Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Aj keď sa príbeh o desiatich malomocných odohral pred mnohými rokmi, predsa len, je to tak svojim spôsobom príbeh o každom jednom z nás. To znamená, bolo by pekné, bolo by fajn, keby sa v ňom každý z nás nejako našiel a spoznal, či už v tom pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. I keď pointa celého príbehu spočíva v kontraste medzi chovaním uzdravených, nie v samotnom zázraku uzdravenia, i keď nás tento príbeh učí predovšetkým vďačnosti voči Pánu za množstvo darov, ktoré od Neho ako deti od dobrého nebeského Otca deň čo dostávame, a to tak po tej telesnej ako aj duchovnej, či duševnej stránke, predsa len: pokúsme sa dnes v tomto príbehu vidieť aj niečo viac! A síce: správny postoj človeka pred Bohom.
V kontexte viery a uzdravenia sa často stretávame s latinským aforizmom "Medicus curat, natura sanat" alebo jeho variáciami, čo znamená "Lekár lieči, príroda uzdravuje". Táto myšlienka zdôrazňuje, že hoci lekári poskytujú liečbu a starostlivosť, skutočné uzdravenie pochádza z vnútorných síl tela alebo z Božej milosti. Poďme sa spoločne zamyslieť nad hlbším významom týchto slov.
Malomocenstvo ako Metafora Duchovnej Nemoci
To prvé, na čo sa chcem sústrediť, je samotné malomocenstvo. Vskutku nepríjemná choroba, ktorá nútila človeka opustiť svoju rodinu a žiť zväčša do konca svojho života v karanténe, akoby vo vyhnanstve, mimo spoločenstva ľudí, v bohoslužobnej izolácii, v kultickej nečistote, zväčša v komunite s rovnako postihnutými a trpiacimi. I keď sa z času na čas mohlo stať, že sa takto postihnutý človek dokázal vyliečiť aj sám, predsa len: táto nemoc mala poväčšine fatálny koniec. Dnes, vďaka Pánu Bohu i vedcom a lekárom, sa táto nemoc dá úspešne liečiť a v podstate je celosvetovo prekonaná. Predsa však: nie sme aj my všetci tak trocha malomocní? Nemyslím po tej telesnej stránke. Myslím skôr na tú stránku duchovnú. Nie je každý z nás duchovným mrzákom kvôli svojim hriechom, kvôli nášmu odcudzeniu sa od Boha? Nevháňa i nás naše duchovné malomocenstvo, náš hriechom zdeformovaný vzťah s Bohom do istej izolácie a karantény?
Bratia a sestry, prvý krok správneho pomeru k Bohu sa buduje predovšetkým tým, že nám musí byť jasná naša pozícia ako ľudí pred Hospodinom. Áno, priatelia! Je to nelichotivá pozícia. Je to pozícia duchovne malomocných, hriechom izolovaných, v podstate na smrť odsúdených ľudí. Takýto je náš skutočný status pred Bohom. Náš reformátor Dr. Martin Luther to vyjadruje sčasti po nemecky, sčasti po latinsky slovami: Wir sind Bettler. Hoc est verus. Sme žobráci. To je pravda.
Viera a Dôvera v Boha
Nuž a tým prvým krokom je uvedomiť si, že sami to nedáme. Nie je v našich silách pomôcť si sami. Sami sa z toho nedostaneme. Jediný, ktorý má tú moc, je Ježiš. Tí desiati malomocní z dnešného príbehu boli presvedčení o tom, že je len jeden jediný, kto im vie naozaj pomôcť a vyriešiť ich problém. Ježiš. A tak sa s Ním stretávajú. Tak sa nám tí malomocní stávajú príkladom a vzorom v riešení akýchkoľvek problémov, nielen tých zdravotných, ale akýchkoľvek. Aj tých zborových, seniorátnych, dištriktuálnych, či celocirkevných. Drahý brat, milá sestra, máš problém? Choď za Ježišom! Stretni sa s Ním! Drahá Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku, máš problém? Čo tak ísť za Ježišom a stretnúť sa s Ním?
Je pritom zaujímavé, že tí desiati malomocní Ježiša svojim spôsobom neobťažujú tým, žeby mu každý chcel rozpovedať svoju „story“, svoj príbeh. I keď viem si predstaviť, že Ježiš by si rád našiel čas na každého z nich. No oni Ježiša ušetria detailov zo svojho života. Namiesto toho vyslovujú niečo omnoho múdrejšie a silnejšie: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Áno, drahí priatelia, Pán Ježiš nepotrebuje počuť to, akí sme skvelí, alebo ukrivdení, ako sme si taký životný údel nezaslúžili, aké je to voči nám neférové a nespravodlivé. Potrebuje počuť práve toto: „zmiluj sa nad nami!“ Nám totiž nepomôže nič, iba Boží súcit, Božie milosrdenstvo nad hriešnikom a láska Otca k svojim pozemským deťom. Spoľahnúť sa dá len na toto. Na nič iné. Na toto sa spoliehaj aj ty, milá sestra, drahý brat.
Teraz by sme zrejme čakali, že budú nasledovať nejaké Kristove silné gestá, resp. nejaká bombastická liečebná procedúra, ktorá tých chudákov zbaví ich nemoci, avšak nič také sa nedeje. Tak ako tí malomocní ušetria Ježiša od svojich príbehov, tak aj On ich šetrí od okázalých prejavov svojej moci, či od teatrálnosti. Ježiš plne rešpektuje dôstojnosť postihnutých a hovorí im len jedno: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ V tom čase totiž jedine kňaz mohol posúdiť, či sa človek s potvrdeným malomocenstvom uzdravil alebo nie. Či je čistý alebo nie. Či sa smie vrátiť do bohoslužobného spoločenstva alebo nie. Čo je pozoruhodné je to, že Ježiš posiela malomocných ku kňazom ešte predtým, než sú uzdravení. A oni, napodiv, idú. Poslúchnu Ho na slovo. Na Ježišove slová reagujú vierou a poslušnosťou.
Nuž a Ježišovi tento ich prejav stačí. Drahí priatelia, i v tomto bode sú nám malomocní príkladom a vzorom. A síce: vo svojej viere v Boha, vo svojej dôvere voči Ježišovi a napokon tiež vo svojej poslušnosti voči Ježišovmu slovu. Nereptajú na to, ako ich Ježiš lacno a rýchlo vybavil. Nie! Robia to, čo im Ježiš nakazuje. Bratia a sestry, nie sú pre nás tí desiati malomocní zatiaľ jedným veľkým zahanbením? Ako my reagujeme na to, čo nám Ježiš hovorí? Dá sa naša reakcia na Ježišovo slovo vždy označiť ako viera? Ako dôvera? Či ako poslušnosť? Ja sám seba si netrúfnem takto ohodnotiť … Nereptáme nejeden raz na to, že Boh to a to neurobil podľa našich predstáv, prianí, či očakávaní? Ale hej … reptáme a sme naštvaní.
Sme neraz z Boha sklamaní. No myslím, že ešte viac je sklamaný On z nás, z našich reakcií a postojov. A preto, milí priatelia, majme takú silnú vieru v Boha, že budeme jednať na základe Jeho slova ešte skôr, než uvidíme Jeho naplnenie! Tomu sa hovorí: viera. To je to, čo si Boh cení. To je to, čo sa ráta u Boha. Nuž a takáto správna reakcia a postoj človeka neostanú nepovšimnuté. Naopak! Budú odmenené. Tak ako aj v našom dnešnom príbehu: uzdravením. Alebo tiež odpustením, resp.
Vďačnosť ako Kľúč k Hlbšiemu Pochopeniu Božej Milosti
Bratia a sestry, až doteraz nám boli tí desiati malomocní príkladom a vzorom. No finále ukazuje, že našu skutočnú úctu a rešpekt si nakoniec zasluhuje iba jeden. Uzdravení síce boli desiati, ale iba jeden sa vracia, aby sa poďakoval. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Áno, drahí priatelia, až doteraz je tomu tak. Niektorí ľudia síce aj príjmu veľký Boží dar, ale nie sú zaň vôbec vďační. Presne tak tomu bolo pri ostatných deviatich uzdravených. Ťažko povedať, prečo takto zareagovali. Žeby azda neboli slušne vychovaní? Veď zatiaľ nám boli aj oni príkladom. Alebo celková eufória z uzdravenia im natoľko zatemnila myseľ, že zabudli na starú dobrú slušnosť? A síce: pekne sa poďakovať za dobrodenie, ktoré im bolo preukázané. Nevieme. V každom prípade jedine vďačný malomocný sa dozvedá, že jeho uzdravenie spôsobila jeho viera. A práve tak jedine vďační kresťania stále viac a viac rozumejú Božej milosti a sú schopní za ňu zvelebovať Otca, ktorý je v nebesiach.
Narážka na to, že ten vďačný malomocný bol Samaritán, vôbec nie je nepodstatná. Inými slovami povedané: tých deväť, ktorí sa Ježišovi poďakovať neprišlo, boli s najväčšou pravdepodobnosťou Židia. Nuž a pre Židov bol Samaritán príslušníkom rasy, ktorou sa opovrhovalo ako dákym bastardom. Na jednej strane tu teda evanjelista Lukáš zdôrazňuje, že Božia milosť je tu pre každého a nikto z nej nie je vopred vylúčený. Na druhej strane z toho vyplýva aj niečo iné. A síce: iba samotná príslušnosť k vyvolenému národu, resp. v našom prípade - príslušnosť k nejakej tej kresťanskej cirkvi nestačí, pokiaľ tvoje srdce nie je naplnené vďačnosťou za všetko to dobro, ktorého sa ti od Boha deň čo deň dostáva.
Bratia a sestry, koľkokrát si tak poviem: Len aby sme na konci neboli prekvapení, kto každý nás predbehol do toho nebeského kráľovstva večného života! Možno aj takí, pri ktorých by sme sa boli stavili, že nemajú šancu. No možnože práve oni mali v sebe viac vďačnosti a pokory ako my! A preto, drahí priatelia: buďme Pánu Bohu vďační: za život, za lásku, za milosť, za zdravie, za prácu, za cirkev, za rodinu a priateľov, za zmysel života, nadovšetko za spásu a darovanú večnosť! A nerobme tak len preto, lebo tak nás to doma naučili, lebo tak sa to sluší a patrí! Robme to od srdca a celkom spontánne! Tak ako i ten uzdravený Samaritán. Popri tej eufórii z uzdravenia nezabudol na Darcu všetkých dobrých darov: vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Vrátil sa, aby vzdal Bohu slávu. Čiňme tak aj my!
Podobenstvo o Rybníku Betsata a Odvahe Nechať sa Uzdraviť
Svätý Ján vo svojom evanjeliu v 5. kapitole spomína vodnú nádrž. Príbeh nás zavedie do Jeruzalema, konkrétne ku chrámu. Severne od neho, pri Ovčej bráne, bol „rybník“, po hebrejsky ho volali Betsata. Mal 5 stĺporadí a pod nimi ležalo množstvo všelijako chorých ľudí - slepí, chromí, ochrnutí. A bol tam aj človek chorý už 38 rokov.
V biblickom význame 40 rokov bola jedna generácia, jeden ľudský život. Ak si predstavíte človeka, ktorý bol chorý 38 rokov, tak budete so mnou súhlasiť, že je to skoro celý život. Chýbajú už len 2 roky. Ježiš sa práve k tomuto chorému sklonil, lebo on môže reprezentovať každého z nás. Videl ho tam ležať a položil mu zvláštnu otázku: „Chceš vyzdravieť?“ To je riadne čudné, veď kto by nechcel. Každý by chcel. Hm, ale naozaj každý? Predstavujem si seba: som celý život chorý, mám pred sebou kúsok života, jeho záver, nebolo by mi fuk, ako to už dopadne, keďže som celý život stratil? Čo už zachránia nejaké 2 roky bez choroby? A zdá sa, že podobne uvažuje aj náš chorý v Jeruzaleme. Hovorí Ježišovi niečo, čo často počúvam z úst aj mladých, možno najmä vtedy, keď sa boja povedať nie. A to je odpoveď: NEVIEM.
Čo všetko je za tou odpoveďou? Možno to, že neviem ako, alebo aj že sa niečo nedá, že nemám silu, alebo nemám chuť, a možno aj že nemám odvahu… Bola to odpoveď človeka, ktorý bol chorý na jednu veľmi nebezpečnú chorobu - na rezignáciu! Myslím si, že sa rodí zo sklamania. Ak sa na chvíľu vrátime späť k Ježišovi a do príbehu v Jeruzaleme tak mi napadá, že okolo toho rybníka bolo 5 stĺporadí, ktoré symbolizujú 5 kontinentov a rozšírenie choroby rezignácie v dôsledku sklamaní.
Aj preto je pre mňa dôležitý Ježiš a jeho pokyn chorému: „Vstaň! Zober si lôžko a choď!“ Na tieto slová chorý hneď ozdravel. Hneď - teda okamžite, nie za týždeň, ani za dva. Postavil sa na vlastné nohy a chodil a lôžko, ktoré doteraz nosilo jeho, mal on vo svojich rukách. Čo myslíš, nie je rezignácia niečo také ako neschopnosť stáť na vlastných nohách? A naopak schopnosť postaviť sa na vlastné nohy nie je uzdravením?
Znaky Nemocnice a Číslo Prvej Pomoci pre Deti
Za čias Pána Ježiša boli ľudia veľmi často chorí. Mali choroby, s ktorými si nevedeli rady, podobne ako aj my si niekedy nevieme rady s niektorými nemocami. Aj ľudia Ježišovej doby mali svoje vírusy, ale nevedeli, že to, čo ich trápi spôsobil nejaký vírus. My dnes sa bojíme o seba a aj o svojich blízkych. Aj voľakedy sa ľudia báli a chceli pre svojich blízkych zdravie. Zrazu sa objavil Ježiš. Nádej, svetlo! A keď ľudia zistili, že má moc uzdravovať, prinášali k Nemu svojich drahých. A on ich uzdravoval, od všetkých nemocí. Čítali sme si, že vyháňal aj démonov. Démoni pôsobili v ľuďoch veľmi zlé veci. Ale Ježiš mal nad nimi moc, lebo Ježiš má moc nad diablom a démoni boli od neho. Ľudia sa báli démonov, ale démoni sa báli Ježiša. Ja verím, aj dnes, že ten zlý vírus musí poraziť Pán Ježiš. Modlime sa za to!
Úlohy pre deti:
- Porozmýšľajte a nakreslite aké sú znaky nemocnice a aké je číslo prvej pomoci. Ak neviete, nech pomôžu rodičia. Skúste nakresliť koronavírus.
- Zahrajte sa na lekára a skúste si povedať, čo všetko by ste ako liečbu poradili človeku, ktorého bolí hlava, je mu zima, bolí ho hrdlo, kašle a kýcha. Viete odmerať teplotu?
- Skús vysvetliť čo znamená príslovie: „ Lekár lieči, BOH uzdravuje.“
- Čo vyrobil Mojžiš na púšti, aby poskytol liečbu pre izraelcov, ktorý trpeli ohnivými hadmi?
Pomodlime sa ráno a večer počas najbližších dní za starých, chorých, nemocných, za všetkých, ktorí sú v očakávaní Božej milosti a pomoci, uzdravenia.
Záver
Ježiš povedal: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ V tom čase totiž jedine kňaz mohol posúdiť, či sa človek s potvrdeným malomocenstvom uzdravil alebo nie. Či je čistý alebo nie. Či sa smie vrátiť do bohoslužobného spoločenstva alebo nie. Čo je pozoruhodné je to, že Ježiš posiela malomocných ku kňazom ešte predtým, než sú uzdravení. A oni, napodiv, idú. Poslúchnu Ho na slovo. Na Ježišove slová reagujú vierou a poslušnosťou.
Drahí priatelia, buďme Pánu Bohu vďační za všetko: za život, za lásku, za milosť, za zdravie, za prácu, za cirkev, za rodinu a priateľov, za zmysel života, nadovšetko za spásu a darovanú večnosť! A nerobme tak len preto, lebo tak nás to doma naučili, lebo tak sa to sluší a patrí! Robme to od srdca a celkom spontánne!
| Príbeh | Poučenie |
|---|---|
| Desiati malomocní | Vďačnosť za uzdravenie a Božiu milosť |
| Rybník Betsata | Odhodlanie nechať sa uzdraviť a prekonať rezignáciu |
Zázraky, divy, uzdravenia a životné posolstvo - Sv. Charbela Makhloufa
Často sa stáva, že je ťažké nájsť dar, ktorý sa spája s povolaním lekára a ktorý slúži ako prejav vďaky či už v lekárskom prostredí navzájom medzi lekármi kolegami alebo v rovine lekár a pacient. „Primum non nocere" - „V prvom rade neublížiť" - čo je osnovný princíp lekárskej etiky, ktorý je pripisovaný práve „otcovi medicíny“ Hippokratovi.
Existujú rôzne variácie tohto aforizmu, napr. Plne funkčný Skalpel z ocele 40X10C2M - vysoko legovaná martenzitická oceľ/ tkz. chirurgická oceľ, u ktorej sa kladie dôraz na extrémnu pevnosť. Pozlátené Zlatom tkz.
Prílohy
Žijeme na Slovensku, v krajine, ktorú Pán Boh požehnal mnohými prameňmi, z ktorých vyviera liečivá voda. Voda, ktorá uzdravuje rozličné choroby. Záleží len na tom, aby človek poznal mapu a vybral sa do tých správnych kúpeľov. Napr. u nás, na Sliači, sa v kúpeľoch liečia srdcovo-cievne ochorenia.
Mnohé lásky a milosti svojim milovníkom preukázala a omnoho väčšie preukáže, ak s plnou nádejou sa budeš k nej utiekať; lebo jej rozkošou je so synmi ľudskými spolupracovať a až do skončenia sveta s nimi dobročinne zostávať.