V dejinách pápežstva zaujíma osobitné miesto svätý Lev Veľký, jeden z najvýznamnejších pápežov v histórii. Stál na čele Katolíckej cirkvi v búrlivom období rokov 440 až 461. Jeho pontifikát sa vyznačoval nielen neúnavnou obranou ortodoxnej viery, ale aj pozoruhodnou odvahou pri ochrane Ríma a jeho obyvateľov pred nájazdmi barbarských kmeňov. Spolu so svätým Gregorom I. je jedným z dvoch pápežov, ktorým bol udelený čestný titul „Veľký“.
Jeho rozsiahle teologické príspevky a neochvejná pastoračná starostlivosť boli neskôr uznané, keď ho v roku 1754 pápež Benedikt XIV. vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Táto pocta svedčí o trvalom vplyve jeho učenia a vedenia na kresťanskú tradíciu.
Jeho sviatok sa v Katolíckej cirkvi slávi 10. novembra.
Raný život a cesta k pápežstvu
Lev sa narodil okolo roku 400 v talianskom Toskánsku. Hoci podrobnosti o jeho ranom živote sú skromné, je známe, že pred nástupom na pápežský stolec pôsobil ako diakon pod pápežmi Celestínom I. a Sixtom III.. Jeho služba v tejto funkcii mu zjavne poskytla cenné skúsenosti v cirkevnej správe a diplomacii, čo sa neskôr ukázalo ako neoceniteľné počas jeho pontifikátu. Zaujímavosťou je, že o jeho zvolení za pápeža sa dozvedel počas mierovej misie v Gálii.
Obranca viery a boj proti herézam
Počas svojho pôsobenia vo funkcii pápeža svätý Lev energicky bojoval proti mnohým herézam, ktoré ohrozovali jednotu Cirkvi. Medzi tieto bludné učenia patrili manicheizmus, pelagianizmus, prisciliánstvo a najmä monofyzitizmus. Jeho odhodlaný postoj a jasné odsúdenie týchto bludov zohrali kľúčovú úlohu pri udržiavaní doktrinálnej čistoty a jednoty Cirkvi v náročnom období.
Zásahy v svetských záležitostiach
Svätý Lev sa tiež zapísal do histórie svojimi pozoruhodnými zásahmi v svetských záležitostiach. V roku 452 sa s nevídanou odvahou postavil tvárou v tvár Attilovi, vodcovi Hunov, a presvedčil ho, aby ušetril Rím pred zničením. O tri roky neskôr, v roku 455, keď mesto ohrozovali Vandali, opäť zasiahol, hoci tentoraz nedokázal zabrániť vyplieneniu Ríma. Napriek tomu sa mu podarilo vyjednať s ich vodcom Geiserichom, aby ušetril životy obyvateľov. Tieto udalosti svedčia o jeho nielen duchovnom, ale aj svetskom vplyve v čase politickej nestability Západorímskej ríše.
Chalcedónsky koncil a teologické prínosy
Jedným z najvýznamnejších prínosov svätého Leva Veľkého bolo jeho aktívne zapojenie do Chalcedónskeho koncilu v roku 451. Tento ekumenický koncil sa zaoberal herézou monofyzitizmu, ktorá tvrdila, že Ježiš Kristus mal len jednu, božskú prirodzenosť. Lev vo svojom dogmatickom liste adresovanom carihradskému patriarchovi Flaviánovi, známom ako „Tomus Leonis“, jasne vysvetlil náuku o dvoch prirodzenostiach Krista - božskej a ľudskej - zjednotených v jednej osobe. Po prečítaní tohto listu otcovia koncilu zvolali: „Peter prehovoril ústami Leva“. Tento výrok svedčí o hlbokom uznaní autority jeho teologického učenia.
Okrem toho svätý Lev vo svojom teologickom diele zdôrazňoval primát rímskeho biskupa ako nástupcu svätého Petra. Jeho rozsiahle spisy, ktoré zahŕňajú približne sto kázní a sto päťdesiat listov, poskytujú cenný pohľad na jeho pastoračnú službu a teologické myslenie. V nich sa zaoberal rôznymi teologickými otázkami a zdôrazňoval dôležitosť sviatostí, najmä krstu, a potrebu Božej milosti pre spásu, čím sa staval proti pelagianizmu. Jeho teológia tiež predstavila Krista ako „sacramentum“ (sviatosť) a „exemplum“ (príklad), čím poukázal na to, že veriaci majú účasť na Kristovom tajomstve prostredníctvom sviatostí a sú povolaní napodobňovať jeho život.
Smrť a odkaz
Svätý Lev Veľký zomrel 10. novembra 461 v Ríme a bol pochovaný v Bazilike svätého Petra. Jeho život a dielo mali trvalý vplyv na vývoj kresťanského učenia a posilnenie autority pápežského stolca.
Sv. Lev Veľký HD
Ďalší pápeži s menom Lev
Z ďalších pápežov, ktorí si zvolili meno Lev, osobitne vyniká Lev XIII., ktorého pontifikát trval v rokoch 1878 - 1903. Bola reakciou Cirkvi na spoločenské a hospodárske zmeny konca 19. storočia, najmä na rastúce vplyvy marxizmu a liberálneho kapitalizmu. Lev XIII. sa venoval nielen spoločenským otázkam, ale aj obrane Cirkvi pred herézami. Založil Pápežskú biblickú komisiu. Počas jeho pontifikátu sa podarilo nadviazať prvé diplomatické vzťahy medzi Svätou stolicou a Spojenými štátmi americkými. Je autorom známej Modlitby k sv. Michalovi Archanjelovi.
Posledným pápežom s menom Lev bol Lev XIII., ktorý bol na čele Katolíckej cirkvi v rokoch 1878 až 1903. Talian, vlastným menom Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, zomrel vo veku 93 rokov ako najstarší pápež v známej histórii. Predtým bolo 13 pápežov s menom Lev.
Svätý Lev IX.
Svätý Lev IX. sa narodil 20. júna 1002 v meste Egisheim pri Kolmare v Alsasku v grófskej rodine. Pri krste mu dali meno Bruno. Keď mal päť rokov, matka ho dala na výchovu biskupovi v Toulu Bertoldovi, ktorý mal školy pre výchovu šľachtické deti. Bruno bol veľmi nadaný. Keď mal osemnásť rokov, stal sa kanonikom v Saint-Étiene. Za diakona bol vysvätený, keď mal dvadsaťdva rokov. V roku 1024 sa stal cisárom Konrád II., blízky príbuzný Brunovej rodine. Ten povolal Bruna na svoj dvor ako svojho kaplána. V roku 1026 zomrel v toulský biskup Herman. Na jeho miesto vyvolili práve Bruna - pre jeho čnostný život, ale aj pre vysoké postavenie. V roku 1027 bol ako dvadsaťpäťročný vysvätený za biskupa.
Cisár chcel, aby zostal naďalej na jeho dvore, no Bruno odišiel do Toulu, chcel byť so svojimi ľuďmi. Biskupstvo spravoval vyše dvadsať rokov. O jeho pastoračnej činnosti nemáme veľa správ. V roku 1048 zomrel pápež Damaz II. Cisár Henrich III. sa poponáhľal s voľbou a na pápežský stolec určil Bruna. Nebolo to v súlade s cirkevnými predpismi. Bruno sa vzpieral. Necítil sa na to hodný. Dokonca sa verejne pred všetkými vyspovedal, aby videli, aký je hriešny. No ani to nepomohlo. Prinútili ho voľbu prijať. Bruno teda súhlasil, no s podmienkou, že jeho voľbu schváli rímske kňazstvo a ľud, aby sa voľba aspoň ako-tak stala zákonitou.
Do Ríma sa vydal len v jednoduchom odeve pútnika v sprievode trevírskeho biskupa Eberharda a kňaza Hildebranda (neskoršieho pápeža Gregora VII.), ktorý vynikal diplomatickou múdrosťou, a s niekoľkými sluhami. Na území Talianska sa k nim pridávali ľudia, a tak pred bránami Ríma to už bol veľký sprievod. Bruno bosý vkročil do baziliky sv. Petra a tam vyhlásil pred všetkými, že cisár ho proti jeho vôli dosadil na túto hodnosť a on ju prijme len vtedy, ak ho podľa cirkevných predpisov zvolia tí, ktorí sú na to oprávnení. Po tomto vyhlásení prebehla voľba a jednohlasne ho všetci zvolili za pápeža. Na Hromnice roku 1049 bol slávnostne intronizovaný ako Lev IX.
Od začiatku musel zápasiť s mnohými ťažkosťami. Pápežská pokladnica bola prázdna, v Ríme kradli nielen zlodeji, ale aj šľachta a štátni úradníci. Mnoho kňazov žilo v konkubináte, mali bohaté fary a žili na veľkej nohe. Lakomstvo, pažravosť a zmyselnosť prekvitali. Pápež sa usiloval s tým urobiť poriadok. Jeho najbližší spolupracovníci smeli byť iba bezúhonní ľudia. Pravou rukou mu bol Hildebrand, vďaka ktorému sa zanedlho pápežská pokladnica naplnila.
Lev IX. bol pápežom iba šesť rokov. No počas tohto krátkeho pontifikátu zvolal jedenásť synod, na ktorých zaviedol prísne opatrenia napr. proti simonii (kupovaniu cirkevných hodností) a proti kňazom, ktorí žili so ženami. Vydal nariadenia proti dvojitým manželstvám, na ochranu chudobných atď. Veľmi veľa cestoval - viackrát bol v Nemecku a Francúzsku, takisto aj po Taliansku chodil, usporadúval synody, vysviacal kostoly, stretával sa s panovníkmi, uzmieroval ich. Pri usporadúvaní pomerov medzi cisárom Henrichom III. a uhorským kráľom Ondrejom I. sa dostal dokonca na naše územie do Bratislavy. Je to zrejme prvý prípad v dejinách, kedy sa pápež dostal na územie Slovenska.
Pápež odsúdil blud francúzskeho kňaza Berengára, ktorý hlásal, že Kristus v Sviatosti Oltárnej je prítomný len symbolicky. Na Východe mu zase robil starosti carihradský patriarcha Michal Celulárius, ktorý chcel byť akoby pápežom pre východnú časť Cirkvi. Lev sa snažil tento spor urovnať, no nepodarilo sa, v júli roku 1054 po Levovej smrti nastal definitívny rozkol.
Pápež ešte predtým, začiatkom roka 1054, padol do rúk divým Normanom, ktorí udreli na pápežský štát. Zaobchádzali s ním síce úctivo, no pápež aj tak bol veľmi chorý. Keď ho po pár mesiacoch pustili, prišiel do Ríma na Veľkú noc a o dva týždne, 19. apríla 1054, zomrel. Mal päťdesiatdva rokov.
Je zaznamenané, že keď zomieral, zvon na bazilike sv. Petra sa sám od seba ozval a potom nastalo veľké ticho v Ríme, aké ešte predtým nebolo. Pápeža pochovali pod bazilikou sv. Petra.
Svätý Lev III.
Svätý Lev III. bol 96. pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 26. decembra 795 do 12. júna 816. Narodil sa okolo roku 750 v Ríme v rodine jednoduchého pôvodu; jeho otec sa volal Atyuppius a matka Alžbeta (Elizabeth). Získal vzdelanie v benediktínskom kláštore pri Lateránskej bazilike a postupne prešiel viacerými cirkevnými úradmi - bol kardinálom-kňazom s titulárnym kostolom Santa Susanna a neskôr zastával dôležité funkcie v pápežskej administratíve (vestiarius a sacellarius) za svojho predchodcu Hadriána I.
Za pápeža bol zvolený hneď v deň pohrebu Hadriána I. a na druhý deň bol vysvätený, čo svedčilo o jeho všeobecnej podpore, ale aj snahe predísť vonkajším zásahom do voľby. Jeho pontifikát je neodmysliteľne spojený s postavou franského kráľa a neskôr cisára Karola Veľkého. Hneď po svojom zvolení poslal Karolovi kľúče od hrobu svätého Petra a štandardu mesta Rím, čím uznal franského panovníka za ochrancu Svätej stolice. Tento blízky vzťah sa ukázal ako kľúčový už v roku 799.
Dňa 25. apríla 799 bol pápež Lev III. počas procesie v Ríme brutálne napadnutý skupinou sprisahancov vedenou príbuznými (synovcami) jeho predchodcu Hadriána I., Paschalisom a Campulusom. Obvinili ho z rôznych prečinov (údajne krivoprísažníctva a cudzoložstva) a pokúsili sa ho oslepiť a vyrezať mu jazyk. Podarilo sa mu však utiecť (podľa legendy mu boli zázračne vrátené oči a jazyk) a uchýlil sa pod ochranu Karola Veľkého na jeho dvore v Paderborne (Nemecko). Karol Veľký ho s vojenskou eskortou priviedol späť do Ríma v novembri 800. očistil od vznesených obvinení slávnostnou prísahou (keďže podľa zásady „prima sedes a nemine iudicatur“ - prvý stolec nikto nesúdi - nemohol byť súdený). Jeho protivníci boli odsúdení na smrť, ale pápež im trest zmiernil na vyhnanstvo.
Vrcholom vzťahu medzi Levom III. a Karolom Veľkým bola korunovácia Karola za cisára na Vianoce 25. decembra 800 v Bazilike sv. Petra v Ríme. Týmto aktom pápež obnovil cisársku hodnosť na Západe (tzv. Translatio imperii), čím definitívne presunul politickú orientáciu pápežstva od Byzantskej ríše k Franskej ríši a položil základy Svätej ríše rímskej. Tento krok mal ďalekosiahle dôsledky pre európske dejiny.
V teologickej oblasti sa Lev III. zaoberal sporom o „Filioque“ - dodatok k Nicejsko-carihradskému vyznaniu viery („...ktorý vychádza z Otca i Syna“). Hoci teologicky súhlasil s učením, že Duch Svätý vychádza aj zo Syna, odolal tlaku Karola Veľkého na oficiálne zavedenie tohto dodatku do Kréda v celej Cirkvi, najmä z obavy pred ďalším prehlbovaním rozkolu s Východnou cirkvou. Na znak toho dal v Bazilike sv. Petra umiestniť dve strieborné tabule s textom Kréda v latinčine a gréčtine bez dodatku Filioque.
Lev III. zomrel 12. júna 816 a bol pochovaný v Bazilike sv. Petra. Hoci nebol mučeníkom v pravom zmysle slova, prežil brutálny útok a neskôr bol uctievaný ako svätý. Jeho kult oficiálne potvrdil pápež Klement X. v roku 1673. Liturgická spomienka svätého Leva III. sa slávi 12. júna.
Priama spojitosť pápeža Leva III. so Slovenskom nie je známa. Jeho pontifikát však spadá do obdobia začiatkov christianizácie Slovanov a formovania prvých štátnych útvarov v strednej Európe, vrátane Nitrianskeho kniežatstva.
Svätý Lev XIV?
Zvolenie 267. rímskeho biskupa ohlásil dnes svetu o 18:08 biely dym vychádzajúci z komína vatikánskej Sixtínskej kaplnky a zvony na Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Meno pred vyše 100-tisíc ľuďmi, ktorí sa zhromaždili na Námestí Sv. Petra a ulici Via della Conciliazione vo Vatikáne, to o 19:13 oznámil kardinál protodiakon Dominique François Joseph Mamberti.Na lodžii vatikánskej baziliky ohlásil formulu „Annuntio vobis gaudium magnum: habemus Papam! - „Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža!“ a oznámil Rímu a svetu meno nového Petrovho nástupcu: „Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum Robertum, Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem Prevost, qui sibi nomen imposuit Leonem XIV.” - „Najctihodnejšieho a najdôstojnejšieho pána, Roberta, kardinála Svätej rímskej cirkvi Prevosta, ktorý si zvolil meno Lev XIV.“Ľudia prijali signalizáciu bielym dymom i oznámenie s nadšením a potleskom. Krátko po oznámení z lodžie balkóna baziliky 267. hlava v dejinách Katolíckej cirkvi po prvý raz udelil požehnanie Urbi et orbi (Mestu a svetu). Na voľbe nového pápeža sa zúčastnilo 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie nového pápeža bola potrebná dvojtretinová väčšina (89 hlasov). Nového Svätého Otca zvolili kardináli vo štvrtom hlasovaní na druhý deň konkláve, ktoré sa začalo v stredu popoludní. Ide o tretieho pápeža v treťom tisícročí - po Benediktovi XVI. a Františkovi. Novozvolený Svätý Otec nahradí predchodcu pápeža Františka, ktorý zomrel 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov. Pochovali ho v sobotu 26. apríla v Bazilike Santa Margia Maggiore v Ríme. Argentínčan Jorge Mario Bergoglio bol viac ako 12 rokov hlavou 1,4 miliardy katolíkov na svete.