Svätý Bazil a duchovný život na Slovensku

Rádio Vatikán je rozhlasovou stanicou Svätej stolice, založenou v roku 1929. Je nástrojom komunikácie a evanjelizácie v službe nástupcu sv. Petra. V súčasnosti vysiela v 37 jazykoch. Prvé české vysielanie sa konalo v roku 1947. Rádio Vatikán je rozhlasová stanica Svätej stolice. Jeho hlavnou úlohou je hlásať kresťanské posolstvo slobodne, verne a efektívne a udržať centrum katolicizmu v kontakte s rôznymi krajinami sveta.

Rádio LUMEN je dôležitým prvkom v duchovnom živote na Slovensku. Sme presvedčení, že vstávanie a rozbeh do nového dňa s Rádiom LUMEN je tým správnym štartom. Vďaka kvalitnej hudbe, aktuálnemu spravodajstvu, informáciám z kultúry, zaujímavostiam z celého sveta, či pravidelným spoločenským rubrikám získate hneď po prebudení kompletný prehľad o dianí okolo seba.

Pre tých, ktorým zdravotný stav nedovoľuje zúčastniť sa osobne na svätej omši, Rádio LUMEN denne prináša priame prenosy z Košíc, Kežmarku, Trnavy, Rožňavy, Banskej Bystrice, Nitry, Bratislavy a iných miest. Svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety na kríži.

Rádio LUMEN ponúka širokú škálu relácií, ktoré oslovujú rôzne vekové skupiny a záujmy:

• Pre mladých: Relácia s mladými ľuďmi pre mladých ľudí o tom, čo ich trápi i teší. Deväťdesiatminútovka vyskladaná z praktických informácii pre študentov (Infokiosk), z hudobnej rubriky (Album týždňa), ale najmä zo živých rozhovorov na rozličné pútavé témy.
• Pre rodiny: Vitaj doma, rodina! Moderátor sa spolu s hosťom venujú rôznym rodinným témam. Poslucháčov povzbudí aj skutočný príbeh.
• Pre duchovne hľadajúcich: Nie je to ľahká cesta. Nie sú to každodenné témy. Pozývame Vás na neobyčajnú púť „Od ucha k duchu“, ktorá je cestou k väčšiemu pochopeniu sveta okolo nás, cestou k tolerancii prostredníctvom poznávania vecí a javov okolo nás.

Okrem toho Rádio LUMEN prináša aj:

• Spravodajský súhrn udalostí zo spoločensko-politického a cirkevného života z domova i zahraničia.
• Mimoriadne relácie venované aktuálnym udalostiam, výročiam a významným osobnostiam.
• Sviatočné relácie vysielané na dušičky, počas Vianoc a Veľkej Noci.
• Relácie, ktoré mapujú život katolíckych farností a filiálok na Slovensku, predstavuje, ako fungujú cirkevné školy v jednotlivých diecézach a venuje sa aj slovenským farnostiam a slovenským katolíckym misiám vo svete.

Rádio LUMEN sa venuje aj:

• Podpore informovanosti o aktuálnych občianskych témach.
• Rozhovorom so zaujímavými osobnosťami i s úplne obyčajnými ľuďmi o neobyčajných témach.
• Predstavovaniu osobností, diel a interpretov z dejín vážnej hudby, s dôrazom na hudbu sakrálnu a duchovnú.

Vysielanie zahŕňa aj:

• Modlitby: Rannú modlitbu z Liturgie hodín prednášajú slovom i spevom bohoslovci Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne.
• Hudbu: Skladby kresťanských hudobníkov zo Slovenska aj spoza hraníc.
• Literatúru: Vypočujte si na pokračovanie čítanie z hodnotných kníh, ktoré vás určite zaujmú a obohatia.

Rádio LUMEN je aktívne aj v oblasti pomoci a podpory:

• Formou reportáží prináša nádej a svetlo do života nielen trpiacim, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Svetlo nádeje je pomocou, povzbudením, naplnením, ale aj poďakovaním za dary života.
• Poskytuje poradenský servis v oblasti medicíny, práva, spoločenských či kultúrnych vied.

V neposlednom rade, Rádio LUMEN sa venuje aj:

• Podpore rozhlasovej evanjelizácie Slovenska prostredníctvom priameho prenosu posvätného ruženca, do ktorej sa môžete zapojiť aj Vy spolu s Vašou rodinou, spoločenstvom alebo farnosťou.
• Zvyšovaniu povedomia o zahraničných Slovákoch a ilustrovaniu na základe archívnych rozhovorov duchovnej a materiálnej kultúry krajanov.

V kontexte Svätého písma a Tradície, Rádio LUMEN pomáha kresťanom ľahšie čerpať „vodu s radosťou z prameňov spásy“ (Iz 12, 3) a oceňovať dôležitosť kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý bol prijatý do liturgie Cirkvi.

Svätý Bazil a jeho odkaz

Svätý Bazil píše: „Hlas Pánov nad vodami vari zaznel najtajomnejšie, keď zostúpil hlas z výšin pri Ježišovom krste a povedal: Toto je môj milovaný Syn. Vtedy sa totiž Pán vznášal nad mnohými vodami a posvätil ich krstom. Boh slávy zahrmel z výsosti mocným hlasom svojho svedectva.

Svätý Bazil, ktorého spomienka sa v liturgii pripomína, zdôrazňoval harmóniu a jednotu v rozmanitosti, čo je princíp, ktorý sa odráža aj v posolstve pápeža Františka o potrebe trpezlivosti, dialógu a bratstva v Cirkvi. Pápež František zdôrazňuje dôležitosť prijímania nových bratov a sestier s otvorenou náručou, integrácie a sprevádzania, čo je dôležité posolstvo pre Cirkev v Európe, poznačenej krízou viery.

Svätý Bazil povedal: „Ipse harmonia est“ (Harmónia je on sám). Duch Svätý je autorom rozmanitosti a zároveň autorom harmónie, čím zdôrazňuje dôležitosť prijímania a integrácie rôznych kultúr a duchovných cítení v Cirkvi.

V kontexte cyklu rozprávaní o zvonoch, o ich výrobe a tradícii ručného zvonenia na Slovensku, môžeme vnímať zvony ako symbol Božieho hlasu, ktorý nás pozýva k modlitbe a spoločenstvu. Zvony nám pripomínajú dôležitosť zachovávania si svojho kultúrneho dedičstva a tradícií.

Všetkých nás spája naše bohaté kultúrne dedičstvo. Žijeme v historických mestách a obciach, v domoch s príbehmi. Radi s deťmi navštevujeme tajomné hrady, nepoznané kaštiele, vzácne kostoly i starobylé kláštory. Krásy a príbehy nášho kultúrneho dedičstva každý deň pre nás skúmajú, ochraňujú a prez.

Projekt najväčšieho biblického dobrodružstva na Slovensku v roku 2026...

V spolupráci s Občianskym združením Nenápadní hrdinovia pripravujeme špeciál o osobnostiach, ktoré si vytrpeli útlak od politickej moci v bývalom Československu.

Žalm 29, ktorý oslavuje Božiu moc v prírode, nám pripomína, že Boh je prítomný v každom aspekte nášho života. Tento žalm, ktorý niektorí považujú za jeden z najstarších textov Žaltára, nám ukazuje, že Boží hlas je prítomný v hromoch a bleskoch, ale aj v tichu a pokoji chrámu.

Svätý Jozafát Kuncevič

Svätý Jozafát Kuncevič sa stal mučeníkom pri apoštolskej práci za zjednotenie pravoslávnych s Rímom. Pochádzal z pravoslávnej rodiny. Narodil sa pravdepodobne roku 1580, a to vo Volodymyre (Wlodzimierz), v dnešnej západnej Ukrajine. Pri krste dostal meno Ján.

Po získaní základných vedomostí poslali rodičia Jána do litovského mesta Viľňusa. Tam sa chlapec dostal do styku s veriacimi a duchovnými východného obradu, ktorí boli zjednotení s Rímom. Toto zjednotenie sa uskutočnilo v rokoch 1595-1596 dohodou v Ríme a jej prijatím na synode v Breste (Litovskom). Ján sa rozhodol pridať k zjednoteným.

Pod vplyvom jezuitov vstúpil roku 1604 do rehole sv. Bazila vo Viľňuse. Tam prijal rehoľné meno Jozafát, ktoré odvtedy používal. Po začlenení sa do rehoľného života a po doplnení teologického štúdia bol roku 1609 vysvätený za kňaza. Ako rehoľný kňaz mal Jozafát isté povinnosti v kláštornej komunite, ale popritom sa venoval aj apoštolátu mimo kláštora. Bol veľmi dobrý kazateľ. A keďže bol pritom i vzdelaný a nábožný, jeho kázne silno pôsobili na poslucháčov. Katolíkov upevňovali vo viere a mnohých pravoslávnych privádzali k zjednoteniu s Rímom.

Už štyri roky po kňazskej vysviacke vymenovali rehoľní predstavení Jozafáta za igumena (predstaveného) baziliánskeho kláštora v Byteni a o rok neskôr za archimandritu (vyššieho predstaveného) vo Viľňuse. Jeho schopnosti však upútali aj pozornosť vyšších cirkevných predstavených. Kyjevský metropolita Velamin G. Ruckyj ho vymenoval za koadjútora vekom pokročilého polockého arcibiskupa a v novembri 1617 ho vysvätili za biskupa. Keď starý arcibiskup o rok neskôr zomrel, Jozafát sa stal jeho nástupcom.

Jozafát netúžil po hodnostiach. No v tomto prípade vedel, že neprijíma pocty, ale ťažké a nebezpečné poslanie. A chcel ho vykonávať dôsledne, bez ohľadu na následky, ktoré môže vyvolať jeho horlivosť v Božej službe.

Jozafát bol arcipastierom a zároveň misionárom, apoštolom zjednotenia pravoslávnych s Rímom. Ako arcipastier sa usiloval predovšetkým pozdvihnúť úroveň svojich duchovných. Každoročne ich zvolával na synodu. Okrem toho ich osobne navštevoval; viedol ich k poriadku v živote a v kostole, k dôstojnému sláveniu bohoslužieb a k solídnemu vyučovaniu kresťanskej náuky. Na pomoc vyučovaniu im zostavil katechizmus.

Zvlášť ťažký bol jeho apoštolát zjednotenia. Jozafát sa mu však venoval so zápalom a kázňami, rozhovormi i písaním dosiahol pekné výsledky. Ale od roku 1620 začali pravoslávni s pomocou Kozákov systematický boj proti zjednoteniu s Rímom. V polockom arcibiskupstve viedol protirímsku propagandu istý Melecij Smotrickij. Podarilo sa mu pobúriť proti arcibiskupovi ľudí najmä vo Vitebsku. Keď tam Jozafát prišiel, ľudia ho prepadli v jeho biskupskom dome, zbili ho, dobodali oštepmi a nakoniec dorazili veľkou sekerou. Jeho telo hodili do rieky Dviny. Bolo to 12. novembra 1623.

O niekoľko dní voda vyplavila arcibiskupovo telo. Veriaci ho pochovali najprv v Polocku a neskôr v Biale. Roku 1916 previezli jeho telesné pozostatky do Viedne a roku 1949 do Ríma, kde sú uložené v chráme sv. Petra pod oltárom sv. Bazila Veľkého.

Polockého arcibiskupa a mučeníka Jozafáta vyhlásil za blahoslaveného roku 1643 pápež Urban VIII. a za svätého Pius IX. roku 1867. Pápež Pius XI. pripomenul trojsté výročie mučeníckej smrti sv.

Ďalší svätci

Okrem svätého Bazila a svätého Jozafáta Kunceviča, katolícka cirkev si uctieva mnoho ďalších svätcov, ktorí sa zaslúžili o formovanie duchovného a kultúrneho dedičstva Európy. Medzi nich patria:

• Svätý Benedikt z Nursie, patrón Európy, ktorý založil mníšsky rád a zostavil Regulu, duchovný testament pre mníchov.
• Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia, ktorí priniesli kresťanstvo na naše územie a vytvorili hlaholiku, prvé slovanské písmo.
• Svätá Brigita Švédska, mystička a zakladateľka rehole brigitiek.
• Svätá Katarína Sienská, mystička a teologička, ktorá ovplyvňovala pápežov a politikov.
• Svätá Terézia Benedikta od Kríža (Edith Stein), filozofka a mučeníčka, ktorá zahynula v koncentračnom tábore Auschwitz.

Svätý Benedikt z Nursie

Svätý Benedikt sa narodil okolo roku 480 v mestečku Nursia (Norcia). Podľa sv. Gregora Veľkého, ktorý opísal Benediktov život, ho jeho zámožní rodičia poslali na štúdiá do Ríma. Nízka morálna úroveň a neviazaný život študentov, kontrastujúci s rozpadávajúcou sa spoločnosťou, priviedli Benedikta k zanechaniu štúdia a odchodu z Mesta. V snahe pracovať pre Boha a nie ťažiť zo šťastia v živote sa v Effide a neskôr v Subiacu vydal cestou pustovníckeho života. Jeho cnostný život ho čoskoro preslávil, no zároveň mu pripravil mnohé skúšky. S niekoľkými vernými učeníkmi nakoniec prišiel na vrch Montecassino, kde okolo roku 525-530 založil na mieste bývalej pohanskej svätyne kláštor. Zhruba po štvrť storočí strávenom v mníšskom spoločenstve, na sklonku svojho života, zostavil Regulu ako svoj duchovný testament - výsledok celoživotnej skúsenosti.

Sv. Benedikt zomrel podľa tradície 21. marca 547 počas modlitby v kruhu svojich učeníkov. Pavol VI. ustanovil sv. Benedikta za hlavného patróna Európy apoštolským listom Pacis nuntius 24. októbra 1964.

V časoch svätého Benedikta už malo mníšstvo svoje relatívne pevné postavenie v kresťanskom svete. Sám Benedikt v mnohom čerpal zo skúseností svojich predchodcov, medzi ktorých sa významne zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Kasián. Samotná Regula silne stavia na staršom texte anonymného autora, často nazývého „Magister“. Na rozdiel od tohto staršieho textu však Benedikt nechce zväzovať mníchov záľahov detailných predpisov, ale dať prvé miesto Kristovi a jeho Evanjeliu. Cieľom mníšskeho života je dokonalosť, ktorá vyžaduje zachovávanie prikázania lásky, no zároveň na ňu možno nastúpiť a zavŕšiť ju jedine z Božej milosti.

Medaila sv. Benedikta

Svätý Benedikt za svojho života mal veľkú úctu ku svätému krížu; znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Za svoj v Bohu ponorený život dostal svätý Benedikt zvláštne dary: liečiť nemocných, vyháňať zlých duchov, nazerať do prítomnosti a do budúcnosti (pápež Gregor Veľký potvrdzuje u Benedikta prorocký dar),... Na jeho príhovor a modlitby sa diali mimoriadne udalosti a zázraky. Na jednej strane je sv. Benedikt držiaci v pravej ruke kríž a v ľavej Regulu. Po pravej strane je rozbitý pohár s vychádzajúcim hadom, po ľavej havran odnášajúci otrávený chlieb.

Tabuľka: Svätci a ich prínos pre Európu

Títo svätci, každý svojím jedinečným spôsobom, prispeli k duchovnému a kultúrnemu bohatstvu Európy a ich odkaz je stále živý aj v súčasnosti.

Obrázok: Mapa Európy s vyznačenými miestami pôsobenia svätcov

Obrázok znázorňuje mapu Európy, na ktorej by boli vyznačené miesta pôsobenia svätých, ako napríklad Nursia (Benedikt), Rím (Cyril a Metod), Švédsko (Brigita), Siena (Katarína) a Auschwitz (Terézia Benedikta od Kríža).

Táto drobná žena si získala obdiv a uznanie na celom svete. Dokázala prehovoriť do duše politikov i mocných obchodníkov. Keď raz jeden z novinárov pred ňou poznamenal, že by jej prácu nerobil ani za milión dolárov, s úsmevom mu odvetila, že ani ona. "Robím to z lásky k Bohu. Sv.

Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša a od Najsvätejšej Tváre sa narodila 2.januára 1873 v Alencone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí, ona bola najmladšia. Štyria bratia zomreli ako deti. Všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora. Celá rodina žila veľmi zbožným životom. Matka Zélia zomrela už roku 1877. Otec Ľudovít sa potom vzorne staral o svoje dcérky. Obidvaja boli vyhlásení za svätých pápežom Františkom 18. októbra 2015. Terezkinu výchovu zveril najstaršej dcére Paulíne, ktorá bola od nej o dvanásť rokov staršia. Paulína roku 1882 vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Terezka sa v tom čase usilovala byť vzornou kresťankou. Veľmi zbožne sa pripravovala na prvé sv. prijímanie.

Počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Na jej modlitby sa obrátil jeden na smrť odsúdený zločinec. Bola nesmierne šťastná. Hoci mala iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora.

Život v kláštore nebol ľahký. Posteľ sa skladala z troch dosák a slamníka. Mäso mohli jesť iba chorí. Predpísané boli pôsty a mlčanie. Terézia to však s radosťou prijímala. Pred obliečkou mala každá postulantka uviesť, prečo vstúpila do kláštora. Terézia povedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Aj keď mala iba pätnásť rokov, v kláštore ju nemaznali, naopak, predstavení akoby skúšali jej vieru. Bolo to pre ňu ťažké, ale statočne to znášala. 8. septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo. Roku 1894 jej zomrel otec. Jej rodná sestra Celina vstúpila takisto do Karmelu a ďalšia sestra Leonia do kláštora Navštívenia Panny Márie.

Začiatkom roka 1895 na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala písať Terézia svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“ Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom. Trpezlivo znášala dennodenné šuchotanie a vyrušovanie istej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke alebo pri praní s pokojom zniesla striekanie špinavej vody do tváre, ktoré spôsobila iná sestra. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala, iba na smrteľnej posteli o tom povedala predstavenej.

Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyri ročná. Ako predpovedala, spustila z neba „dážď ruží“. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. 14. decembra ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II.

tags: #libanon #a #svaty #basral