Pokračujúc v novembrovej téme o miestach posledného odpočinku, presúvam sa z Prahy do Kutnej Hory. Do tohto okresného mesta v Stredočeskom kraji sa dostanete z Prahy vlakom za cca hodinu. Vystúpite na zastávke Kutná Hora hl. n. a peši prejdete k Informačnému centru, kde si môžete zakúpiť lístky na jedno výnimočné miesto, ktoré je pre mňa explicitným sprítomnením „Ars Moriendi“.
Ľudia sa v minulosti, viac než smrťou samotnou, znepokojovali skôr možnosťou, že na ňu nebudú dobre pripravení. K tejto príprave im mali napomáhať nielen obrazné výjavy typu fresiek, ktoré si spomenieme pri návšteve Brna, či „umelecké diela“ z ľudských ostatkov priamo vyzývajúce k uvedomeniu si našej pominuteľnosti, ale aj praktické príručky Ars Moriendi, v preklade „umenie dobrej smrti“. Za dobrú smrť sa pokladala taká, na ktorú sa človek pripravil dobrým životom, zmierením sa s Bohom aj s ľuďmi, ale tiež napríklad urovnaním svojej pozostalosti.
No aby som veľmi neodbočoval, rovno prezradím, že tým výnimočným miestom je svetovo známa kostnica v Sedleci, čo je jedna z mestských častí Kutnej Hory. Centrom „Svätého poľa“, ako domáci cintorín v Sedleci nazvali, je gotický Kostol Všetkých svätých, ktorého doba vzniku sa predpokladá na začiatku alebo na konci 14. storočia. Typologicky je to gotický karner, teda poschodová budova s kaplnkou na poschodí a kostnicou v prízemí. Má štvorcový pôdorys z presne opracovaných pravidelných kvádrov, ktoré neboli omietnuté. Pôsobivé je západné priečelie s dvojicou polygonálnych veží, kde kedysi horeli večné svetlá mŕtvych.
História cintorína a vznik kostnice
Cintorín bol založený v polovici 13. storočia. Svoju významnosť a známosť získal v dobe kráľa Přemysla Otakara II. Keď opát miestneho cisterciánskeho kláštora Heidenreich vycestoval do Jeruzalema s diplomatickým posolstvom, navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov. Ich telá sa v posvätnej pôde údajne rozložili do 24 hodín. Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú ceremoniálne rozprášil v okolí kláštorného cintorína. Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na tomto mieste, kde boli nebožtíci podľa povesti ušetrení zdĺhavého procesu rozkladu a ich telá zotleli behom troch dní, pričom z nich ostali len vybielené kosti.
Počas morovej epidémie v 14. storočí pochovali na tomto mieste viac ako 30-tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desaťtisíc nebožtíkov. Na konci 15. storočia cintorín zrušili a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky, kde ich poloslepý mních poskladal do veľkých pyramíd.
Baroková gotika a rod Schwarzenbergovcov
Na začiatku 18. storočia kostolíku a kostnici dali novú tvár opát Snopko a architekt Jan Blažej Santini-Aichel, ktorý interiér kaplnky upravil do podoby tzv. barokovej gotiky. Stalo sa tak po tom, čo cisár Jozef II. v roku 1784 rušil kláštory, čím zanikol aj ten sedlecký. To sa však už písal rok 1870 a kláštor aj kostolík boli vo vlastníctve rodu Schwarzenbergovcov z Orlíka. Práve erb rodu Schwarzenberg je tu vyskladaný nielen z ľudských, ale aj zo zvieracích kostí. Ostatné interiérové kostrové výzdoby boli už len z pôvodných ľudských ostatkov, ktoré majster Rint najprv dezinfikoval a vybielil chlórovým vápnom.
Interiér a výzdoba kostnice
Takéto bolo teda pozadie vzniku dnešnej veľmi obdivovanej makabróznej dekorácie, v rámci ktorej môžeme vidieť predmety ako girlandy, reťaze, vázy, ornamenty na stenách, svietniky, luster či fiály - všetko z ľudských lebiek a kostí. Nájdete tu veľký luster s rozsiahlou stropnou výzdobou, Schwarzenberský erb a pyramídy z lebiek. Kosti použité na výzdobu sú vydezinfikované a vybielené.
Autorom nezvyčajnej výzdoby je František Rint.
No najviac si vašu pozornosť získa majestátny centrálny luster, ktorý sa materiálom nevyrovná ani tomu najkrajšiemu krištáľu. Obsahuje totiž všetky druhy kostí ľudského tela. Pod lustrom sa týčia štyri fiály, ktoré sú namiesto krabovej výzdoby (typickej pri gotike) zdobené pochopiteľne ľudskými lebkami. Na ich vrchole sedia malí anjelici, pričom dvaja z nich trúbia.
TOP 5 ZajímavostÍ o Kutné Hoře
Hľadiac na trúbiacich anjelikov, za ktorými opticky vyniká časť masívneho lustra z ľudských kostí, premietali sa mi v hlave slová z už spomínaného latinského hymnu z trinásteho storočia Dies irae (Deň hnevu). Ten opisuje nie veľmi príjemnú tému a to Deň posledného súdu, trúbenie anjelov, ktoré zvoláva duše pred Boží trón, kde budú spasené alebo uvrhnuté do večného ohňa. Z prekladu tejto stredovekej latinskej básne sa tak priamo dozvedáme:
„V ten deň hnevu, v deň bezprávia. V prach sa zvráti sveta sláva, Sibyla a Dávid vravia. Aký strach nás schváti dravý, keď sa pred očami zjaví všetkých skutkov Sudca pravý. Hlasy trúby, plné čudu, nad hrobami krajín budú znieťa volať všetkých k súdu.“
Archeologické nálezy a hromadné hroby
Kostnica samotná však neobsahuje všetky kostrové pozostatky z predošlých pohrebov. V areáli kutnohorskej kostnice našli totiž archeológovia tri desiatky hromadných hrobov, kde ležali pozostatky tisícok obetí epidémií a hladomoru prevažne zo 14. a 15. storočia. Nález kostier a hromadných hrobov je unikátny aj z celoeurópskeho hľadiska, nielen pre české dejiny, kde predstavuje najväčší súbor z obdobia vrcholného stredoveku. Zomrelí boli v hromadných hroboch nad sebou najmenej v piatich vrstvách, v najväčšom hrobe dokonca v 26 vrstvách. Staršie hroby odborníci spájajú s hladomorom v roku 1318, mladšie s morovou epidémiou v rokoch 1348 až 1350.
V prípade väčšieho záujmu o Sedleckú kostnicu ponúkam k pozretiu aj video, ktoré bolo vytvorené z fotiek a krátkych videozáznamov. S tým súvisí aj informácia, že od novembra 2019 sa v kostnici obmedzuje fotografovanie. Malo by sa však dať vybaviť povolenie cca mesiac pred plánovanou návštevou.
Ďalšie pamiatky v Kutnej Hore
Kutná Hora ponúka aj ďalšie zaujímavé pamiatky. Najväčšou z nich je určite Chrám svätej Barbory, klenot neskorej gotiky a jedna zo štyroch stavieb katedrálneho typu v Stredných Čechách. Tento chrám je spolu s katedrálou Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa a historickým centrom Kutnej Hory zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Zaujímavosťou Chrámu sv. Barbory je, že tento chrám nebol postavený na popud niektorej cirkevnej inštitúcie, ale bol od začiatku zamýšľaný ako veľká reprezentatívna stavba iniciovaná bohatými kutnohorskými mešťanmi. Vyjadruje teda dobové napätie medzi Prahou a Kutnou Horou a tiež medzi Kutnou Horou a Sedleckým kláštorom.
No aby sme sa držali vytýčenej témy, tak stavbou, ktorej pôvodným cieľom bolo pochovávanie a ktorá bola zamýšľaná ako obdoba Sedleckej kostnice, je Kaplnka Božieho tela, hneď v susedstve Chrámu sv. Barbory. Ide o pozostatky gotickej pohrebnej kaplnky z dielne parlérovskej stavebnej hute, pochádzajúcej z 80. rokov 14. storočia. Kaplnka Božieho Tela - svätobarborský karner - vznikla ako prvá stavba z plánovaného cirkevného okrsku a jej stavba začala ešte pred začatím stavby Chrámu sv. Barbory. Po príchode jezuitov sa kaplnka premenila na modlitebňu, no i tak si zachováva patričnú pietnu atmosféru.
Kostnice v Českej republike
V Českej republike viete navštíviť aj miesto, ktoré sa podobá slávnym parížskym katakombám, ktorých steny v určitej časti lemujú ľudské lebky a kosti. Toto miesto nájdeme v Brne, historickom hlavnom meste Moravy. Reč je o Brnianskej kostnici, ktorá sa nachádza pod Jakubským námestím, z väčšej časti priamo pod Kostolom svätého Jakuba. V minulosti sa na tomto mieste od počiatku 13. storočia nachádzal cintorín, z kapacitných dôvodov však vznikla kostnica. Do tejto kostnice boli tiež prenesené ostatky zosnulých zo zrušeného cintorína na brnianskom Petrově.
Keď bol cintorín v roku 1784 z hygienických dôvodov zrušený, kostnica bola doplnená o vykopané ostatky zomrelých a uzavretá, po čom sa na ňu na dlhé obdobie zabudlo. Znovu objavená bola až v roku 2001 pri archeologickom prieskume námestia. Podľa Aleša Svobody sa v nej nachádza až 50-tisíc kostrových pozostatkov, pôvodne nahromadených až po klenby. Po parížskych katakombách je tak druhou najväčšou kostnicou v Európe.
Tretia komora kostnice je zrejme jej najstaršou časťou. Zaplňovaná bola starostlivým ukladaním kostí do jednotlivých vrstiev. V iných komorách sa kosti vŕšili voľne. Oddelená bola od ostatných priestorov drevenou prepážkou. Tento súbor špecifického uloženia kostí bol ponechaný v pôvodnom stave a vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Ostatné usporiadania kostí sú už dielom modernej doby.
Zaujímavosti Chrámu svätej Barbory
Chrám svätej Barbory bol inšpirovaný francúzskymi katedrálami. Kutnohorskí patricijovia sa snažili prekonať rozsahom a ozdobnosťou cisterciánsky kláštor v Sedlci. Preto vznikli neďaleko od seba také významné chrámové stavby katedrálneho typu. Pôvodne mal mať chrám tri lode a byť pretiahnutejší. Veľmi skoro sa však rozšíril na päťloďové. Unikátne dielo vrcholnej neskorogotickej architektúry bolo založené roku 1388. Podľa historických prameňov mala veľkolepá stavba dosahovať dvojnásobok dnešnej dĺžky.
Surovinou bol pieskovec získavaný v neďalekých baniach. S príchodom husitských vojen bola stavba prvýkrát prerušená a to na šesťdesiat rokov. Práce na kostole sa znovu obnovili v roku 1482. Najprv tu pracovali miestni stavitelia, ktorí pokračovali v intenciách zakladateľa stavby Jána Parléra. Od roku 1489 až do svojej smrti roku 1506 sa na dostavbe kostola podieľal Matyáš Rejsek. Aby bolo možné kostol používať, plánovalo sa predovšetkým dokončiť hlavnú loď. Príchod rešpektovaného architekta Benedikta Rejta v roku 1512 však znamenal radikálnu zmenu.
V podstate tak vznikol nad pôvodnou časťou kostola nový, neskoro gotický halový kostol, silne presvetlený množstvom rozmerných okien. Túto ilúziu „kostola nad kostolom“ ešte zdôraznilo úplne nezvyčajné umiestnenie oltárov aj v druhej etáži kostola. Podľa Rejtovho projektu sa stavalo aj po jeho smrti v roku 1534, avšak s postupným poklesom ťažby striebra opäť dochádzali finančné zdroje, a tak boli v roku 1558 práce definitívne zastavené bez toho, aby došlo k vybudovaniu poslednej časti súlodia.
Súčasnú podobu získal chrám na prelome 19. a 20. storočia, kedy prebehla rozsiahla regotizácia a jeho celková obnova. V kňazisku je umiestnené neskoro gotické pastoforium1) pochádzajúce z dielne Mateja Rejska z doby okolo roku 1510. Chórové lavice zdobia rezby rezbára majstra Jakuba Nymburského z rokov 1480-1490. Najunikátnejšia je však maliarska výzdoba Smíškovskej kaplnky 2) zobrazujúca typologicky poňaté scény Kráľovná zo Sáby prichádza ku kráľovi Šalamúnovi, Trajánov súd, Videnie Tiburtskej Sybily a Ukrižovanie.
Architektonicky najozdobnejšou časťou exteriéru zostávajú kamenárske a sochárske práce v najvyššej časti budovy, najmä na opornom systéme. Štedrí darcovia nechali začiatkom dvadsiateho storočia vyzdobiť veľkú časť okien vitrážami, na ktorých maliar František Urban stvárnil čisto kresťanské motívy, ale aj významné udalosti svojej súčasnosti, napríklad návštevu chrámu vtedajším cisárom Františkom Jozefom I.
Ďalšie zaujímavosti chrámu:
- Organ z 1. polovice 18.
- Klenba hlavnej lode z krúžených rebier pochádza z rokov 1540-1547. Medzi rebrami sú umiestnené znaky cechov a erby mešťanov.
- Chrám sa budoval viac než 500 rokov - výstavba začala na konci 14. storočia a pôvodne mal byť ešte o 25 metrov dlhší. Nakoniec bolo v 19. a 20.
- Miesto je zobrazené v úspešnej hernej sérii Kingdom Come: Deliverance. Hra si získala obdiv vďaka svojej vernosti historickým reáliám a autentickému spracovaniu každodenného života v stredoveku.
- V súčasnej dobe (2025) sú v chráme bohoslužby každý utorok o 18.00, okrem toho sa v chráme slúžia významné bohoslužby (striebrenie, polnočné, 4. decembra na sviatok sv. Barbory, slávnosť božieho tela a krvi pána).
Nájsť ju nie je problém, pretože stačí hľadať Kostol Všetkých svätých. Ten je so svojimi tromi vežičkami takpovediac neprehliadnuteľný a keď prídeme do jeho tesnej blízkosti obklopí nás cintorín. To už človek skutočne vie, že je na mieste. Pochovávanie tu v Kutnej Hore má veľmi dlhú tradíciu a jedna z legiend hovorí príbeh o tom, že sem opát miestneho kláštora priviezol zem zo Svätej zeme a preto tu túžil byť pochovaný každý kto mohol. Roky sa strácali jeden za druhým, desaťročia splývali do čísel a kosti pribúdali a pribúdali. Dôležitým sa stal rok 1784, kedy cisár Jozef II. zrušil kláštor starý niekoľko storočí a rodina Schwarzenbergov odkúpili celé miesto a upravili kostnicu tak, ako ju vidí dnešný návštevník. Vojdeme do kláštora a obklopí nás temnota priestoru. Stačí len pár schodov nadol a ocitneme sa uprostred kostnice. Kosti, lebky sú takmer všade kam oko dovidí. Lebky sú naskladané v pyramídach, stropy pokrývajú stehenné kosti, rebrá rozvešané ako vianočná výzdoba a miestnosti za mrežami praskajú pod nánosom staručkých, vybielených lebiek. Medzi najvýraznejšie predmety z celej kostnice určite patrí erb rodiny Schwarzenbergov precízne vyskladaný z kostí. Chvíľku sa tu pomotáme a opäť sa vrátime na denné svetlo. Zaujímavé miesto.
Už stačí len kráčať na stanicu, nasadnúť na vlak do Prahy a vstrebať krásu Kutnej Hory.