Liturgia vopred posvätených darov: Pôvod a význam

Charakteristickou bohoslužbou pôstneho obdobia je Liturgia vopred posvätených darov. Ako už naznačuje samotné pomenovanie liturgie, tá sa odlišuje od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia a ani samotné premenenie.

Pre Východ bolo typické neslávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Táto prax liturgického slávenia v pôstnom období na jednej strane, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu na strane druhej, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie.

Táto bohoslužba dostala pomenovanie po svätom Gregorovi Veľkom, rímskom pápežovi, ktorý poznal pomery na východe a túto liturgiu zaradil aj do bohoslužobných kníh západu. Teda nie je jej autorom a preto presnejšie je pomenovanie Liturgia vopred posvätených darov.

História a vznik liturgie

Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov pochádza zo začiatku 7. storočia. Nachádza sa v Paschálnej kronike a znie takto: „V čase Sergeja, konštantinopolského patriarchu, v prvom týždni pôstu roku 615 začali spievať po druhom verši zo žalmu 140 - Moja modlitba... - teda v čase prenášania vopred posvätených darov z darochraniteľnice na svätý prestol, a potom keď presbyter povedal: - Z daru Krista tvojho -, ľud začal spievať hymnus: -Teraz sily nebeské...“

Liturgia vopred posvätených darov sa teda slúži v dni Veľkého pôstu. Tieto dni boli dňami pôstu. Veriaci kresťania mali prijímať okrem soboty a nedele ešte aspoň dvakrát v priebehu týždňa, predovšetkým počas stredy a piatku, čo pripomína aj Bazil Veľký (v stredu a piatok si pripomína východná cirkev pamiatku svätého kríža, preto tieto dni majú aj cez cirkevný rok kajúci charakter). Riešenie už existovalo, teda nebol žiadny problém, aby veriaci kresťania prijímali z vopred posvätených darov.

Pôst však v tom čase znamenal úplné zrieknutie sa jedla počas celého dňa a to až do západu slnka. Sväté prijímanie tak malo ukončiť celodenný pôst z dôvodu toho sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe - večierni.

Liturgia vopred posvätených darov je teda večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa nám predkladá Pánova večera s prijímaním tela Kristovho, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Vznik tejto bohoslužby v rámci Veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter.

V byzantskom obrade liturgia vopred posvätených darov je liturgickou službou pre sväté prijímanie v „aliturgických“ dňoch, t. j. v dňoch, keď sa neslávi božská liturgia, najmä počas Veľkej Štyridsiatnice/Veľkého pôstu: liturgia vopred posvätených radov je určitým spôsobom náhradou božskej liturgie. V pravoslávnej tradícii slávenie Eucharistie nie je súčasťou denného cyklu: božská liturgia je spojená s dňom zmŕtvychvstalého Pána - nedeľou.

Eucharistia si zachovala slávnostný a radostný charakter, a to vďaka úzkemu spojeniu so zmŕtvychvstaním, ktorého je skúsenosťou: Eucharistia je stretnutím učeníkov so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý sa zjavuje za zatvorenými dverami a zúčastňuje sa na ich jedení (porov. Jn 20, 19 - 29; Lk 24, 13 - 35. 36 - 43).

Základným pravidlom Veľkej Štyridsiatnice/Veľkého pôstu je zákaz slávenia Eucharistie od pondelka do piatka (s výnimkou 25. marca, sviatok Zvestovania). Tým sa však nezakazuje sväté prijímanie: v monastieroch sa vždy pristupovalo k svätému prijímaniu, aj počas pôstnych dní.

Pôvod tohto slávenia spočíva v obradoch svätého prijímania mimo eucharistického slávenia, pre mníchov a pustovníkov. Mníšska forma vznikla v Lavre svätého Sábu, ale v Jeruzaleme nebola známa. Jej katedrálny obrad vznikol v Antiochii v rokoch 511 až 518; neskôr bol zavedený v Konštantínopole. V Antiochii sa slávila liturgia vopred posvätených darov podľa božskej liturgie svätého Jakuba. Boli to čiastočne sýrske a čiastočne byzantské prvky, ktoré charakterizovali sýrskych ortodoxných pred ich úplnou byzantinizáciou. U Byzantíncov pochádzajú prvé správy o liturgii vopred posvätených až zo 7. storočia. Slávila sa na konci Malej večierne, ktorá bola posunutá dopredu (do tej hodiny sa musel dodržiavať eucharistický pôst), mala približne takú štruktúru ako dnes a konala sa od pondelka do piatka počas Veľkého pôstu. Pravdepodobne v Konštantínopole istý čas koexistovali rôzne zvyky, ktoré sa neskôr štandardizovali, čím vznikol dnešný obrad. Tento obrad sa mohol sláviť aj mimo Veľkého pôstu.

V byzantskej tradícii mal tento obrad široký rozvoj. Striedmy na počiatku, v priebehu storočí bol nabitý náhodnými prvkami. V súčasnej podobe sa miešajú prvky palestínskej tradície (mníšskej, obšírnejšej) s byzantskou tradíciou (triezvejšou). Kým rímsky zvyk sa prispôsobil všeobecnej praxi prijímania po jedným spôsobom chleba, silne symbolické východný zvyk si zachoval napúšťanie alebo miešanie darov, t. j.

Liturgia vopred posvätených darov je jednou z najcharakteristickejších bohoslužieb veľkopôstneho obdobia. Pozostáva z večierne, ku ktorej bola pridaný obrad svätého prijímania. Nemá obetovanie či anaforu, a preto nie je úplným slávením eucharistickej liturgie. Anafora pripomína vzkriesenie nášho Pána.

V evanjeliovom príbehu o Kristovom zjavení v Emauzách vidíme, že učeníci „spoznali“ Pána, keď „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (Lk 24, 30). Celé obdobie Veľkého pôstu má inú symboliku. Namiesto oslavy Vzkriesenia tu naše modlitby, pôst, almužna a skutky pokánia symbolizujú štyridsaťročné putovanie izraelského ľudu cez Sinajskú púšť do Zasľúbenej zeme. „Zasľúbenou zemou“ kresťanov je vzkriesenie nášho Pána, ktorý dáva plnosť života všetkým, ktorí v neho veria.

Byzantské cirkvi začali považovať za nevhodné modliť sa anaforu vo všedné dni Veľkého pôstu a sformulovali inú bohoslužbu „zjavenú Bohom nevysloviteľných a neviditeľných tajomstiev“ (Modlitba pred Otčenášom). Pozostáva z vchodu so svätými darmi, ktoré boli konsekrované v predchádzajúcu nedeľu, a z ich rozdávania vo svätom prijímaní. (Väčšina byzantských cirkví uchováva vopred posvätené telo aj krv Krista tak, že konsekrovaný chlieb napúšťa vzácnou krvou. Ruténska cirkev uchováva iba telo nášho Pána, čo je zrejme starobylejší zvyk.

Slávením tejto liturgie vopred posvätených darov ohlasujeme našu vieru v Ježiša ako „pravý chlieb z neba…, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život“ (Jn 6, 32 - 33). Veľký pôst predstavuje prechod z Egypta do Izraela, zasľúbenej zeme. Na tejto púti bol Boží ľud zázračne sýtený mannou z neba. Počas nášho veľkopôstneho cestovania sa sýtime nebeskou mannou, ktorá dáva život. Ako vysvetlil Pán: „Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli.

Samotná liturgia vopred posvätených je malá večiereň (1. časť), ku ktorej je pripojené slávnostné sväté prijímanie (2. Počas nedeľnej proskomídie kňaz na prípravnom stole pripraví baránky aj na stredu a piatok, a to tak, že ich vykrojí z prosfor. Na Veľkom vchode ich prinesie na svätý stôl; aj oni bude premenené/konsekrované. Počas božskej liturgie sa nad nimi konajú tie isté modlitby a gestá ako nad baránkom pre sväté prijímanie na božskej liturgii (pozdvihnutie, napustenie).

Existujú dva spôsoby pôstu: úplný pôst, ktorý spočíva v úplnom zdržaní sa všetkého jedla a pitia, a asketický pôst, ktorý spočíva v zdržaní sa určitých potravín a v obmedzení stravy. Úplný pôst je krátkodobý a obmedzuje sa na časť dňa; od kresťanských počiatkov bol chápaný ako príprava a čakanie, ktoré má podporiť duchovné úsilie a sústredenie. Týka sa to najmä prípravy na eucharistické prijímanie.

Asketický pôst má oslobodiť človeka od tyranie tela, od podriadenosti ducha telu, ktorá je spôsobená situáciou hriechu. Je to uznanie, že démonické sily nemožno premôcť inak ako modlitbou a pôstom a že človek nežije len z chleba (porov. Mt 17, 20; 4, 4 a par.). Asketický pôst pomáha obnoviť prvenstvo ducha. Tento pôst, zdokonalený v mníšskom živote, sa odovzdáva celej Cirkvi. Eucharistia prerušuje úplný pôst, ale nie asketický pôst. Asketický pôst má prípravný zmysel. Stravovacie pravidlá zostávajú v platnosti počas sobôt a nedieľ Veľkej Štyridsiatnice. Pôst chápaný ako zredukovaný len na telesný rozmer, vnímaný ako čistá disciplína, stráca svoj zmysel. Porov. A.

Prvá istá zmienka o tomto obrade pochádza z koncilu v Trullo (= v Konštantínopol v roku 692). Liturgia vopred posvätených je v hispánskom, galikánskom a ambroziánskom obrade neznáma. V Ríme však táto prax existovala. Keď sa slávenie Eucharistie stalo každodenným aj počas pôstu, v rímskom obrade sa tento obrad slávil ešte na Veľký piatok. Po poklone krížu sa prinášala sviatosť na oltár: išlo o Eucharistiu konsekrovanú na Zelený štvrtok. Po tom, ako sa tento zvyk koncom 7. storočia stal súčasťou pápežského obradu, sa rozšíril na Západe. Po recitovaní modlitby Otče náš sa sväté prijímanie rozdávalo všetkým. Od roku 1622 do roku 1955 bolo sväté prijímanie obmedzené na predsedajúceho. Pius XII. znovu zaviedol všeobecné sväté prijímanie na Veľký piatok, ako sa to robí dnes.

V Prešove sa 9. apríla 2025 konala liturgia vopred posvätených darov, ktorú slúžil vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita. Liturgia bola slúžená kombinovane v troch jazykoch - okrem slovenského jazyka aj v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku. V prešovskej katedrále tak zazneli všetky tri jazyky, ktorými sa modlia slovenskí gréckokatolíci v Prešovskej eparchii.

V cirkevnoslovanskom jazyku zazneli niektoré jektenije a hlavné časti liturgie, v rusínskom jazyku zaznela časť stichirov, Žalm 33, duchovné piesne, druhé čítanie a homília vladyku Jonáša.

Po liturgii nasledovala prednáška na tému Isusova molytva v žŷvoti christijana v historických priestoroch veľkej sály arcibiskupského úradu. Vladyka Jonáš prítomným vysvetlil pôvod a vážnosť Isusovej modlitby, ktorá je akoby ,,čistiacim prostriedkom našej duše”. Taktiež veriacich povzbudil k modleniu sa tejto modlitby najprv nahlas, potom na pol hlasu a napokon pretransformovaním modlitby od myšlienky až po samotné dýchanie. No zároveň zdôraznil, že Isusova modlitba, alebo akákoľvek iná modlitba, má byť iba naším prostriedkom, nie samotným cieľom, lebo práve zámena prostriedku a cieľa môže viesť k pýche.

Po prednáške ešte nasledovala voľná diskusia, kde sa mohli veriaci na vladyku Jonáša obrátiť s rôznymi otázkami na tému cirkevného života i svojho vlastného duchovného prežívania.

Organizátori na záver vyjadrili poďakovanie vladykovi Jonášovi za prijatie pozvania ako hlavného hosťa a zároveň za pozvanie a uskutočnenie podujatia priamo v samotnom srdci gréckokatolíckej viery na našom území.

Marcové podujatie projektu Cer’kov z molodŷma pripravili členovia O.Z. molodŷ.Rusynŷ v spolu so spoločenstvom veriacich študentov v Košiciach UNIPAS-om (Univerzitná pastorácia Košickej eparchie). Pôstna liturgia vopred posvätených darov s cirkevnoslovanskými a rusínskymi časťami sa konala dňa 26. marca 2025 v Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach.

Časti svätej liturgie v cirkevnoslovanskom a rusínskom jazyku kantorovali členovia SpSk Molodŷ Rusynŷ. V cirkevnoslovanskom jazyku zazneli Svíte tíchij, Da isprávistja molítva mojá, Nýňi síly nebésnyja, Vkúsite i vídite a Ótče náš. V rusínskom jazyku zaznel Žalm 33 a pôstna pieseň na záver liturgie.

Po nej pokračoval program stretnutia v priestoroch GPS - Gréckokatolíckeho pastoračného centra. Prednášku na tému Deň zmierenia s podtitulom Židovský sviatok Jom Kippur v kontexte Jubilejného roka viedol biblista otec Milan Diheneščík.

Prítomným detailne objasnil pôvod tohto sviatku a jeho konkrétnu podobu zachytenú vo viacerých knihách Starého zákona i jeho spomenutia v niektorých knihách Nového zákona.

Celé podujatie sa nieslo vo veľmi príjemnej a navzájom sa obohacujúcej atmosfére.

Najbližšie aprílové podujatie v rámci projektu Cer’kov z molodŷma, ktoré má už druhý rok putovný charakter, sa uskutoční opäť na ďalšom mieste - tentokrát v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove dňa 9.4.2025 o 16:30h s vladykom metropolitom Jonášom.

Informácie o ďalších plánovaných podujatiach duchovno-edukačného projektu Cer’kov z molodŷma je možné nájsť na sociálnych sieťach O.Z.

V nasledujúcej tabuľke je zhrnutý priebeh liturgie vopred posvätených darov:

Oltár Gréckokatolíckeho chrámu

tags: #liturgia #vopred #posvatenych #darov #povod