareň Vagačov dom
• 22. 11. o 16:30 hod. - BESEDA S M. E. HAJDUKOVOU - Beseda s autorkou románov pre dospelých, v ktorých sa prelína história so súčasnosťou. Miesto konania: Mestská knižnica na Námestí SNP 1
• 22. 11. o 17:00 hod. VIANOČNÉ DIELNIČKY - Penzión pri studni pozýva na tvorivé vianočné dielničky. Miesto konania: Pivnica a penzión pri studni v Detve
• 23. 11. o 17:00 hod. - NORMENOV SVET - Detské divadelné predstavenie - príbeh psa, ktorý sa chce stať človekom. Miesto konania: Múzeum Vagačov dom
• 24. 11. o 16:00 hod. - ZLATÝ KĽÚČIK - 51. ročník festivalu detí v speve detskej modernej a populárnej piesne. Účinkujú žiaci základných škôl z Detvy a okolia. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 27. 11. o 14:00 hod. - VIANOČNÁ KAPUSTNICA - Klub dôchodcov č. III organizuje príjemné posedenie pri kapustnici. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 29. 11. o 19:00 hod. - DIVADLO CROCUS: AKO CHUTIA KREVETY - Hra Ako chutia krevety je veľkou metaforou na to, ako vlastne chutí život sám. Niekedy je sladký, trpký, štipľavý. Miesto konania: Dom umenia Arteska
• 30. 11. o 18:00 hod. - SILNÉ REČI - STAND UP COMEDY SHOW - Čerstvé vtipy a vždy pestrú zostavu komikov najväčšej česko-slovenskej stand-up comedy show prinášame aj do vášho mesta! Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 1. 12. o 15:00 hod. - ELIŠKA A SVET HORE NOHAMI - Bábkové divadlo + workshop. Eliška doteraz poznala len stromy svojho rodného lesa, je na čase, aby preskúmala svet. Po predstavení máme pre divákov a diváčky pripravený workshop, počas ktorého si môžu vyrobiť svoju vlastnú Elišku. Miesto konania: Dom umenia Arteska
• 4. 12. o 18:00 hod. - ROZPRÁVKOVÉ VIANOCE - Vianočné vystúpenie tanečného odboru ZUŠ Svetozára Stračinu. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 6. 12. - MIKULÁŠ V DETVE - Mikulášske kino, stretnutie s Mikulášom a rozsvietenie vianočného stromčeka pred Domom kultúry A. Sládkoviča. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 6.12. - MIKULÁŠSKA PARTY - Indastri pozýva na párty (mikulášske kostýmy). Viac info na FB Indastri. Miesto konania: Kaviareň Indastri
• 6. 12. o 19:00 hod. - DŽIPSÍS & GÁDŽOS - Koncert kapely, ktorá nedelí ľudí, ale spája všetkých. Miesto konania: Dom umenia Arteska
• 7. 12. o 17:00 hod. - KMOTROVSKÔ VINŠOVANIA - Vianočný program FSk Kmotry a kmotrovia z Detvy a DFS Ratolesť. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 7.12. od 15:00 hod. - VIANOCE VO VAGAČOVOM DOME - Remeselné stánky a o 17:00 hod. kultúrny program - účinkujú ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve DFS Podpoľanček. Miesto konania: Vagačov Dom
• 8. 12. o 15:00 hod. - BÁBKOVÉ DIVADLO: O ZLATOM TEHLIAROVI - Činoherno-bábková inscenácia o starom poctivom remesle, pracovitých ľuďoch a tom, že štedrosť, dobrota a láska je viac ako lakomosť, zloba a nenávisť. Miesto konania: Dom umenia Arteska
• 9. 12. 16:30 hod. - ČERT KOLOFÓN A ZLATÉ PRASA - Detské bábkové divadelné predstavenie. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 9. 12. o 15:30 hod. - ZVOŇTE, ZVONČEKY... - Vianočný zvonček z črepníka. Miesto konania: Podpolianske múzeum v Detve
• 10. 12. 18:00 hod. - LET ČÍSLO 124 - Komediálne divadelné predstavenie (účinkujú: Lujza Garajová-Schrameková, Dominika Richterová, Juraj “Šoko” Tabaček a Peter Sklár). Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 11. 12. o 18:00 hod. - CIGÁNSKI DIABLI - Cigánski diabli na turné pri príležitosti jubilea primáša Štefana Picúra Banyáka. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 12. 12. o 17:00 hod. - „RADOSŤ Z UMENIA“ - OZ Magikos a Súkromná spojená škola Vás pozýva na 2. Inkluzívny benefičný koncert. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 13. 12. o 19:00 hod. - „KTO JE POD OBLOKI“ - Folklórny súbor Detva Vás pozýva na folklórne predstavenie venované čarovnému obdobiu, kde sa po práci na poliach stretávajú rodiny a priatelia, aby si vychutnali tradičné zvyky a obyčaje. Miesto konania: Dom kultúry A. Sládkoviča v Detve
• 13. 12. o 19:00 hod. - MARZ DUO - Niekde medzi folkom, popom a jazzom leží miesto menom MarZ - hudobný vesmír speváčky, gitaristky a pesničkárky Markéty Zdeňkové. Miesto konania: Dom umenia Arteska
• 14. 12. od 10:00 hod. - VIANOČNÝ JARMOK a KOLEDNÍCI - Vianočné trhy, tradičná zabíjačka a prehliadka vianočných a novoročných hier. Účinkujú betlehemske skupiny z Podpoľania, folklórne kolektívy z Detvy a hosť. Miesto konania: Námestie SNP v Detve
• 14. 12. od 15:00 hod. - VIANOCE VO VAGAČOVOM DOME - Vagačov dom pozýva načerpať predvianočnú atmosféru a o 17:00 hod. kultúrny program - účinkujú Superar. Miesto konania: Vagačov dom
• 16. 12. o 15:30 hod. - VIANOČNÉ OZDÔBKY - Tvorivé dielne- vytváranie ozdôb z hliny. Miesto konania: Podpolianske múzeum v Detve
• 16. 12. 17:00 hod. - VIANOČNÉ ČÍTANIE PRE DETI - V spolupráci so ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Miesto konania: Kaviareň Vagačov dom.
• 20.12. - VIANOČNÁ PARTY - Vychutnajte si vianočné drinky a skvelú hudbu. Viac info na FB Indastri. Miesto konania: Kaviareň Indastri
• 26.12. ŠTEFANSKÁ ZÁBAVA - Oldies party. Viac info na FB Indastri. Miesto konania: Kaviareň Indastri
• NOVEMBER - DECEMBER 2024 - Tvorivé predvianočné aktivity pre deti základných a materských škôl. Organizuje: Centrum tradičnej kultúry v Detve. Miesto konania: Pivnica pri studni Detva
• DECEMBER - pre školy (9.12.,11.12.,13.12.2024) - Vianočné tvorivé dielne. Miesto konania: Podpolianske múzeum

V Detve sa koná množstvo podujatí, ktoré spríjemňujú predvianočný čas. Kultúrne centrum A. Sládkoviča a ďalšie organizácie pripravujú koncerty, divadelné predstavenia, vianočné trhy a tvorivé dielne pre deti i dospelých. Nechýbajú ani tradičné podujatia ako Mikuláš v Detve, Vianoce vo Vagačovom dome a prehliadka koledníkov.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tradičných vianočných zvykoch v Detve, pozrite si toto video:

tags: #tradicne #vianoce #na #detve