V súčasnosti patrí k hlavným fenoménom vysoký nárast informačných a komunikačných technológií a s tým súvisiace prenikanie počítačov a internetu do všetkých sfér každodenného života spoločnosti. S neuveriteľne prudkým rozvojom informačných a komunikačných technológií a s ich nástupom do knižníc neodmysliteľne súvisia aj elektronické texty, digitálne knižnice, elektronické vydavateľstvá a kníhkupectvá.
Čoraz viac knižných a časopiseckých titulov je prístupných iba v elektronickej podobe, digitalizuje sa svetové literárne dedičstvo. Elektronické služby knižníc podmieňuje okrem týchto činiteľov najmä stúpajúci nárast používateľov internetu a neustále rozširovanie sa počítačových sietí. Elektronické služby tak predstavujú nový druh informačných služieb knižníc založených na sprostredkovávaní informácií cez internet.
Aj keď v súčasnosti neexistuje ich presne vymedzená definícia, v podstate ich možno rozdeliť na tri skupiny podľa toho, akú informáciu poskytujú používateľovi:
- Tento druh informačných služieb odpovedá na otázku používateľa nepriamo, odkazom na zdroj, v ktorom si nájde požadovanú informáciu, prípadne na miesto jeho uloženia.
- Používateľovi poskytujú plný text z licencovaných alebo voľne dostupných elektronických informačných zdrojov, digitálnych knižníc, systémov elektronického dodávania dokumentov a pod., v ktorom nájde odpoveď na svoju otázku.
- Elektronické služby sú v knižniciach zastúpené nerovnomerne vzhľadom na rôzne finančné, materiálne i personálne podmienky knižníc.
Argumentuje sa najmä obavou, že zavedenie referenčných služieb ako najbežnejšieho typu elektronických služieb by priniesol taký nárast požiadaviek používateľov, ktorý by knižnica buď nezvládla, alebo by vzhľadom na náročnosť požiadavky nebola schopná dať relevantnú odpoveď. Výsledky knižníc, ktoré tieto služby poskytujú, však svedčia o tom, že tých požiadaviek nie je tak veľa (určite by ich mohlo byť i viac), čo je zrejme už odrazom skutočnosti, že knižnica prestáva byť jediným miestom, na ktoré je používateľ odkázaný pri požiadavke o poskytnutie informácie.
Pri bežnej prehliadke webových stránok možno zistiť, že v podstate každá významnejšia inštitúcia má na svojej stránke službu typu Napíšte nám, čiže používateľ má možnosť získať potrebnú informáciu priamo a nie sprostredkovane cez referenčnú službu knižnice, ktorá odkazuje len na zdroj, prípadne na miesto jeho uloženia.
Digitálne knižnice spĺňajú odveký cieľ knihovníkov v čo najširšej miere sprístupniť knihy širokej verejnosti. Takisto by mal poznať najbežnejšie voľne dostupné encyklopédie a slovníky, ale aj elektronické vydavateľstvá a kníhkupectvá, ktoré už nechýbajú ani na Slovensku. Služby poskytované prostredníctvom elektronickej pošty alebo formulárov vystavených na webovej stránke knižnice, pri ktorých referenčný pracovník odpovie na otázku položenú používateľmi do stanoveného časového limitu (napr. Služby, pri ktorých prebieha reálny dialóg medzi pracovníkom a používateľom (napr.
Významné míľniky v histórii elektronických knižníc a služieb:
Pozrime sa na niekoľko významných medzníkov, ktoré formovali svet elektronických knižníc a online prístupu k informáciám:
- Projekt Gutenberg (1971) - prvá digitálna knižnica na svete, ktorej cieľom je digitalizácia, archivovanie a bezplatné rozširovanie kníh elektronickou cestou.
- Chroniques de Cybérie (1994) - prvý frankofónny elektronický list, týždenník aktualít rozširovaný prostredníctvom internetu.
- Amazon (1995) - prvé online kníhkupectvo na svete a priekopník elektronického obchodu.
- Internet Archive (1996) - archivovanie webových stránok s cieľom uchrániť históriu internetu pre budúce generácie.
- DAISY (1996) - konzorcium na definovanie štandardu zvukovej knihy pre nevidiacich a organizovanie ich digitalizácie.
- Zazieweb (1996) - nezávislé webové sídlo zamerané na aktuality z oblasti knihy.
- CyLibris (1996) - prvé frankofónne elektronické komerčné vydavateľstvo, knihy sú tlačené na objednávku a predávané cez internet.
- Vydavateľstvo 00h00 (1998) - prvý vydavateľ na svete predávajúci iba elektronické knihy.
- Britannica.com (1999) - prvá anglofónna voľne dostupná elektronická encyklopédia.
- WebEncyclo (1999) - prvá frankofónna voľne dostupná elektronická encyklopédia.
- Million Book Project (2000) - projekt digitalizácie milióna kníh.
- Lyber (2000) - koncepcia vydavateľstva Eclat, definujúca elektronickú knihu bezplatne prístupnú na internete.
- Mobipocket (2000) - spoločnosť v oblasti elektronickej knihy zameraná na osobnú asistenciu.
- Grand dictionnaire terminologique (GDT) (2000) - voľne prístupný Veľký terminologický anglicko-francúzsky slovník.
- Handicapzéro (2000) - frankofónny portál pre zrakovo postihnutých používateľov.
- Guttenbergova biblia (2000) - digitálna verzia Guttenbergovej biblie prístupná na stránke British Library.
- Wikipédia (2001) - slobodná a otvorená encyklopédia.
- Bookshare.org (2002) - veľká digitálna knižnica pre zrakovo znevýhodnených používateľov.
- Public Library of Science (PLoS) (2003) - začiatok vydavateľskej činnosti, nekomerčné vydavateľstvo vedeckých a lekárskych periodík voľne dostupných na internete.
- MIT OpenCourseWare (2003) - prednášky Massachussets Institute of Technology bezplatne sprístupnené verejnosti.
- Google Book Search (2006) - projekt digitalizácie fondov veľkých knižníc.
- Live Search Books (2006) - projekt svetovej digitálnej knižnice Microsoftu.
- Citizendium (2007) - veľká encyklopédia prístupná online, ktorej autormi sú odborníci s univerzitným vzdelaním.
Tieto iniciatívy a projekty významne prispeli k rozvoju elektronických knižníc a služieb, čím umožnili širší prístup k informáciám a vzdelávaniu pre ľudí na celom svete.
Guttenbergova biblia
Prehľad online databáz a digitálnych knižníc
V súčasnosti existuje množstvo online databáz a digitálnych knižníc, ktoré ponúkajú prístup k rozsiahlemu množstvu informácií. Tu je niekoľko príkladov:
- Europeana: Ponúka prístup k miliónom digitalizovaných položiek z európskych múzeí, knižníc a archívov.
- Digital Public Library of America: Jej cieľom je poskytnúť univerzálny prístup k digitálnym zdrojom amerických knižníc a archívov.
- Feedbooks: Ponúka tisíce e-kníh vo verejnom vlastníctve v piatich jazykoch.
- Manybooks: Populárny katalóg elektronických kníh vo verejnom vlastníctve, ktoré pochádzajú z Projectu Gutenberg a Internet Archive.
- EZB - Electronic Journals Library: Projekt Univerzitnej knižnice v Regensburgu s dlhoročnou tradíciou, ktorý obsahuje viac než 110-tisíc časopisov prakticky z akéhokoľvek vedného odboru.
- Shanghai Library: Používateľom je k dispozícii viac ako 10 000 titulov z rôznych oblastí spoločenského, politického a kultúrneho života v rôznych svetových jazykoch.
- STN-online: Digitálna databáza slovenských technických noriem Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.
- RILM Abstracts of Music Literature: Komplexná hudobná bibliografická databáza poskytujúca prehľad o hudobných zdrojoch od začiatku 18. storočia po súčasnosť.
- RILM Abstracts of Music Literature with Full Text: Obsiahla muzikologická databáza odborných hudobných časopisov.
Štátna vedecká knižnica v Košiciach
Štátna vedecká knižnica v Košiciach aktívne prispieva k rozvoju vzdelávania a kultúry prostredníctvom rôznych podujatí, výstav a digitalizačných projektov.
Knižnica ponúka:
- pravidelne možnosť zalistovať si v publikáciách z edície Luxusná knižnica vydavateľstva IKAR.
- na predaj novú publikáciu Tlače 16. storočia v košických inštitúciách, ktorej autorom je PhDr. András Szeghy.
- prebytočný hnuteľný majetok - tonery.
Knižnica si pripomína významné výročia a osobnosti: 80. výročie vyhlásenia Košického vládneho programu, 80. výročie oslobodenia Košíc spod nemecko-maďarskej okupácie, 100. výročie úmrtia Franza Kafku.
Organizovala vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou s názvom Tlače 16. storočia a knižná kultúra. Pripravila pre verejnosť rozmanité podujatia počas Týždňa slovenských knižníc. Ponúka rozmanitý výber podujatí, workshopov, prednášok a výstav.
Upozorňuje používateľov na zmeny v prevádzke a aktualizácie knižničného poriadku.
Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Dom Matice slovenskej v Košiciach a Spolok sv. Cyrila a Metoda pozývajú na prezentáciu knižnej novinky Mgr. Daniela Černého, PhD. Čriepky z mozaiky života slovenských gréckokatolíkov vo svete. Pozývame vás na výstavu Ľudovít Štúr a Ján Hollý v historickom fonde ŠVK pripravenú Oddelením historických fondov a bibliografie.
V Slovenskej národnej knižnici sa táto služba poskytuje od roku 2004 na hlavnej stránke SNK (vpravo hore). Po zadaní otázky na webovom formulári čitateľ dostane odpoveď do 24 hodín, pri náročnejších otázkach do 48 hodín. Služby Telefonicky cez internet a Online chat sú prístupné v pondelok až v piatok od 10,00 hod. do 12,00 hod. Zamerané sú na informácie o službách, fondoch a vyhľadávaní v online katalógu SNK. Telefonický alebo online rozhovor môže prebiehať iba s jedným účastníkom.
Najbežnejším typom elektronických služieb v slovenských knižniciach sú referenčné služby a v rámci nich služba Spýtajte sa knižnice. V súčasnosti túto službu poskytuje 18 knižníc, aj keď nie vždy pod týmto názvom. Nie všetky knižnice boli totiž ochotné prijať tento názov i spoločné logo vybraté vo verejnej súťaži.
Pri referenčných službách je dôležitá otázka ich organizačného zabezpečenia v knižnici a ujasnenie si, na aké otázky používateľov odpovedať a na aké nie. Medzi najbežnejšie otázky používateľov patria otázky vzťahujúce sa na knižnicu, jej fondy, služby a pod., ale i otázky vyžadujúce odpoveď, kde používateľ môže požadovanú knihu získať.
Referenčný pracovník by mal teda poznať najvýznamnejšie digitálne knižnice. Takisto by mal poznať najbežnejšie voľne dostupné encyklopédie a slovníky, ale aj elektronické vydavateľstvá a kníhkupectvá, ktoré už nechýbajú ani na Slovensku.
Otázky používateľov však svedčia o tom, že táto služba je takmer nevyužívaná. Dôvodom je zrejme neznalosť všeobecne zaužívanej skratky FAQ. Odporúčanie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV používať slovenskú skratku ČO (Časté otázky) je však neakceptovateľná.
Vo všeobecnosti možno povedať, že internet umožňuje knižniciam rozšíriť diapazón svojich služieb i svojich používateľov. Tlak na knižnice v súvislosti s poskytovaním služieb je veľmi intenzívny a nikdy v minulosti nebol väčší.
Pri návšteve Jagelonskej knižnice v Krakove som získala zaujímavý poznatok, že pri strate výpožičky knižnica trvá na vrátení pôvodného titulu a čitateľ môže zaplatiť za knihu (10-násobok ceny) až vtedy, keď na príslušnom tlačive prinesie potvrdenie najmenej od troch antikvariátov, že daný titul nemajú - čo môže byť inšpiráciou i pre naše knižnice.
Stránka ponúka široké spektrum zdigitalizovaných dokumentov nachádzajúcich sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici. V repozitári nájdete zbierku Historické knižničné dokumenty, kde na vás čaká niekoľko stoviek najvzácnejších kníh.
Vážení záujemcovia a milovníci starých vzácnych tlačí, digitálna knižnica je dočasne z technických dôvodov prístupná len v priestoroch knižnice. Pre štúdium daných dokumentov môžte využiť priestory univerzálnej študovne na 2. poschodí knižnice.
Pamäť mesta Banská Bystrica - Databáza z produkcie Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, v ktorej sa nachádzajú bibliografické odkazy na viac než 16-tisíc článkov o histórii a súčasnosti mesta.
Popredné miesto medzi vzácnymi zbierkovými predmetmi ŠVK - Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici zaujíma od roku 1983 Biblia, ktorú v roku 1555 vytlačil Hans Lufft vo Wittenbergu. Od roku 1969 sa kniha nachádzala v rodine Petelenovcov v Banskej Bystrici, predtým bola uchovávaná v knižnici rodiny Breuerovcov vo Zvolene, v regióne, ktorý bol historicky vnímavý k reformácii už od jej počiatkov.
Biblia vyšla až po smrti Martina Luthera (1483 - 1546), ale ešte pomerne prísne zachováva ním spraco¬vanú podobu textov. Podobné nemecké vydania Lutherovej Biblie, avšak z iných rokov polovice 16. storočia sa zachovali aj v Lyceálnej knižnici v Bratislave, vo fondoch SNK v Martine a inde na Slovensku, ale podrobnejší výskum tejto pamiatky potvrdil, že banskobystrická Biblia je vzácnym exemplárom, ktorý sa zacho¬val len v Herzog August Bibliothek v meste Wolfenbüttel, avšak s nekolorovanými drevorezmi.
Táto Lutherova Biblia sa svojou zachovalosťou, obsahom, ale aj výtvarnou a hudobno -ikonografickou stránkou stáva vý¬znamným sprostredkovateľom nábožensko - filozofických, etic¬kých, estetických, lingvistických a kultúrno - historických hodnôt pre sú¬časníkov. Ide o jej priamu alebo sprostredkovanú komuniká¬ciu, o jej schopnosť prenášať informačné a ďalšie hodnoty na recipienta. Táto Biblia je okrem toho aj dokladom tradície a úcty našich predkov k takýmto hodnotám.
Pri vyhodnocovaní súčasných nedigitalizovaných a informaticky nespracovaných dát a záznamov v rámci projektu PAMIS sa ponúka priestor na znovu objavovanie unikátnych diel z pamiatkového fondu hnuteľných národných pamiatok. Medzi také patrí aj vzácny rukopis prekladu Sv. Písma tzv. „Kamaldulská Biblia“, zviazaná v dvoch zväzkoch v koženej väzbe vo formáte A4. Pochádza z prvej polovice 18.st. a je písaná kaligrafickým písmom.
Na základe výskumu bolo zistené, že text preložili kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pri obci Lehnica na Spiši, podľa nich nesie aj názov. Objavená, bola však na rím. kat. fare Cífer, v okrese Trnava v roku 1946. Od roku 1998 sú oba zväzky uložené na Arcibiskupskom úrade v Trnave.
Okrem umelecko-remeselnej hodnoty, je pamiatka aj dôležitým dokumentom v dejinách spisovného slovenského jazyka a významným dokladom kultúrnej úrovne tej doby na Slovensku. Je to najstarší zachovaný preklad celého Svätého Písma do slovenčiny a jedna z najvýznamnejších literárnych pamiatok.
Zahŕňa Starý zákon - Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I. a Nový zákon - Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I. Písaný je tzv. kamaldulskou slovenčinou (variant západoslovenčiny, predbernolákovská hovorená slovenčina), preložený z latinského textu Vulgáty (všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, jediný platný v rím. kat. cirkvi). Pri prekladaní sa prihliadalo aj na hebrejské a grécke originály a boli k dispozícii aj české a poľské preklady.
Bola majetkom Simonia a Jozefa Kubányiovcov, o čom svedčia nápisy vo zväzkoch. V I. zväzku je napísané: Josephi Kubányi 1796, v II. zväzku je napísané: Ex libris Simonis Kubányi Parochi Balgat.
Od roku 1946, kedy Vendelín Jankovič publikoval prvú objavnú štúdiu o tomto unikátnom preklade, vyšlo mnoho štúdii a stala sa predmetom bádania pre mnohých autorov. (Pre získanie väčších poznatkov o dostupnej literatúre sa ponúka dielo Kodikologický výskum Kamaldulského prekladu Biblie od doc. PhDr. Petra Olexáka PhD, ktorý okrem iného zhrnul stav bádania do roku 2009. Dostupné je aj v pdf verzii)
Faksimilové vydanie Kamaldulskej Biblie vo dvoch zväzkoch, pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave (dnes Slavistický ústav Jána Stanislava SAV) pod hlavnou redakciou Prof. PhDr. Jána Doruľu, DrSc. Vydané bolo v roku 2002 v Mníchove.
V rokoch 2008 - 2012 boli na Katedre histórie a biblických vied Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ružomberku v Spišskej Kapitule realizované výskumné projekty pod názvami Historicko-exegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie a Digitalizácia Kamaldulského prekladu Biblie, ich výsledkom sú tri vedecké zborníky, fotografická dokumentácia a digitálna prezentácia prekladu, dostupné tu.
Kniha od pápeža Františka Nádej nikdy nesklame je kniha pre všetkých. Či ste veriaci alebo inak veriaci (veď každý v niečo verí), myslím, že sa všetci zhodneme na jednej veci ~ nádej naozaj nikdy nesklame. Mohli by sme sa zastaviť už pri tejto myšlienke a chvíľu len tak rozjímať. No pápež František ide ďalej. Zamýšľa sa nad technológiami, novým obdobím, integráciou, dotýka sa mnohých oblastí nášho života a najviac mu záleží na človeku. Na ľudskej tvári.
Čo ma na tejto knihe najviac povzbudilo, je to, aká je „ľudská“. František nepôsobí ako niekto, kto káže z diaľky. Skôr ako človek, ktorý si sadne vedľa vás, dá si čaj a rozpráva sa úplne normálne o tom, čo sa nás všetkých týka. Nie je to však kniha, ktorá by človeka utopila v pesimizme. Naopak. Neustále pripomína, že nádej nie je žiadna vzdušná fráza. Je to niekto ~ kamarát, sused, neznámy človek vedľa vás v autobuse, na ulici, v skole, v čakárni, niekto, komu viete venovať úsmev, trochu pozornosti alebo len jednoduché „ako sa máte?“. A práve to je na Františkovi sympatické. Nádej nepolieva cukrom, ale ani ju nenechá zvädnúť.
Pre mňa osobne je to kniha, ktorá sa číta rýchlo, ale zostáva v hlave. Niekde tam hlboko v jej zákutí. Je v nej pokoj, ale aj výzva. Pripomína, že aj keď je svet občas chaotický, máme stále možnosť zachovať si ľudskosť a byť jeden druhému oporou. A to je asi najväčší dar tejto knihy... A ešte záverom mi nedá vyzdvihnúť jej úprimnosť.
Spýtajte sa knižnice. Lebo knihovníci nájdu odpoveď. Otázky môžu byť najvšeobecnejšieho charakteru - všeobecno-vedné, odborné, ohľadom prevádzky a pod. Odpoveď Vám pošleme elektronickou poštou, v pracovných dňoch do 48 hodín. Bude to stručná faktografická informácia, alebo krátky odkaz na zdroj informácií. V prípade, že knižnica nemá k dispozícii zdroje, v ktorých je možné informáciu nájsť, postúpi otázku do knižnice s príslušnou špecializáciou a dá Vám to na vedomie.
Spracovanie rešerší - ak potrebujete vypracovať rešerš na danú tému, navštívte nás osobne, alebo najbližšiu knižnicu, ktorá nás následne môže kontaktovať elektronicky.
Upozornenie, po kliknutí na odkaz sa okno zavrie, ale stránka s Bibliou sa načítava.
1. Biblia - má význam sa s ňou ešte zaoberať?
tags: #internetova #kniznica #biblia