Kvetnou nedeľou začína celá Cirkev sláviť Veľký týždeň, v ktorom si všetci kresťania pripomenú najväčšie tajomstvo našej spásy - smrť a zmŕtvychvstanie nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Sú pred nami posledné dni pôstu a čas Veľkonočných sviatkov. Obrady a slávenia sú výnimočné slávnostnosťou, osobitosťou, veľmi bohaté, obsažné a časovo dlhšie. Máme ich sláviť pokojne, bez ponáhľania sa, s ochotou stráviť s Kristom pri jeho najťažších chvíľach viac času ako zvyčajne. Pre našu vieru a spásu sú to však najdôležitejšie udalosti. Cez Božie Slovo, symboly, znaky a spevy nás priblížia k tajomstvu našej viery, obetovaniu sa Ježiša Krista za nás a za celý svet.
Preto Vás pozývam a želám nám, aby Posledná večera pred nami znova odkryla krásu a hĺbku každej sv. Tak sa nazýva týždeň pred Veľkou nocou. Prívlastok veľký má preto, lebo v ňom slávime tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Spomíname si na Jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Je nazývaná aj Nedeľou utrpenia Pána, lebo spája predzvesť kráľovského triumfu Krista (Jeho zmŕtvychvstanie) so zvesťou o Jeho umučení (spievané Pašie). Obrady Kvetnej nedele tvorí spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema - tú si pripomíname slávnostnou procesiou, pri ktorej budú posvätené ratolesti (bahniatka), rozprávanie (spev) o umučení Pána - pašie a sv.
Nazývame ho aj Trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Krista. Začína sa večernou Eucharistiou Zeleného Štvrtka, jeho stredom je Veľkonočná Vigília a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Preto aj my uzavrieme Trojdnie slávnostnými Vešperami na Veľkonočnú nedeľu popoludní o 15.00 hod. spojenými s procesiou (v prípade dobrého počasia).
Zelený štvrtok a Posledná večera
Veľkonočné trojdnie začína večernou sv. omšou na Zelený štvrtok. Pripomína nám Poslednú večeru, ktorá bola prvou sv. omšou, prvým svätým prijímaním apoštolov a zároveň prvou kňazskou vysviackou. Pán Ježiš v ten večer ustanovil sviatosť Oltárnu. Zároveň prikázal apoštolom na Jeho pamiatku premieňať chlieb a víno na Jeho telo a krv, čím ustanovil aj sviatosť kňazstva.
Na Zelený štvrtok si pripomíname tiež príklad služby a pokory, ktorý Pán Ježiš ukázal, keď umyl apoštolom nohy. Symbolicky si to pripomenieme obradom umývania nôh. Podľa Sv. Otca Františka sa na tento obrad majú vybrať zástupcovia veriacich, muži a ženy, aby zastupovali a reprezentovali Boží ľud - u nás to budú dobrovoľníci farskej charity a členovia farskej rady, ktorí sú v službe farnosti a zastupujú všetkých veriacich.
Po večeri Pán Ježiš odišiel do ticha Getse-manskej záhrady, aby sa tam v modlitbe pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod z Večeradla si pripomíname slávnostným sprievodom so Sviatosťou Oltárnou do kaplnky. Obrady Zeleného štvrtku sa končia obnažovaním oltárov. Pán Ježiš bdie sám v modlitbe.
Zelený štvrtok, niekedy označovaný aj ako Veľkonočný štvrtok, je významný kresťanský sviatok, ktorý pripadá na štvrtok pred Veľkou nocou. Na Zelený štvrtok si veriaci pripomínajú Poslednú večeru, ktorú Ježiš absolvoval so svojimi apoštolmi. V katolíckej tradícii je omša na Zelený štvrtok výnimočná - zaznieva posledné zvonenie zvonov až do Bielej soboty. Zelený štvrtok má aj silné korene v ľudovej tradícii. V tento deň sa zvyčajne jedávalo niečo zelené - špenát, žihľava, mladá cibuľka alebo iné jarné bylinky. Zelený štvrtok je sviatok, ktorý nesie silné duchovné aj kultúrne posolstvo. Zelený štvrtok sa oslavuje po celom svete, ale každá krajina mu dáva vlastnú tvár. Pre niekoho je to deň duchovnej obnovy, pre iných tradícia s dramatickým, až divadelným nábojom.
Niektorí veriaci sa na Zelený štvrtok a Veľký piatok dobrovoľne bičujú a dokonca nechávajú pribiť na kríž. Mestá ako Antigua vytvárajú „alfombras“ - farebné koberce z pilín, piesku a kvetov. Postavy v kapucniach - „nazarenos“ - pochodujú bosí, s reťazami alebo nesú kríže. Zelený štvrtok tak nie je len duchovným sviatkom, ale aj fascinujúcim kultúrnym fenoménom.
Deň ustanovenia tejto Najsvätejšej sviatosti je Zelený štvrtok. Sviatok pre celú Cirkev ustanovil pápež Urban IV. medzi rokom 1274 - 1279.
Zelený štvrtok 2021
Veľký piatok a Biela sobota
V obradoch Veľkého piatku si celá Cirkev pripomína Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po Jeho umučenie a smrť na kríži. Vo Veľký piatok sa podľa tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži koná sám Ježiš.
Obrady pozostávajú z troch častí: bohoslužba slova, ktorú tvoria čítania, pašie podľa sv. Jána a slávnostné prastaré modlitby veriacich za Cirkev, pápeža, veriacich i neveriacich, atď.; odhalenie kríža a poklona krížu; sv. prijímanie zvyčajným spôsobom.
Vrcholom obradov je odhaľovanie a poklona krížu. Slávnosť Veľkého piatku sa končí spomienkou na Ježišov pohreb, ktorý predstavuje vyloženie Sviatosti Oltárnej k adorácii v Božom hrobe. Je potrebné si uvedomiť, že my v Božom hrobe neuctievame sochu mŕtveho Krista, ale živého Pána Ježiša Krista v Eucharistii. Vo Veľký piatok je prísny pôst, čím môžeme vyjadriť naše uvedomenie si, že Kristus obetoval za nás všetko. Preto sa mu my chceme pripodobniť aspoň tým, že sa zriekneme mäsa a jeme iba 3-krát do dňa. (Pôst je záväzný od 14. do 60. roku života).
Je dňom bez svätej omše a obradov. Je dňom, kedy Kristus ležal v hrobe. V tento deň preto prichádzame do kostola na modlitbu a poklonu. Biela sobota končí odložením Sviatosti Oltárnej z Božieho hrobu večer o 17.30 hod. Po zotmení začína Noc, ktorá je skutočne Veľká.
Požehnanie jedál, ktoré sa v tento deň vykonáva, nie je cirkevne záväzné, patrí iba k tradícii typickej pre východoslovenský región. Modlitba a požehnanie veľkonočného jedla, ako aj každého spoločného jedla doma, v rodine, má byť vyjadrením našej vďačnosti za pokrm. Požehnanie jedál bude v sobotu pred kostolom o 16.00 a 17.00 hod.
Veľkonočná vigília a nedeľa
Podľa pradávnej tradície je táto vigília, čo znamená očakávanie Pána, spomienkou na svätú noc, v ktorú Pán vstal z mŕtvych. Slávenie obradov Veľkonočnej vigílie vo Svätej noci teda nie je súčasťou Bielej soboty, ale Veľkonočnej nedele. Cirkev ju slávi ako najväčšiu slávnosť, pretože je to noc, kedy Kristus premohol smrť. Schádzame sa, aby sme oslávili Ježišovo zmŕtvych-vstanie a pripomenuli si, aký význam má pre náš život.
Celá Veľkonočná vigília sa koná symbolickými úkonmi a obradmi, ktoré treba konať dôstojne a povznesene. Aby veriaci mohli pochopiť ich význam, má byť vysvetľovaný komentármi. Jej slávenie si vyžaduje dlhší čas a otvorenosť srdca a mysle každého, kto sa chce zúčastniť.
Obrady pozostávajú z týchto častí:
- posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece - Kristus prináša svetlo do našich životov ponorených do tmy hriechu, prijatie svetla viery znázorňujú zapálené sviece v rukách veriacich; (sviecu potrebuje každý aj na obnovenie krstných sľubov)
- bohoslužba slova - je rozdelená na časť starozákonnú a novozákonnú; najprv predsta-vuje pomocou siedmych starozákonných čítaní hlavné okamihy dejín spásy, nad ktorými máme v túto noc uvažovať,
„Obrady veľkonočnej vigílie sa konajú v noci. Nech neza-čínajú pred začiatkom noci a skončia pred nedeľným svi-taním. Toto pravidlo má byť vykladané doslovne. Odmie-tajú sa opačné a nesprávne spôsoby a zvyklosti, ktoré sa vyskytovali.“ (Kongregácia pre bohoslužbu a sviatosti) Keďže obrady nemajú začať pred zotmením (až potme) a kvôli letnému času začne naše slávenie obradov Vigílie o 21.00 hod.
Pretože vďaka Kristovmu zmŕtvychvstaniu sa odkrýva ich hlboký význam. Medzníkom medzi týmito časťami je spev Sláva Bohu na výsostiach. Potom nasledujú dve čítania z Nového zákona: z Apoštola a z evanjelia. Evanjeliom sa zvestúva Pánovo zmŕtvych-vstanie, čím vyvrchoľuje celá liturgia slova.
- liturgia krstu - vo farských kostoloch sa požehnáva krstný prameň, vo filiálnych kostoloch voda na pokropenie, ktoré pripomína náš krst - tu sa vsúva krst dospelých katechumenov - krstné sľuby si obnovíme so zažatými sviecami v rukách;
- bohoslužba Eucharistie - je ovocím zmŕtvychvstania. S Kristom sme vstali z mŕtvych a skrze Krista ďakujeme za to Otcovi.
Veľkonočná nedeľa je vrcholom celého liturgického roka. Počas nej osobitne slávnostným spôsobom pokračuje oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Veľkonočné trojdnie sa končí vešperami veľkonočnej nedele. Po slávnostných vešperách bude obrad vzkriesenia a procesia - tento obrad je zvykom ešte z čias používania latinskej reči, kedy sa pre lepšie chápanie toho, že Kristus vstal z mŕtvych, konala procesia.
| Sviatosť | Účinok |
|---|---|
| Krst | Stávame sa Božími deťmi a členmi Cirkvi, odpúšťajú sa nám hriechy. |
| Eucharistia | Prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša, rozmnožuje sa v nás milosť posväcujúca. |
| Zmierenie (Spoveď) | Boh nám cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. |
Eucharístia je pamiatka Veľkej noci, pamätník, a to nie ako jednoduchá spomienka, ale ako reálna prítomnosť Kristovho tela a krvi. Slávením Eucharistie sa sprítomňuje Kristova obeta na kríži, na ktorom sa obetoval Baránok bez poškvrny, pričom prijímame ovocie tohto stromu života: Kristovo telo a krv.
