Martinrea, kanadská spoločnosť, si našla svoje miesto aj na Slovensku, kde sa špecializuje na výrobu palivových a brzdových potrubných systémov a palivovo-brzdných zväzkov pre automobilový priemysel. Pobočka vo Svätom Jure pôsobí už takmer desať rokov a stala sa pionierskym závodom spoločnosti mimo amerického kontinentu. Tento krok bol motivovaný snahou o rozšírenie spolupráce s kľúčovými zákazníkmi, ako Ford a General Motors, ktorí mali svoje závody aj v Európe.
Slovensko bolo vybrané ako logisticky najvhodnejšia destinácia, odkiaľ mohli kamióny s výrobkami smerovať k zákazníkom v Španielsku, Nemecku či Turecku. Významnú úlohu zohralo aj silné zázemie Slovenska v segmente automotive.
Svätý Jur bol vybraný neštandardne, keďže sa tu nenachádzalo nič podobné a obec bola považovaná skôr za tranzitnú zónu spájajúcu Pezinok a Modru s hlavným mestom. Štruktúra pracovnej sily v obci bola orientovaná na dochádzanie za zamestnaním. Aj firma vybudovala svoje priestory v logistickom areáli, čo bolo taktiež neštandardné.
Martinrea sa však úspešne etablovala a stala sa najväčším zamestnávateľom v pezinskom okrese. Spoločnosť dala príležitosť ľuďom pracovať v mieste svojho bydliska, čím eliminovala potrebu dochádzania do Bratislavy, Trnavy alebo na Záhorie. Aktuálne 30 % pracovnej sily pochádza zo Svätého Jura, 40 % z Pezinka a zamestnáva aj obyvateľov Bratislavy.
Slovensko bolo niekoľko rokov jediným miestom podnikania Martinrea mimo amerického kontinentu. V roku 2016 však spoločnosť kúpila nemeckého výrobcu častí motorov Honsel, čím pribudla ďalšia divízia v Španielsku a závod v Číne. Tieto zmeny však neovplyvnili pôsobenie závodu vo Svätom Jure, ktorý naďalej pôsobí ako jediné zastúpenie Martinrea Fluid Systems v Európe.
Za ostatné desaťročie sa segment automotive na Slovensku rozbehol výrazným tempom a krajina sa dostala na špičku v počte vyprodukovaných vozidiel na obyvateľa. Aktuálne Martinrea nedodáva žiadnemu výrobcovi automobilov priamo na Slovensku, ale medzičasom rozšírila portfólio o Fiat, BMW či Rolls Royce. Zmeniť by to mal príchod Jaguar Land Rover, s ktorým prebiehajú intenzívne rokovania.
Od roku 2012 sa spoločnosti Martinrea na Slovensku darí mimoriadne dobre. Po príchode na prelome rokov 2008/2009, prvé dva roky boli venované príprave na začatie regulárnej výroby, tvorbe zázemia na dovoz a inštaláciu technológií a testovaniu prvej výroby. Postupným nábehom výrobných programov do sériových produkcií sa zvyšoval počet zamestnancov, ročné ukazovatele a obraty. Súčasne smerovali veľké investície do nových technológií a ich zavádzania do výroby.
Rok 2016 bol podobný roku 2015 s miernym nárastom na úroveň 36 - 37 miliónov eur. Opäť sa zavádzali nové projekty, technológie a výrobné linky. Od tohto roku spoločnosť rozbieha nové výrobné programy a predpokladá obraty presahujúce 40 miliónov eur.
Martinrea sa snažila v rámci fluidov zavádzať konzervatívne technológie, s ktorými mala skúsenosti v krajinách s etablovanejšou výrobou. Závod vo Svätom Jure však v roku 2016 priniesol novinky, procesy a technológie, ktoré spoločnosť predtým aktívne nevyužívala.
Špecifikom výroby vo Svätom Jure je komplexný výrobný proces. Nejde len o montáž komponentov, ale o čistokrvnú strojársku výrobu, ktorá pridáva hodnotu produktu opracovaním základných materiálov. Výrobné linky sú diverzifikované, zahŕňajú prefabrikačnú časť, plnoautomatickú farbiacu linku a ďalšie aktivity okrem samotných montáží.
Celosvetovo produkuje Martinrea pre desiatky značiek, nielen pre osobné autá. Na európsky trh smeruje 90 % produkcie, či už sú to závody v Nemecku, Španielsku, Turecku a Taliansku. Malá časť produkcie smeruje aj do Ázie a Ruska.
Pre značku Martinrea celosvetovo pracuje vyše 15-tisíc zamestnancov v 44 divíziách. Vo Svätom Jure aktuálne pracuje približne 350 zamestnancov. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily predstavuje výzvu, preto sa spoločnosť snaží kompenzovať medzery prípravou a vzdelávaním mladých a neskúsených kolegov v rámci praxe. Martinrea dáva priestor študentom vysokých škôl, aby si robili prax alebo brigádovali, a po dokončení štúdia môžu nastúpiť na plný pracovný úväzok.
Martinrea sa zúčastňuje platových prieskumov a snaží sa, aby sa jej zamestnanci nachádzali v lepšej platovej zóne ako je štandardný priemer v najbližšom okolí.
Ako vníma slovenský závod možnosti vyplývajúce z dohody CETA? Budú niektoré procesy v rámci firmy jednoduchšie či rýchlejšie?
Vývoj počtu zamestnancov a obratu spoločnosti Martinrea vo Svätom Jure:
| Rok | Obrat (mil. eur) | Počet zamestnancov |
|---|---|---|
| 2015 | 36-37 | cca 350 |
| 2016 | 36-37 | cca 350 |
| Predpoklad | >40 | Nárast |
História Futbalu vo Svätom Jure
Svoju históriu začal písať futbal vo Svätom Jure v roku 1921, kedy skupina mladíkov navštívila zopár futbalových zápasov v neďalekej Bratislave. Takto sa klubovými farbami stali červená a biela, no a miesto známej hviezdy, ktorá zdobila dresy Slavie sa našil mestský erb s Jurajom na koni. Klub si z vďaky k Pražanom, prevzal aj pomenovanie ŠK Slávia. Žiaľ, z tohto obdobia sa nezachovali žiadne podrobnejšie dokumentačné materiály. To, čo vieme, je len z rozprávania dnes už nežijúcich pamätníkov.
Hriechom by bolo nespomenúť Bohuša Opravila, ďalšieho zakladajúceho funkcionára, ktorý v Sv. Jure pôsobil niekoľko desiatok rokov a hoci bol pôvodom Čech, vždy sa hrdo hlásil k Svätojurčanom. V dvadsiatych rokoch mužstvo odohralo len zoznamovacie stretnutia. Súperom im boli futbalisti z blízkeho okolia (Pezinok, Račišdorf, čo je dnešná Rača a iní).
Prvý dokument, ktorý sa zachoval v písomnej podobe má dátum 24. augusta 1931, kedy bola spísaná zápisnica ŠK Svätý Jur. Predsedom sa stal František Orel - český úradník štátnych dráh a tajomníkom František Kuracina. Na riadny chod klubu boli potrebné financie, ktoré sa získavali usporadúvaním zábav a ďalších kultúrnych podujatí. Prispievateľmi však boli aj miestni živnostníci, ktorí podporovali klub nielen finančne, ale tiež občerstvením (Bohunický, Hupka, Nathan a ďalší). V tomto období mužstvo pôsobilo v nižších župných súťažiach.
V období takzvaného Slovenského štátu sa klub premenoval na ŠK HG Svätý Jur. Viacerí funkcionári, ktorí mali českú národnosť museli Slovensko opustiť. Ako to už v časoch vojny býva zvykom, niektorí hráči slovenskej alebo nemeckej národnosti museli narukovať. Za mužstvá mužov a dorastencov nesmeli nastupovať tí, ktorí mali židovský pôvod. Predsedom sa stal Rudolf Palič a tajomníkom Jozef Hupka.
Po oslobodení a ukončení II. svetovej vojny sa klub skonsolidoval a pokračoval aj naďalej vo svojej činnosti. Vrátil sa k názvu ŠK Svätý Jur. V roku 1947 sa vybralo mužstvo dospelých na turné po Slovensku. Pamätným bolo stretnutie v Poprade, kde sa domáci Podtatranci museli skloniť našim mužstvom. Tento rok sa niesol v znamení výborných výsledkov. Mužstvo vyhralo župné majstrovstvá a postúpilo do vtedajšej Divízie.
Dobré meno svätojurskému futbalu spravili prestupy niektorých hráčov do l. čsl. ligy. Rudolf Vido sa stal hráčom Tatrana Prešov, Dušan Koník odišiel do Slávie Bratislava, odkiaľ neskôr prestúpil do AC Nitra.
Počas budovania nového ihriska v rokoch 1955-56 sa domáce zápasy odohrali v Grinave. Začiatkom 60-tych rokov sa obec premenovala na Jur pri Bratislave a v týchto rokoch mal klub pod názvom Sokol JRD Jur pri Bratislave, v súťažiach dve mužstvá dospelých, jedno mužstvo dorastu a žiacku jedenástku, ktorá na svoje zápasy za súperom neraz „cestovala“ pešo alebo na bicykloch.
Pamätným medzinárodným stretnutím bol zápas s vtedajším akademickým mužstvom slávneho Manchestru United, ktorý sa skončil 1:0 v prospech hostí z Británie.
Tieto roky možno považovať za jedny z futbalovo najúspešnejších v našom klube. „A“ mužstvo dospelých sa postupne prebojovalo z oblastných súťaží do Divízie a družstvo dorastu do l. ligy!
V roku 1990 bol Jur pri Bratislave premenovaný späť na Svätý Jur a stali sme sa mestom, avšak tieto roky sa považujú za najťažšie v činnosti futbalu vo Svätom Jure. Po spoločenských zmenách futbalový oddiel vystúpil z TJ a stal sa samostatným subjektom, ktorý si prinavrátil už takmer zabudnutý názov ŠK Svätý Jur. Predsedom sa stal Vladimír Pažitný.
Na začiatku deväťdesiatich rokov sa konal prvý ročník turnaja mladších žiakov, ktorý od roku 1994 nesie názov vtedajšieho hráča "A" mužstva a trénera týchto žiakov a od jeho náhleho skonu v r. 1994 sa premenoval na „Memoriál Milana Paliatku“.
V r. 2002 boli pripravené a schválené nové "Stanovy ŠK Svätý Jur", členská schôdza zvolila nových funkcionárov. Klub prebrali noví funkcionári, ktorí sa snažili pri minimálnych prostriedkoch udržať klub nad vodou a to aj za spolupráce s mestom Svätý Jur a primátorom, ktorý bol podpredsedom ŠK. Všetky prostriedky sa venovali aj výchove mládeže, čo bola priorita. Za tým účelom sa spolu s mestom a SFZ podarilo zabezpečiť MINI-ihrisko s umelým povrchom.
Po odchode sponzorov a príchodom nového vedenia a pri spolupráci s mestom na čele s primátorom Alexandrom Achbergerom sa začalo blýskať na lepšie časy. Vykonala sa rekonštrukcia závlahového systému, keď sa nainštalovalo nové a moderné zariadenie. Nainštalovaný bol nový objekt WC kontajner pre divákov, rekonštrukciou prešli vnútorné priestory tribúny (výmena elektrozariadenia, kabíny, sprchy, WC, kabína rozhodcov) a príprava teplej vody. Na poschodí mesto Svätý Jur, ako majiteľ objektov, sprevádzkoval reštauračné zariadenie.
Pre verejnosť sa v roku 2010 vybudovalo ďalšie multifunkčné ihrisko s umelým povrchom v hodnote cca 160 tis. EUR, aj za prispenia prostriedkov mesta a štátu, ktoré slúži predovšetkým miestnej mládeži a futbalovým talentom. Taktiež sa vystavala tréningová stena.
Na športovom poli sa aj vďaka terajšiemu predsedovi a trénerovi v jednej osobe Petrovi Kučerkovi začalo dariť „A“ mužstvu seniorov, ktoré postúpilo v r. 2010 do III.ligy BFZ a „B“ mužstvo si po opätovnom založení počínalo v VI. Družstvo dorastu bojovalo úspešne v III. lige.
ŠK Svätý Jur má svoje Stanovy, ktorými sa riadi, činnosť klubu riadi Výbor ŠK na čele s predsedom, najvyšším orgánom je členská schôdza ŠK, členská základňa pozostáva z hráčov našich družstiev, funkcionárov, dobrovoľných pracovníkov, fanúšikov a všetkých, ktorí si ochotne zaplatia včas členské príspevky a tým podporujú klub v jeho činnosti a stávajú sa v zmysle stanov plnohodnotnými členmi klubu, môžu byť volení do funkcií a ovplyvňovať činnosť klubu, využívať zariadenia štadióna zdarma alebo za min.
Futbalový štadión vo Svätom Jure
Svojou činnosťou ŠK Svätý Jur podporuje športové aktivity občanov a mládeže, v súťažiach reprezentuje mesto a klub a ponúka mládeži Svätého Jura a okolia športovať a tak živiť heslá "Športom k zdraviu" a "V zdravom tele zdravý duch". Na súťažné stretnutia radi privítame fanúšikov a občanov mesta aby strávili s nami príjemné chvíle pri športe, oslávili s nami víťazstvá a pomohli nám prekonať trpkosť z prehier.
Priemyselné Parky na Slovensku
Po roku 2000 sa objavil silný dopyt po areáloch, ktoré sú majetkovo vysporiadané, vybavené sieťovými prípojkami, príjazdovými cestami, či potrebnými povoleniami. Prvý známy priemyselný park na Slovensku vznikol v roku 2001 vo Vrábľoch. Onedlho sa rozbehli aj ďalšie dva významné projekty priemyselných parkov - v Kechneci na východnom Slovensku a v Lozorne na Záhorí. Celkovo možno povedať, že priemyselné parky zväčša pomohli rozbehnúť ekonomický život regiónov, pritiahli zahraničných investorov, nové investície, umožnili vytvoriť nové pracovné miesta.
Priemyselný park preto možno definovať ako priemyselný areál, v ktorom si záujemca môže dlhodobo prenajať alebo odkúpiť pozemok a využívať spoločne s ďalšími firmami dopredu pripravené prístupové cesty, energetické siete a komerčné služby, ktoré mu uľahčujú rozbeh a prevádzkovanie jeho činnosti.
Priemyselný park v Kechneci na juh od Košíc vznikol pôvodne ako rozšírenie areálu americkej elektrotechnickej firmy Molex. Otvorili ho v roku 2003 a doteraz narástol už na 330 hektárov. Na jeho rozvoji má najväčšiu zásluhu podpora obce a najmä dlhoročného starostu Jozefa Konkolyho. Tomu sa napokon podarilo pritiahnuť do dedinky pri hraniciach s Maďarskom aj štátne dotácie do parku za 7 miliónov eur a významných investorov ako Getrag Ford, Magnetti Marelli a ďalších.
V roku 2001 vstúpil na Slovensku do platnosti Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Upravuje podmienky pre poskytovanie podpory, na poskytnutie ktorej však neexistuje právny nárok. - na náhradu za vyvlastnenie, kúpu pozemkov a na úhradu nákladov na prevod alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku. Štát podporoval v prvých rokoch budovanie priemyselných parkov sumou zhruba 500 miliónov Sk ročne (viac ako 15 mil. eur), zvyčajne sa túto štátnu pomoc ani nedarilo vyčerpať.
Nový terénny model Touareg, ktorý sa v Bratislave začal vyrábať v roku 2002, už mal výrazne väčší podiel dodávok zo Slovenska ako dovtedajšie modely - takmer 60 percent. Tieto firmy musia dodávať v režime Just in Time (JIT), teda v presne vymedzených intervaloch a počtoch pre tie variácie, ktoré sa práve vyrábajú. Musia preto sídliť do zhruba hodiny jazdy autom od fabriky, aby mohli flexibilne reagovať na jej objednávky. Pre veľkú časť týchto dodávateľov bol špeciálne vybudovaný Automobilový priemyselný park Lozorno, kam sa dokonca odsťahovali aj niektorí dodávatelia, ktorí si dovtedy prenajímali priestory priamo vo Volkswagene - napríklad dodávateľ sedadiel Johnson Controls.
Ďalší výrazný dopyt po parkoch sa objavil s príchodom automobilky PSA do Trnavy v roku 2003, pretože jej dodávatelia potrebovali veľmi rýchlo vybudovať montážne závody okolo novej továrne. Vtedy vznikol priemyselný park vedľa jej areálu, ako aj logistické priestory, ktoré budovali napríklad developerské firmy J&T RE a HB Reavis.
Paradoxne prvý priemyselný park na Slovensku vznikol vtedy, keď firmy v staršom areáli vo Vrábľoch už nemali dosť miesta na rozšírenie výroby a v jeho hraniciach sa nedali postaviť nové haly. Začali teda hľadať v jeho susedstve a s pomocou nemeckých investorov vybudovali na zelenej lúke areál, kde dnes pracuje zhruba 1500 ľudí.
Nitrianska priemyselná zóna Sever vznikla najmä pre japonského výrobcu elektroniky Sony, ktorý sa potreboval odsťahovať z Trnavy, kde už nevedel nájsť dostatok pracovných miest. Polia za Nitrou sa však postupne stali miestom investícií mnohých firiem, v ktorých pracujú vyše tri tisícky ľudí. Voľné pozemky v zóne sú najnovšie zarezervované pre novú automobilky britsko-indickej firmy Jaguar Land Rover, ktorá by mala zamestnať ďalšie tisíce. O novom závode by sa malo rozhodnúť do konca roka.
Stredné Považie je jedným z hospodársky najrozvinutejších regiónov Slovenska s nízkou nezamestnanosťou v porovnaní s juhom a východom. Je to však skôr zásluhou vstupu zahraničných investorov do veľkých podnikov, ako budovaním priemyselných parkov. Zrejme najznámejší je park v Trenčíne, budovaný prevažne na kľúč pre taiwanského výrobca elektroniky AU Optronics. Trenčiansky park je tak stále poloprázdny, hoci časť obsadil významný dodávateľ automobilového priemyslu Johnson Controls, ktorý si v ňom dokonca zriadil aj vývojové centrum.
Na strednom Slovensku sa do priemyselných parkov investovalo veľmi veľa štátnych aj obecných prostriedkov, prínos v podobe rastu priemyslu a počtu pracovných miest však zatiaľ neprichádza. Dôvodom je aj dlho slabé dopravné spojenie Banskej Bystrice s ekonomicky silnejšími západnými regiónmi Slovenska. Napriek tomu investori do miest, kde dostali dobré podminky, prišli. Ešte pred krízou sa úspešne rozbehol jeden z prvých priemyselných parkov na Slovensku v Malom Krtíši, ktorý je takmer naplnený a pomohol malému mestu k 650 pracovným miestam.
Tento región je postihnutý vysokou nezamestnanosťou, preto budovanie priemyselných parkov bolo jednou z dôležitých úloh pri jej znížení. Napriek tomu, že sa objavilo viacero parkov s veľkými rozlohami, často sú prázdne a prácu nepriniesli. Výnimkou v tejto charakteristike je Humenné, ktoré má silnú tradíciu chemického a strojárskeho priemyslu.
Dlhé roky čakal na investorov aj priemyselný park Záborské v Prešove. Dôvodom môže byť, že odmietol viacerých investorov, napríklad španielsku minizlievareň Funderia Condals. Tento región dlhodobo trpí svojou polohou ďalej od odbytových trhov v západnej Európe a nedokončenou diaľnicou východ - západ. Napriek tomu sa v ňom nachádza asi najznámejší priemyselný park na Slovensku v Kechneci.