Zatiaľ čo rímskokatolíckym veriacim sa vianočné obdobie pomaly končí, pravoslávni v piatok (6. 1.) slávia Štedrý deň.
Na Slovensku je približne 50 000 pravoslávnych veriacich. V súčasnosti sa k nim pripájajú aj odídenci z Ukrajiny. Pravoslávne Vianoce slávia hlavne na východe Slovenska.
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni.
Veriaci pravoslávnej cirkvi sa riadia podľa juliánskeho kalendára a začínajú sláviť Vianoce 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Týmto dňom vrcholí pravoslávne 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami.
V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál a môže mať sedem aj viac chodov.
Prečo sa slávia pravoslávne Vianoce 6. januára?
Nie je to celkom tak, pravoslávni začínajú sláviť Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staršieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára.
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos. Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu.
Na základe rozdielnych tradícií kresťania rôznych cirkví slávia Vianoce v rozličných termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia majú Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára v dňoch 24. a 25. decembra. Iná časť pravoslávnych cirkví slávi Vianoce podľa juliánskeho kalendára, teda 6. - 9. januára.
Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev.
Prípravy a priebeh sviatkov
V predvečer sviatkov 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy.
Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana. Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára. (6.
Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie.
Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu. Druhý deň je zasvätený presvätej Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce. Každý na Vianoce dodržiava rôzne zvyky a tradície a inak to nemajú ani Rusíni.
Pred samotným Štedrým dňom dodržiavajú 40-dňové obdobie pôstu nazvané aj filipovka. „Je to obdobie od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období a tento filipovský máme lebo nás čaká veľký sviatok - roždestvo - narodenie pána,“ priblížil historik Vavrinec Žeňuch.
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou.
Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, buď kapustnica alebo rybacia.
Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami.
Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi. V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz.„My keď robíme kapustnicu dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu,“ uviedla obyvateľka Osadného Irena.
V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Rusínske Vianoce CHRISTOS RAŽDAJETSJA !!!
Pravoslávne Vianoce a COVID-19
Tento rok je však slávenie tohto sviatku iné, dôvodom je zhoršujúca sa situácia v súvislosti s ochorením COVID-19. Od 1. januára do 24. januára je pozastavené verejné slávenia bohoslužieb. Vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách sú od 1. januára do 24. januára pozastavené verejné slávenia bohoslužieb. Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.
Pravoslávna cirkev na Slovensku
Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík k Pravoslávnej cirkvi hlási približne 50 000 veriacich, v Bratislave a okolí je to asi 1500 veriacich.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda.