Čo je to smrteľný hriech? Definícia a vysvetlenie

Dnes si dávam pauzu od politicko-ekonomických tém a namiesto toho sa by som sa chcel venovať trochu dôležiejšej téme a to hriechu. Presnejšie jednému z hlavných hriechov - lenivosti, jeho prejavom a hlavne spôsobom ako ho premáhať a nahradiť cnosťou. Ak si náhodou myslíte, že to nie je nutné brať až tak vážne, veď Boh je milosrdný a vy nerobíte žiadne hrozné hriechy a chodíte aj do kostola, tak si skúste prečítať z Biblie pár úryvkov napr. o tom ako Boh vyplúva z úst vlažných ľudí a ako nie každý, kto hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva.

Mnohí považujú sedmičku za šťastné číslo, ba celkovo má táto cifra akýsi magický význam. Okrem toho, že sa mnohokrát vyskytuje v Biblii, ako napríklad sedem úrodných a sedem neúrodných rokov, nájdeme ho aj v rozprávkach a filmoch. Niektoré z nich v dnešnom svete trochu zmenili svoju pôvodnú tvár. Biblických sedem smrteľných hriechov je stále varovaním aj pre moderných ľudí.

Zaujali ma myšlienky a rady z knižky Kevina Vosta - The seven deadly sins (Sedem smrteľných hriechov) a chcel by som sa o ne podeliť, pretože si myslím, že možu byť prínosné. Pre začiatok považujem za potrebné aspoň čiastočne si zadefinovať, čo je to vlastne hriech, neresť a aký je rozdiel medzi smrteľnými a hlavnými hriechmi. Myslím si, že je naozaj dôležité vedieť, čo to vlastne je hriech, ako sa prejavuje a čo spôsobuje.

Dlhé roky som hrával šachy a tam pokiaľ chcete poraziť silného protihráča, musíte mať určitú stratégiu, musíte myslieť dopredu a pri dôležitých zápasoch začína príprava ešte pred začiatkom hry. Počas tej prípravy analyzujete silné a slabé stránky svojho protivníka a zároveň aj svoje a na základe tejto prípravy zístíte, na čo si máte dávať pozor, akým pozíciam sa máte vyhýbať a ako môžete protiútočiť. A podobne je to v boji s hriechom. Ak ide o hriechy, s ktorými dlhodobo neúspešne bojujeme, musíme začať prípravu vopred, zanalyzovať, za akých podmienok sme najviac slabí a náchylní zhrešiť, ako sa môžeme daným situáciam vyhnúť alebo akými spôsobmi sa brániť / útočiť.

Katolíci učia, že hriechy ktoré spáchame sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií.

Definícia hriechu

Hriech - je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“.

• Hriech je urážka Boha.
• Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od neho naše srdce.
• Podobne ako prvotný hriech, je neposlušnosťou, vzburou proti Bohu, pretože človek chce byť „ako Boh“ (Gn 3,5), a teda poznať a určiť, čo je dobro a zlo.
• Hriech je teda „láskou k sebe až po opovrhnutie Bohom“.

Práve v Kristovom umučení, v ktorom jeho milosrdenstvo zvíťazí nad hriechom, hriech najvýraznejšie prejavuje svoju násilnosť a mnohotvárnosť: neveru, vražednú nenávisť, zavrhnutie a výsmech zo strany vodcov i ľudu, Pilátovu zbabelosť a ukrutnosť vojakov, Judášovu zradu, takú bolestnú pre Ježiša, Petrovo zapretie a opustenie učeníkmi.

Rozmanitosť hriechov je veľká. Sväté písmo uvádza viaceré zoznamy hriechov. List Galaťanom stavia skutky tela proti ovociu Ducha: „A skutky tela sú zjavné; je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.

Hriechy možno rozlišovať podľa ich predmetu, ako sa to robí pri každom ľudskom čine, alebo podľa čností, ktorým protirečia či už nadmierou, alebo nedostatkom, alebo podľa prikázaní, s ktorými sú v rozpore. Možno ich zoradiť aj podľa toho, či sa týkajú Boha, blížneho, alebo samého hriešnika. Možno ich rozdeliť na hriechy duchovné a telesné alebo aj na hriechy spáchané myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbaním. Koreň hriechu je v srdci človeka, v jeho slobodnej vôli, ako to učí Pán: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka“ (Mt 15,19-20).

Jacob van Swanenburg, Posledný súd a sedem smrteľných hriechov

Smrteľné hriechy

Smrteľné hriechy - Biblia nám hovorí, že sú hriechy, ktoré nevedú k smrti ale aj také, ktoré vedú: Keď niekto vidí, že jeho brat pácha hriech, ktorý nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá život, totiž tým, čo páchajú hriech, ktorý nevedie k smrti. Je aj hriech, ktorý vedie k smrti; o takom nehovorím, že sa treba zaň modliť. Každá neprávosť je hriechom, ale je aj hriech, ktorý nevedie k smrti.

Hriechy treba hodnotiť podľa ich veľkosti. V Tradícii Cirkvi sa uplatnilo rozlišovanie medzi smrteľným a všedným hriechom, ktoré je naznačené už v Písme.

Smrteľný hriech - vážnym prestúpením Božieho zákona - ničí v srdci človeka lásku. Keďže smrteľný hriech napáda v nás životný princíp, ktorým je láska, je potrebná nová iniciatíva Božieho milosrdenstva a obrátenie srdca, ktoré sa normálne uskutočňuje v rámci sviatosti pokánia.

Vážna vec (materia gravis) je spresnená v Božích prikázaniach podľa Ježišovej odpovede bohatému mládencovi: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ (Mk 10,19). Závažnosť hriechov môže byť väčšia alebo menšia: vražda je závažnejšia ako krádež.

Smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas. Predpokladá poznanie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe aj dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba.

Nedobrovoľná nevedomosť môže znížiť, ba aj zrušiť pričítateľnosť ťažkého previnenia. Ale o nikom sa nepredpokladá, že by nepoznal zásady morálneho zákona, ktoré sú vpísané do svedomia každého človeka. Citové popudy, vášne môžu takisto oslabiť dobrovoľný a slobodný ráz priestupku, podobne ako vonkajší nátlak alebo patologické poruchy.

Smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody, podobne ako láska. Má za následok stratu Božej lásky a zbavuje posväcujúcej milosti čiže stavu milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť v pekle, pretože naša sloboda má moc robiť definitívne, nenávratné rozhodnutia.

„Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí“ (Mt 12,31). Božie milosrdenstvo nemá hraníc; ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti (impoenitentia finalis) a do večného zatratenia.

Všedné hriechy

Všedný hriech oslabuje čnosť lásky. Prezrádza nezriadenú náklonnosť k stvoreným dobrám. Prekáža duši v pokroku pri praktizovaní čností a pri konaní mravného dobra a zasluhuje časné tresty. Vedomý a dobrovoľný všedný hriech, ak ho neoľutujeme, nás pozvoľna disponuje na spáchanie smrteľného hriechu. Napriek tomu všedný hriech neruší zmluvu s Bohom. S pomocou Božej milosti ho možno napraviť. Nepozbavuje posväcujúcej milosti, priateľstva s Bohom ani lásky, a teda ani večnej blaženosti.

Hriech, dôsledky a podmienky

Hlavné hriechy (neresti)

Hlavné (kapitálne / kardinálne) hriechy / neresti - katechizmus spomína týchto 7: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť (acedia). Niekedy sa týmto hriechom hovorí smrteľné, ale nemusia byť nutne smrteľné, Ich typickým znakom je, že často zapričiňujú ďalšie hriechy.

Ja by som radšej pracoval s rozdelením Tomáša Akvinského, ktorý namiesto pýchy používa márnu slávu / márnivosť a pýche prenecháva miesto najvážnejšieho hriechu. Pod pýchou rozumie nezriadenú túžbu vynikať. Samotné písmo hovorí, že počiatkom každého hriechu je pýcha (Sir 10, 15) a zároveň sa píše, že koreňom všetkého zla je láska k peniazom (1Tim 6, 10). Svatý Tomáš to krásne vysvetluje. Pri hriechoch (a celkovo pri všetkom dobrovoľnom konaní) rozoznávame úmysel a samotné uskutočnenie. Cieľom človeka pri získavaní dočasných dobier je, že vďaka nim dosiahne určité zdokonalenie. A z tohto pohľadu, je pýcha. ktorá je (nezriadenou) túžbou excelovať, počiatkom každého hriechu. Na druhú stranu, čo sa týka uskutočnenia, prvé miesto patrí tomu, čo poskytuje príležitosť naplnenia všetkých žiadostí hriechu a tým sú peniaze (bohatstvo).

Niekedy sa týmto hriechom hovorí smrteľné, ale nemusia byť nutne smrteľné, Ich typickým znakom je, že často zapričiňujú ďalšie hriechy.

Za najzávažnejší hriech zo smrteľnej sedmičky je považovaná PÝCHA, pretože je pôvodcom ostatných, dokonca ju niektorí označujú za otca hriechov. Údajne je najvýraznejšou vlastnosťou diabla, ide vlastne o sebectvo, aroganciu, povyšovanie sa nad ostatných. Napríklad starovekí Gréci síce považovali aroganciu za hriech, dokonca za najväčší zločin, no samotnú pýchu brali ako pozitívnu vlastnosť, tak ako hrdosť. Úspech a schopnosti však museli byť chvályhodné. Podobne sa pýcha chápe aj v súčasnosti, samozrejme, musí to byť s mierou. Odborníci napríklad tvrdia, že pýcha celého systému vedie k ekonomickej kríze.

CHAMTIVOSŤ je hriech túžby, podobne je na tom aj obžerstvo. Chamtivosť totiž často býva príčinou podvodov, klamstiev, vydierania, krádeží a občas i vrážd. Nie je to iba o hromadení majetku, ale najmä o neochote sa o čokoľvek podeliť a o získavaní bohatstva bezohľadným spôsobom na úkor iných. Otec ekonómie Adam Smith túto ľudskú vlastnosť definoval ako neviditeľnú ruku trhu.

ZÁVISŤ je jednou z najväčších príčin nešťastia, hinduisti ju považujú za katastrofickú emóciu, islam za nečistotu srdca ničiacu dobré skutky, buddhizmus má pre ňu pojem irshya - stav mysle, keď človek túži dosiahnuť slávu a bohatstvo, no nedokáže uniesť úspech iných ľudí.

HNEV na rozdiel od iných negatívnych emócií, ako je napríklad smútok či strach, nepodporuje analytické myslenie. Preto nahnevaní ľudia často reagujú prehnane, venujú menej pozornosti detailom a neraz narobia väčšie zmätky, ako mali v úmysle.

Pri SMILSTVE ide o hriech, ktorý v predstavách mnohých ľudí budí bohatú fantáziu a v súčasnosti akoby ani hriechom nebol. Nejde však iba o mimomanželský sex, ale o akékoľvek sexuálne uspokojenie bez „tvorivého“ účelu.

Predposledný zo siedmich hriechov je ako stvorený pre čas Vianoc, keď sa stoly prehýnajú pod rôznymi pochúťkami a žlčníky dostávajú poriadne zabrať. Máte apetít ako labrador? Tak to máte našliapnuté k OBŽERSTVU a podľa Danteho by ste sa potom mali plaziť po zemi v špinavom a ľadovom daždi. Pápež Gregor I. Veľký, ktorý žil na prelome 6. a 7. storočia, dokonca určil päť spôsobov, ktorými sa človek môže dopustiť obžerstva. Neskôr sa začali názory kompetentných na obžerstvo rozchádzať, prestalo byť hriešne napríklad potešenie z jedla.

LENIVOSŤ môžeme realizovať počas vianočných sviatkov. Lenže nie je lenivosť ako lenivosť. Tento hriech je zo spomínanej sedmičky najkomplikovanejší. Tomáš Akvinský ho definoval ako pomalosť mysle, ktorá zabraňuje konať dobro. Kým predošlé hriechy sú skôr o nemorálnosti, tento je vlastne o zbavení sa zodpovednosti.

Lenivosť (Acedia)

Ako ste si mohli všimnúť v názve článku, budem sa zameriavať na hlavný hriech lenivosť (používa sa aj pojem akédia). Sv. Tomáš použil definíciu sv. Jána Damascénského: lenivosť je spomalenosť (averzia voči aktivite) mysle, ktorá odmieta konať dobro. Svätý Jan Climacus povedal o lenivosti ("Tedium") nasledovné: je to paralýza duše, ochabnutosť mysle, zanedbávanie nábožných cvičení, hostilita voči sľubom.

Ján Kassian rozlišoval dva druhy lenivosti: za prvé takú, ktorá nabáda k nadmernému spánku a za druhé takú, ktorá povzbudzuje človeka, aby utekal z domova. Jedným z dôvodov prečo začínam práve lenivosťou, je fakt, že s ňou nie moc úspešne bojujem celý život a niekedy sa to za boj ani nedalo považovať. Kniha Sedem smrteľných hriechov mi v mnohom otvorila oči a dala užitočné rady a stratégie.

Ako bojovať s lenivosťou?

1. Niekoľko otázok k spytovaniu svedomia:
   • Som nejakým spôsobom apatický voči prikázaniam?
   • Svätím Pánov deň, chodím na omšu a radostne odpočívam v Bohu?
   • Blúdi moja mysel po protizákonných veciach?
   • Som tak apatický voči Božím veciam, že sa ľahko nechám odlákať od zbožných činností a kresťanských cností bezvýznamnými alebo hriešnymi rozptýleniami?
   • Prosil som Boha o odvahu a silu robiť náročné veci?
   • Upadám do zúfalstva?
2. Pozrime sa, čo povedal Ježiš: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň...Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli.
3. Ako sa píše v mojom úvodnom obrázku protivníkom lenivosti je spievanie žalmov a čo ju skutočne zabíja je modlitba posilnená pevnou vierou v budúce požehnania. Lenivosť je ľahostajná voči božským veciam, ale modlitba a spievanie žalmov nás opätovne spája s Bohom a buduje s ním vzťah.
4. Sv. Tomáš kládol lenivosť do protikladu s cnosťou lásky, konkrétne s radosťou ktorá z nej plynie. Mali by sme byť viac vďačný a radovať sa z toho, čo nám Boh dal a čo má ešte pre nás pripravené. A vďačnosť za prijaté dary by nás mala pobádať k pracovitosti, ktorá je v priamom protiklade s fyzickými prejavmi lenivosti. My, ktorí máme problém s nečinnosťou a záhaľkou, by sme sa mali snažiť vytvoriť zvyk, robiť pravidelne nejakú prácu, ktorá má zmysel.
5. Tento bod bol pre mňa dosť dôležitý. Uvedomil som si ako veľmi žijem v tomto svete, zahlcujem sa svetskou zábavou, hudbou, filmami a potom sa čudujem, že keď chcem tráviť čas s Bohom, tak moje myšlienky sú rozptylované predchádzajúcimi skúsenosťami. Preto autor odporúča nasmerovať zrak na umenie, ktoré nás tiahne k Bohu a rovnako aj sluch. Odborúča napr. Mozarta, Beethovena, Rachmaninova, Čajkovského alebo Gregoriánske chorály (ja som si napr.
6. Arcibiskup Fulton Sheen (zrejme čoskoro blahoslavený) priradil smrteľným hriechom sedem Kristových posledných slov. Lenivosti patrí tento: "Je dokonané!" Ježiš dokonal svoje poslanie a zomrel za nás.

Je to skvelá stránka, na ktorej máte okrem iného Sumu teologickú od sv. Tomáša Akvinského a mnoho spisov cirkevných otcov. Nájdete tam aj diela z prvých storočí. Mne osobne to veľmi pomohlo v časoch, keď som pochyboval o učení katolíckej cirkvi. Vďaka spisom z prvých storočí, som si mohol overiť, že sa učenie Cirkvi od vtedy nezmenilo.

Ak ste čítali moje prvé články, mohli ste si všimnúť, že mám rád kapitalizmus a voľný trh. A jednou z krás voľného trhu je, že ak človek považuje niečo za prospešné pre neho alebo spoločnosť, môže to vyjadriť dobrovoľnou finančnou podporou alebo zakúpením daného produktu / služby. Ale pokiaľ to človek nepovažuje za užitočné, alebo aktuálne potrebuje použiť svoje financie na niečo dôležitejšie, tak to nepodporí. A je to tak dobre. Nemyslím si, že je niekto schopný určiť, čo je pre všetkých ľudí najlepšie / čo im a celej spoločnosti v danom momente najviac prospeje.

Rozdiely v chápaní hriechu

V chápaní hriechu a viny dnes existujú rozdiely medzi katolíkmi, protestantmi a ortodoxnými, čo sa prejavuje v rôznej praxi pokánia. V zásade je evanjeliové učenie o hriechu ešte individualistickejšie než katolícke, nakoľko robí každého človeka zodpovedným za hriech pred Bohom.

Evanjelium je zjavením Božieho milosrdenstva v Ježišovi Kristovi voči hriešnikom. Anjel to oznamuje Jozefovi, keď mu dáva príkaz "... Dáš mu meno Ježiš, lebo on oslobodí svoj ľud od hriechov..." (Mt 1,21). Svätý Augustín hovorí: "Boh ktorý ťa stvoril bez teba, neospravodlivuje ťa bez teba". Aby sme mohli od neho prijať milosrdenstvo, musíme priznať svoje viny. Svätý Pavol dodáva, keď hovorí: "Kde sa rozmonžil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť" (Rim 5,20). Aby však milosť mohla vykonať svoje dielo, musí odhaliť hriech, aby tak obrátila naše srdce a udelila nám "spravodlivosť pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána" (Rim 5,21).

Podobne ako lekár, ktorý vyšetrí ranu skôr, než ju začne liečiť, aj Boh svojím slovom a svojím Duchom vrhá živé svetlo na hriech. Pápež Ján Pavol II. v encyklike Dominum et vivificantem hovorí, že obrátenie si vyžaduje, aby bol človek presvedčený, že zhrešil; zhŕňa v sebe vnútorný úsudok svedomia. A keďže tento úsudok je potvrdením pôsobenia Ducha pravdy vnútri človeka, stáva sa zároveň novým začiatkom udelenia milosti a lásky: "Prijmite Ducha Svätého!". Tak objavujeme v tomto usvedčení o hriechu "dvojaký dar": dar pravdivosti svedomia a dar istoty o vykúpení.

tags: #ktory #hriech #je #smrtelny