Manželstvo je sviatosť „nasmerovaná k spáse iných“. Manželstvo nám pomáha viesť iných ľudí k Pánovi. Kto sú ti iní? Jedno z najvzácnejších požehnaní manželstva je prísľub, že naozaj sa môžeme navzájom posväcovať a páčiť sa Bohu.
Keďže manželstvo je sviatosť, manželia môžu prijať nadprirodzenú milosť, ktorá im pomáha milovať sa navzájom tak, ako ich miluje Ježiš - odpúšťať si navzájom tak, ak odpúšťa On, a byť si verný tak, ako je nám verný Ježiš. Môžeme povedať: „boli sme stvorení“, aby sme milovali Pána a slúžili mu. Skrze naše manželstvo to môžeme uskutočňovať, a to s pomocou Božej milosti môžeme viesť jeden druhého a naše deti ku Kristovi.
Každé dieťa je Božím darom. Toto by si mal každý pozemský otec uvedomiť pri výchove svojho potomstva. Starať sa ako o svoje, ale zároveň si uvedomovať pri výchove svojho potomstva, že nemôže s nimi - deťmi - ľubovoľne nakladať, lebo sú to predovšetkým deti Božie, ktoré sú mu len na čas prepožičané do výchovy! A zmysel výchovy spočíva v tom, aby pre svoje deti bol dobrým predobrazom Boha, ktorý nie len splodí, ale aj miluje a láskavo usmerňuje.
To, čo bolo povedané v predchádzajúcej časti je pozoruhodné a žiaduce od každého muža vo vzťahu k svojej manželke a deťom. A teraz by sme si chceli zamerať svoju pozornosť na ďalšie hodnoty a vlastnosti muža, ako dobrého otca.
Hodnoty a vlastnosti muža ako dobrého otca
- Muž má byť akčný: Rozdiel medzi mužskou a ženskou mentalitou je v cieľoch, na ktoré sa zameriavajú. Kým pre ženu hlavným cieľom jej života je budovať vzťahy s ľuďmi, najmä s tými, ktorí sú jej zverení, teda vytvárať teplo domova.
- Muž má byť flexibilný: Muž má sklon uveriť, že to čo si predsavzal, je tým najsprávnejším a najlepším, čo môže byť a preto to musí dosiahnuť za každú cenu. Takže si do svojich plánov nechce dať hovoriť. Nerád mení svoje plány. Flexibilitu totiž mnohí muži neuznávajú, je pre nich skôr známkou slabého charakteru. Hoci mnohokrát opak je pravdou.
Muž má vedieť rozpoznať, kedy si jeho plány vyžadujú zmenu a kedy nie. Keď meníme svoje plány často, je to znakom prelietavosti a nestálosti. Keď ich zasa nemeníme nikdy, svedčí to o tvrdohlavosti, ba často až fanatizme. Takýto postoj býva mnoho ráz predzvesťou nešťastia. Ako však máme spoznať, kedy je potrebné plány meniť a kedy radšej nie? Práve múdrosťou. Múdrosť je schopnosť vedieť presne rozpoznať, aká reakcia sa od nás v danom čase a na danom mieste vyžaduje.
- Muž má načúvať Bohu i ľuďom: Niekedy možno načúvať cez sny, no predpokladáme, že aj v modlitbe (vždy ide o dialóg s Bohom). Načúvanie Bohu bez načúvania ľuďom nejestvuje. Jedno dopĺňa ďalšie. Boh svoje pokyny, ktoré dáva jednotlivcovi priamo v modlitbe, dopĺňa radami ľudí, ktorým dôveruje. Mnohým mužom chýba pokora a správajú sa, ako keby všetko vedeli a nepotrebovali sa s nikým radiť. Iba s Bohom - povedia si mnohí. No radiť sa s Bohom je však podľa nich v skutočnosti presviedčanie Boha o správnosti svojej cesty.
- Muž má sa dať viesť: K načúvaniu Bohu i ľuďom patrí ochota dať sa viesť. A to je pre nejedného muža veľmi ťažké. Hovorí sa, že najťažšia vec pre muža je pýtať sa na cestu. Radšej zablúdi, ako by sa mal opýtať. Je na tom kus pravdy. Muž si myslí, že on je ten, kto by mal viesť sám seba aj iných, a nie byť vedený inými. No viesť iných môže len ten, kto sám sa dá viesť. A ten, kto je vedený, počúva rady tých, ktorí ho vedú.
- Muž sa má vzdať svojej vôle: Tvorivý a aktívny duch, ktorý sa prejavuje vo vôli sa môže premeniť na ducha slepého a deštruktívneho, ktorý sa stáva podstatou svojvôle. Vieme, že ak človek podriadi svoju vôľu Božej vôli, nastupuje na cestu najdokonalejšieho možného sebanaplnenia.
- Muž dáva každému, čo mu patrí: Spravodlivosť znamená dať každému, čo mu patrí. Nebyť nikomu nič dlžný, čo znamená byť s každým v správnom vzťahu: so sebou samým, s ľuďmi, s Bohom a s celým Božím stvorením. U spravodlivého človeka nijaký vzťah nie je na úkor iného človeka.
- Muž ochraňuje a živí: Muž je povolaný stať sa ochrancom slabých a bezmocných, je poskytovateľom nevyhnutných potrieb pre tých, ktorí sú mu zverení. To platí o každom mužovi, nie len o tom, kto žije v rodine. Toto je skutočný test zrelosti každého muža.
- Muž, ktorý stojí v službe dobra: Dobro sa chváli samo. Chvália sa iba tí, ktorých skutky nie sú dostatočne chvályhodné. Muž, ktorý vie, že dobro robí pre dobro samo, a preto, že sa stáva nástrojom v Božích rukách, nepotrebuje nič pred sebou vytrubovať ani zaujímať centrálne miesto na scéne. Centrálne miesto patrí Ježišovi.
Rebríček hodnôt v rodine
Podľa informácií amerického psychológa Rossa Campbella, v rodinách, kde vládlo šťastie, spokojnosť so životom, vzájomné pochopenie a úprimná zhovievavosť medzi členmi rodiny, mali rodičia podobný systém hodnôt. Zvyčajne v nich prvé miesto patrilo Bohu. Nejde o formálne chodenie do chrámu a uskutočňovanie istých rituálov. Pre členov týchto rodín je Boh osobnosť, s ktorou majú teplú, milujúcu, pravdivú, čestnú a pevnú väzbu. Nuž a potom na druhom mieste je zvyčajne partner, po ňom deti.
Ross Campbell hovorí, že skutočné šťastie je postavené na spomínanom rebríčku hodnôt v rodine: najprv je duchovná rodina, potom fyzická, telesná. Boh, partner, deti. Tieto hodnoty sú najvýznamnejšie, najcennejšie. Všetky ostatné sú, iste, tiež dôležité, ale vyššie uvedené sú prvoradé a najdôležitejšie.
Aby sme vedeli optimálne hospodáriť s časom, je vhodné urobiť si zoznam s desiatimi hodnotami. Najprv ich spíšeme v ľubovoľnom poradí tak, ako sa nám objavujú v mysli. Potom, keď je už zoznam zapísaný, usporiadame hodnoty podľa dôležitosti. Prvá bude najdôležitejšia.
Potom prejdeme k druhému kroku v Time managemente. Ten začína analýzou spôsobu, akým trávime svoj čas. Počas týždňa si zapíšte, čo všetko robíte, čím sa zaoberáte a koľko času čomu venujete. Na konci týždňa sčítajte čas, ktorý ste strávili pri tej ktorej činnosti.
Často sa stáva, že nami predkladané hodnoty nezodpovedajú realite. Môžeme napr. tvrdiť, že sme kresťania katolíci, ale náš vzťah s Ježišom Kristom je ohraničený len nedeľnou omšou. Naša ruka po príchode z práce automaticky siaha na diaľkový ovládač televízora. Pred televízorom večeriame, aj oddychujeme. Ženy v domácnosti varia, žehlia, upratujú pri trvalom bzučaní televízora.
Môžeme vravieť, že deťom sa treba venovať, dokonca môžeme aj plánovať spoločné podujatia, prechádzky, túžime s nimi cestovať. Ale v skutočnosti na komunikáciu s deťmi, či spoločné akcie niet času. A tak odkladáme, odkladáme a odkladáme…, pokiaľ sa deti nestanú dospelými. Potom sa ale netreba čudovať odcudzeniu medzi rodičmi a deťmi.
A tak už v tejto fáze môžeme začať s úpravou svojho časového harmonogramu. Keď vidím, že televízia ma veľmi oberá o čas, nebudem pri nej toľko vysedávať. Je dôležité prijať veľmi konkrétne rozhodnutie v danom smere, napr. Ak zistíte, že cestovaním strácate veľa času, popremýšľajte, ako ho stráviť efektívne. Môžete si pri cestovaní napr. niečo čítať, počúvať audionahrávky, prednášky… Alebo si v mysli pripravte zoznam potravín, ktoré potrebujete kúpiť na večeru a potom ich už v obchode len nakúpite - bez dlhého rozmýšľania.
Najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, ak si chcete správne plánovať a využiť svoj čas je stanoviť si ciele na konkrétny deň, týždeň, mesiac, rok či aj dlhšie. Ak človek nemá jasnú predstavu o cieli svojho života, na čo tu je, aký zmysel má jeho život, aké je jeho povolanie, potom je pre neho ťažké povedať „nie“ nepodstatným veciam.
Človek, ktorý si neuvedomuje svoje poslanie - misiu, povolanie na zemi, riskuje, že bude neustále v zajatí nekončiaceho radu a prílivu nepodstatných naliehavých prác.