Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá... Má dobre poznať "liturgickú reč". Je to vzdanie úcty Pánovi.
Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Znamená vzdanie úcty. Je symbolom pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Znamenajú ochotu slúžiť.
Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána.
Rozpäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe. Teda nie "zmätok na bojisku". K oltáru nepatrí ani "poklus", ani "ťahanie nôh". Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.
Veľký kríž - Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a pravou rukou (prsty sú spolu) sa dotýkame na čele, na srdci, na ľavom a potom na pravom ramene. Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Radostne a ochotne sa zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi.
Samozrejme, je dobré, že sme hlbšie pochopili Božiu dobrotu a milosrdenstvo. Práve proroci bedlia nad rovnováhou nášho ponímania Boha, aby sme si nemýlili jeho milosrdenstvo s falošnou toleranciou. Božie milosrdenstvo pochopíme lepšie, ak prijmeme i jeho pevnosť na obranu dobra v nás. Pomôžme si obrazom rovnako mocných rúk, kde ľavá Božia ruka prekypuje nežným milosrdenstvom a pravá pravdivým dobrom.
Amos charakterizuje Boha ako ručiaceho leva, ktorý hlasno reve svoje slovo.Jeho zničenie sa uskutočnilo o pár rokov, keď sa podľa Amosových slov ani silní, ani rýchli nezachránili pred Pánovým zásahom (porov. Am 2, 14 - 16). Napríklad svedčí o sile modlitby príhovoru za svoj ľud (porov. Am 7, 1 - 6). Podobné posolstvo prináša aj prorok Abdiáš s konfrontáciou zločinu a trestu. Ale obaja končia staťou o mesiášskej nádeji.
Amos je politický prorok, ktorý vie, že chudobu neprodukuje život, ale egoizmus. V bohatej spoločnosti s materializáciou ľudských vzťahov je človek i dnes znížený na výmenný tovar. A to je základná vina kapitalistického systému, v ktorom je obchod absolútnym princípom a ktorý kladie ekonomiku nad kult Boha. Akoby sme tu nevideli kontrast medzi konzumnou civilizáciou a krajinami tretieho sveta, keď za blahobyt niekoľkých platia mnohí! No aj chudobný človek sa môže správať ako boháč.
Amos je teda prorok s dnešným bremenom. Ako on, tak aj Ježiš v Novom zákone hlása sociálnu spravodlivosť počnúc svojím narodením, štýlom života až po smrť. Dobre vedel, že je ťažké počúvať všetky Božie slová, aj tie tvrdšie. Ale oveľa ťažšie je, keď Boh mlčí. I dnes platí, že nie každý, kto je kontroverzný, je aj prorok, ale každý prorok je kontroverzný a nenávidený. Svätci dodnes utešujú sužovaných a sužujú pohodlných. Ako hovorí rabín Heschel: „Boh nie je uhladený, ani strýko. Boh je zemetrasenie.“
Amosovo proroctvo je najstaršie, hoci nebol oficiálnym prorokom. Bol pastierom a popri pasení orezával plané figovníky slúžiace ako pokrm pre chudobných i pre zvieratá. V čase najväčšieho rozkvetu Izraelského kráľovstva ho z judského vidieka Pán poslal do prepychového mesta Samárie. Kniha je literárnym skvostom, napísaná hutným, lapidárnym štýlom a v hebrejčine s mnohými slovnými hrami. Delí sa na tri časti. V prvej je osem zvolaní uvedených slovami: Toto hovorí Pán (kap. 1 - 2). Odseky druhej časti uvádza sloveso čujte, s dvomi beda na konci (kap. A tretia časť obopína päť prorockých videní s úvodnými slovami: Toto mi zjavil Pán (kap. 7 - 9). Všetky tri časti sprostredkúvajú, ako a čo Pán komunikuje svojmu ľudu. No proti Izraelu má Pán oveľa viac a pri ňom prorok aj ostáva.
Obviňuje ho, že boháči ponižujú maličkých, doslova šliapu ich hlavy do prachu. Tým, že Izrael je vyvolený Pánom, stavia ho zoči-voči vlastnej zodpovednosti. Podľa Amosa je najhriešnejší zo všetkých národov. Veď ako Pánov ľud je povolaný ukázať svetu spravodlivú Božiu spoločnosť. Prorokova kritika je namierená aj proti prílišnostiam v náboženskej praxi. Lebo žiadne nádherné, ale prázdne obrady ani hromadenie obiet neodčinia sociálnu nespravodlivosť nikoho.
Meno tohto proroka znamená nosič bremien. Amos ako svätý muž miluje svoj národ, ktorému musí oznámiť záhubu. A to je to najťažšie bremeno na svete. Keďže hovorí v Božom mene, znamená to, že aj Pánovo srdce plače, keď musí napomínať.
Novosť tohto proroka je v tom, že už nebude stačiť obrátenie a náprava Izraela, lebo celý štát je prehnitý a musí sa zrútiť.
Prorok Amos