Obec Svätý Peter sa nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Komárno. Do obce, ležiacej necelých dvadsať minút cesty severovýchodne od Komárna, by mali zamieriť predovšetkým vyznávači dobrého vína. Obec je známa najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná.
V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na rôzne aspekty histórie tejto obce, vrátane jej cirkevných dejín, hospodárskych aktivít a kultúrneho dedičstva.
História obce Svätý Peter
Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, doloženom z r. 1332-1560. Obec je doložená z r. 1332 ako Sanctus Petrus, neskôr Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920), Dolný Peter (1961), maď. Szentpéter.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1332. Obec sa spomína už pod svojim terajším názvom. Od svojho začiatku patrila do majetku Komárňanského hradu. Počas tureckej nadvlády bola natoľko spustošená, že takmer zanikla. Po skončení tureckých nájazdov sa dedina postupne zaľudňovala. O jej rozvoj sa zaslúžila predovšetkým grófska rodina Zichyovcov, ktorá ju dostala do vlastníctva darovacou listinou v roku 1659.
V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.
Miklós Zichy sa postaral aj o rekonštrukciu katolíckeho kostola, postaveného v roku 1730, ktorý o tridsať rokov neskôr, tak ako aj celú obec, poškodilo ničivé zemetrasenie. Pôsobenie Zichyovcov vo Svätom Petre dodnes pripomína budova kaštieľa i park so zákonom chráneným platanovým stromom, ktorý dala vysadiť grófka Margita s manželom pri príležitosti narodenia ich dcéry. Kaštieľ slúžil neskôr aj ako župný dom, v ktorom sa konali župné snemy.
V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari.
Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
Obec leží v malebnom údolí výbežku pohronskej pahorkatiny. Na piesčitých pahorkoch sú agátové lesy a vinice produkujúce vysokokvalitné víno. Okolo pahorkatín sú úrodné polia najmä v južnej oblasti chotára obce. Na nivách má nivné a lužné pôdy, na piesčitých sprašiach terasy a pahorkatiny, pôdy černozemné, miestami rozsiahle piesočné presypy.
V chotári obce sa našli archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v strednej dobe bronzovej, keltské kostrové pohrebisko a na Malých Lúkach pohrebisko z 10. - 11. storočia. Leží v oblasti, ktorá bola vždy husto osídlená. Prvá známa písomná spomienka o obci je z r. 1332, keď patrila k majetkom komárňanského hradu.
Po vyhnaní turkov sa čiastkovým majiteľom stal gróf Mikuláš Zríni, ktorý tu dal postaviť opevnený kaštieľ, ktorý sa neskôr stal majetkom Zichyovcov. V časoch rákócziovského povstania slúžil ako dočasný župný dom. V r. 1715 sú v obci už známe vinice. Gróf Mikulás Zichy tu dal postaviť veľkú vinnú pivnicu, ktorá slúži svojmu účelu doposiaľ. Z tejto pivnice, resp. oblasti nosili víno aj na stôl cisárovnej Márie Terézie.
Obyvateľstvo sa zamestnáva poľnohosp., záhradníctvom a vinohradníctvom. Z viníc chotára obce sa dostávajú do obchodnej siete kvalitné odrodové vína, z ktorých najznámejší je Svätopeterský rizling.
Barokový rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla z r. 1730 bol postavený na mieste gotického, v r. 1763 bol obnovený a klasicisticky upravený. Trojičný stĺp na námestí je z r. 1890. Kalvínsky kostol z r. 1784 bol v 19 stor. rozšírený. Budova rím. kat. fary je z r.
Tradícia pestovania vínnej révy, spracovania hrozna a výroba vína tu má viac ako storočnú históriu a dodnes vo veľkej miere ovplyvňuje život v obci. Najviac sa pestuje odroda Rizling vlašský. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.
Cirkevné dejiny a pútnické miesto
V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.
V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius.
Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.
Svätý Peter bol synom Jonáša. Povolaním bol rybár. K Ježišovi ho doviedol brat Ondrej a spoločne sa stali jeho učeníkmi. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Ježiš mu dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená Skala.
Svätý Peter je vo Svätom písme najčastejšie spomínaným učeníkom. Svätý Lukáš opisuje zázračný rybolov, po ktorom Peter vyzná: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“
Keď sa Ježiš učeníkov pýtal, za koho ho ľudia pokladajú, Peter odpovedal : „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Kristus mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach… Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“
Politická a administratívna príslušnosť
Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi.
Urbárska regulácia, úprava poddanských pomerov, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923).
Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928. Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň. Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja.
V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
Obec patrila hradu Komárno. Za tureckých nájazdov spustla. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.
Hospodársky a spoločenský život
Po prvej svetovej vojne v polyfunkčnom dome Pavla Kukučku (Ďuriša) bola okrem obchodu a výroby sódovej vody aj kaviareň. Za bývalou urbárskou krčmou bola v minulosti ľadovňa, Bola to vykopaná jama, hlboká asi 5 metrov, na dne bol uložený žľab z dosiek. Ľadovňa mala striešku pokrytú slamenným šúpim kvôli dobrej tepelnej izolácii.
V období vojnového slovenského štátu bola v Majorošovom dome zriadená Žandárska stanica. V roku 1924 bolo založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením pre Pôtor a okolie po zakúpení lesov v roku 1928 vznikla v roku 1930 Lesná spoločnosť koprovnická. Po prenajatí poľovného práva na základe zmluvy z roku 1924, postupne vznikol Poľovnícky spolok.
Roľnícke mliekáreske družstvo vzniklo roku 1938 a Potravné družstvo pre Pôtor a okolie roku 1942. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.
V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku.
Pečať a erb obce
Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce. Zaujímavé sú skratky vyryté v hornej tretine pečatného poľa. Na ľavej strane je: . S . P . (=Sanctus Petrus alebo Awaty Petor či Sent Péter). Na pravej strane: SZ sú nesporne prvé písmená názvu Slatinky v maďarčine (Szalatnya). Slatinka, pôvodne samostatná obec - listinne dokonca prv doložená ako Pôtor, bola v 18. storočí osadou Pôtra.
Pečatidlo obec používala nepretržite do roku 1860, do vzniku nového pečatidla s maďarským kruhopisom: * SZENT PÉTER KÖZSÉG PECSÉTJE 1860. V tom čase už Slatinka plne splynula s Pôtrom. Pečatidlo obec používala až do začiatku minulého storočia. Koncom 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: * NÓGRÁDVÁRMEGYE BALASSA GYARMATI JÁRÁS SZENTPÉTER KÖZSÉGE.
Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik. V modrom štíte je strieborno (bielo) odetý sv. Veľký kľúč v ruke svätca prekreslený presne podľa originálu pečate robí erb jedinečný, pretože takýto erb so sv.
Svätý Peter a kultúra
Meno Peter patrí medzi najtradičnejšie a najpoužívanejšie mužské mená na Slovensku, ale aj celkovo vo svete, hlavne v kresťanských kruhoch. Peter oslavuje meniny 29. júna. Má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti, pričom je úzko spojené s významnými historickými, náboženskými a kultúrnymi udalosťami.
Meno Peter pochádza z gréckeho slova „petros“, ktoré znamená „kameň“ alebo „skala“. V biblickom kontexte má Peter osobitný význam - svätý Peter, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, bol považovaný za „skalu“, na ktorej bola vybudovaná kresťanská cirkev. V stredoveku bolo meno Peter nosené významnými šľachticmi, biskupmi a vedcami, čím si upevnilo svoju prestíž.
Významné osobnosti s menom Peter:
- Biblia - Svätý Peter je jednou z najvýznamnejších postáv Nového zákona.
- Zahraničná literatúra - Slávny je napríklad „Peter Pan“ od Jamesa M.
- Peter Sagan - Svetoznámy cyklista, trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike.
- Peter Nagy - Spevák, textár a skladateľ, ktorý formoval slovenskú populárnu hudbu 80.
Na Slovensku je meno Peter stále jedným z najpoužívanejších. Jeho nositelia sú často považovaní za spoľahlivých, rozvážnych a charizmatických. Peter ako meno je krásnym príkladom toho, ako sa tradície spájajú so súčasnosťou. Jeho hlboké historické korene a duchovný význam sa prelínajú s modernými úspechmi nositeľov, ktorí ho s hrdosťou šíria do sveta.
Peter z Alkantary na obraze El Greca
Svätý Peter dnes
Obec Svätý Peter je dnes známa najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná. Tradícia pestovania vínnej révy, spracovania hrozna a výroba vína tu má viac ako storočnú históriu a dodnes vo veľkej miere ovplyvňuje život v obci. Najviac sa pestuje odroda Rizling vlašský. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.
Podpora a rozvoj obce
Obec Svätý Peter plánuje pokračovanie realizácie projektu s názvom Občianska Poriadková Služba Svätý Peter, ktorý bol v obci realizovaný od 09/2019. Projekt súvisí s globálnym cieľom OP ĽZ, prioritnej osi 8. V rámci špecifického cieľa 8.1.1 Podpora obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 vrátane jej sociálnych dôsledkov a príprava zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva je pre túto výzvu oprávnený nasledovný typ aktivity: Poskytovanie individualizovanej podpory a asistenčných služieb s cieľom zmierniť socio-ekonomické dopady na osoby ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, vrátane osôb z prostredia MRK.
Obec Svätý Peter má podľa Atlasu rómskych komunít (2019) 2743 obyvateľov, pričom k MRK prislúcha 1-10% obyvateľstva, čo tvorí reálne 215 obyvateľov. Plánovaný počet MOPS predstavuje 4 členov hliadky. Z MRK to budú minimálne 2 členovia. Hlavným cieľom projektu je prevencia a zmierňovanie sociálneho vylúčenia obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity v obci Svätý Peter prostredníctvom občianskej poriadkovej hliadky a v spolupráci s pracovníkmi zo sociálneho poradenstva, pracovníkmi Obecnej polície Svätý Peter, Policajným zborom SR a obcou Svätý Peter. Špecifickým cieľom je zlepšovanie rizikového správania, ochrany vlastníckych práv a dodržiavanie pravidiel občianskeho spolunažívania, zníženie kriminality, záškoláctva, sociálnopatologických javov, zníženie chudoby prostredníctvom týchto hliadok.
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Prvá písomná zmienka | 1332 |
| Počet obyvateľov (Atlas rómskych komunít 2019) | 2743 |
| Podiel MRK | 1-10% (cca 215 obyvateľov) |
| Hlavná oblasť | Pestovanie vínnej révy |
Zaujímavosti v okolí
Ak navštívite Svätý Peter, nezabudnite si pozrieť aj zaujímavosti v jeho okolí:
- Múzeum Mikuláša Thege-Konkolyho: Vzniklo v roku 2006 ako múzeum astronómie s celoslovenskou pôsobnosťou patriace pod správu Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Slovenská ústredná hvezdáreň patrí medzi historicky najstaršie a najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku.
- Martovce: Dedinka, ktorá si z časti zachovala svoj dobový ľudový ráz, sa nachádza len kúsok od Komárna.
- Rímske lapidárium: Jedna zo zaujímavých expozícií Podunajského múzea, ktorá sa teší nesmiernej obľube návštevníkov. Dôkazom toho, že aj naším územím kedysi prechádzali rímske vojská, sú aj zvyšky rôznych pevností.
- Galéria Limes v Komárne: Prezentuje bohatú zbierku výtvarných diel súčasného domáceho a zahraničného moderného umenia.
- Podunajské múzeum: Prekrásna historická budova na Palatínovej ulici v Komárne, ktorá sa môže popýšiť svojou bohatou, viac ako 130 - ročnou históriou.
- Múzeum Jána Thaina: História múzea sa začala písať v roku 1936 pod názvom Mestské múzeum. Zakladateľmi boli Béla Szőke, prof. Ján Thain, kpt. Ludvík Albrecht a Kazimír Saskó.
- Dom ľudových tradícií vo Svodíne: Ak chcete nahliadnuť do sveta tradičného vidieckeho života, zavítajte sem.
- Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach: Ak hľadáte autentický pohľad do minulosti našich predkov, toto je miesto, kde sa história prebúdza pred vašimi očami.