Milosť, Modlitba a Izrael: Kľúčové Aspekty Božieho Vzťahu s Ľudstvom

"BOH JE LÁSKA; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom" (1 Jn 4, 16). Tieto slová Prvého Jánovho listu mimoriadne jasne vyjadrujú jadro kresťanskej viery: kresťanský obraz Boha a v dôsledku neho aj obraz človeka a jeho životnej cesty. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.

V tomto článku sa pozrieme na prepojenosť milosti, modlitby a Izraela v kontexte Božieho plánu spásy, pričom zdôrazníme, ako tieto elementy spolupracujú na ceste k večnému životu.

Múr nárekov v noci.

Božia Láska a Izrael

Prvé čítanie je pohľadom Pána Boha do dejín vo vzťahu k Izraelu (11,1-11). Boh sa v reči proroka prihovára Izraelu bohatým slovníkom rodičovskej lásky. Pán je láskavým a starostlivým otcom tohto národa už od východu z Egypta. Izrael sa stáva synom nie preto, že vyšiel z Egypta, ale pretože si ho Boh zamiloval. Východ z Egypta je prejav Božej lásky premietnutej do otcovsko-synovského vzťahu. Priťahovanie povrazmi a lanami je výsledkom emotívnej lásky Boha k Izraelu. Ak sú povrazy súčasťou postroja zvieraťa, tak povrazy ľudskosti možno pokladať za eufemizmus postroja na vyjadrenie náklon­nosti a blízkosti. Povrazy a laná poukazujú na ľudí, ktorými Boh priťahoval Izrael k sebe.Vnútorný obrat srdca (hebr. leb) však potláča Boží hnev, ktorý vyvolala modloslužba Izraela. Obrat znamená záchranu pre národ, ktorý mohol na pozadí hnevu zaniknúť. Boží hnev je v Biblii často vyjadrením pravdivosti a úprimnosti vo vzťahu k Izraelu a vychádza z lásky ako základného postoja Boha k národu, smerujúcou k spravodlivosti. Božia ľútosť a súcit (hebr. plurál nichumím) je tu akoby protisilou. Vyjadruje sa vnútorné napätie, rozpoltenosť spôsobená pocitmi aj vôľou pri rozhodovaní medzi spravodlivosťou a láskou Boha.

Naďalej stojíme na strane Izraela, modlíme sa zaň, aj v budúcnosti budeme organizovať pútnické výpravy a rôzne podujatia na podporu Izraela. Boh hovorí jasne: Kto žehná Izrael, bude požehnaný. Preto antisemiti sú úplne vyňatí z Božej priazne.

Chrámová hora v Jeruzaleme.

Význam Milosti

V druhom čítaní svätopisec zdôrazňuje svoju malosť a nehodnosť, aby tak zvýraznil milosť ohlasovateľa Krista a celých ľudských dejín, ktoré majú v Kristovi svoj výkladový kľúč. Svoje poslanie spája s Cirkvou, ktorej úlohou je ohlasovať Božiu múdrosť.

Adresátmi ohlasovania sú paradoxne kniežatstvá a mocnosti v nebi, čo sú na základe Ef 6,12 zlomyseľné kozmické sily. Naznačuje sa tým, že Božia vláda presahuje akúkoľvek viditeľnú i neviditeľnú silu, reálnu či domnelú moc. Zvyšok úryvku je v gréckej súvislej vete (v. 14-19) modlitba s trojičnou schémou nasmerovaná k Bohu Otcovi, od ktorého má úplne všetko svoje bytie a taktiež adoptívne synovstvo majú nielen židia ale aj všetci pohania veriaci v Krista. V modlitbe sa prosí, aby Kristus prebýval skrze vieru v srdciach (gr. kardiai) svätých čiže kresťanov, aby boli schopní spoznať bezhraničnosť Kristovej lásky vytýčenú nie tromi bežnými dimenziami priestoru ale až štyrmi kategóriami v dvoch pároch, tzv. merizmoch: šírka a dĺžka / výška a hĺbka).

Keď chceme pochopiť Božiu spravodlivosť, nesmieme zabudnúť, že Boh je láska (1. list Jánov 4:16). Božie odpustenie hriechov je úzko spojené s Jeho milosťou.

Aspekt	Popis
Božia láska	Základný postoj Boha k Izraelu a celému ľudstvu.
Milosť	Nezaslúžený dar od Boha, ktorý vedie k spáse.
Modlitba	Prostriedok na prijatie Božích darov a milostí.
Izrael	Vyvolený národ, ktorý zohráva dôležitú úlohu v Božom pláne.

Modlitba ako Prostriedok Prijatia Milostí

Evanjelium na slávnosť Božského srdca približuje konanie židov, vojakov a najmä hodnoverné svedectvo svätopisca o rane Kristovho boku (gr. pleura), v blízkosti jeho srdca. Židia neznášali verejné vystavovanie odsúdených na kríži, podľa Zákona bolo treba sňať telá ešte pred tým, než nastal večer, aby zlorečenie nepostihlo Izrael (porov. Dt 21,22; Joz 8,29; 10,26n). Polámanie nôh malo zasa navodiť skorú smrť živým odsúdencom. Prebodnutie boku Ježiša nebola „rana z milosti“, veď Ježiš bol už mŕtvy, ale vojak sa chcel presvedčiť, či je už skutočne mŕtvy. Následne sa text výlučne zameriava na poslednú z piatich rán Krista. Je ňou prebodnutý bok a výtokom krvi a vody. Autor chcel v texte 19,34 - podobne ako aluzívne pri matke odovzdanej milovanému učeníkovi opisoval zrod Cirkvi (19,26-27) - aj tu symbolicky naznačiť sviatosti krstu a Eucharistie, ako to často interpretovali už cirkevní Otcovia a viacerí teológovia. Niektorí túto chvíľu prirovnávali k stvoreniu Evy z rebra Adama. Prebodnutie boku je výsekom celej udalosti ukrižovania, smrti a vzkriesenia, kde krv a voda prispievajú k zrodu Cirkvi.

Podľa mnohých svätých je práve modlitba základným prostriedkom ku večnej spáse. A hoci prvé milosti, ktoré sa nám dostávajú bez akejkoľvek spolupráce z našej strany, ako napríklad povolanie k viere alebo pokániu, ako to hovorí aj Sv. Augustín, Boh dávaj aj tým, čo sa nemodlia, predsa však, a svätec to pokladá za isté, iné milosti (ktoré napokon vedú ku večnej spáse - najmä milosť zotrvania), Boh nedá, iba ak ako odpoveď na modlitbu (teda ak ho o tieto milosti prosíme).

"Boh nám dá niektoré veci, ako počiatok viery, aj keď sa nemodlíme. Iné veci, ako zotrvanie v dobrom, Boh dá iba tým, so sa modlia". Preto teológovia i svätí učia, že modlitba je pre dospelých nevyhnutne potrebná nielen na základe Božieho prikázania, ale tiež ako nevyhnutný prostriedok spásy. Aby sme sa spasili, musíme bojovať a zvíťaziť zo zlom. Avšak bez Božej pomoci nie sme schopní, nie sme v stave sa ubrániť presile toľkých a takých mocných nepriateľov. Nuž a túto pomoc dostávame len skrze modlitbu. Preto bez modlitby niet spásy, načo by sme nikdy nemali zabudnúť...

Kto sa modlí, modlí sa dobre a neustále, dostane milosti, potrebné na večnú spásu, pritom dostane aj milosti, potrebné na odvrátenie nepriateľa, ktorý nás navádza na hriech, ktorý spôsobuje v konečnom dôsledku naše zatratenie v prípade smrti... A dostane aj milosti, ktoré nám veľmi často môžu urobiť už tu na Zemi, záblesk Nebeského kráľovstva. Nezabudnite sa preto modliť.

Ako Nás Vychováva Milosť?

Vychádzame stále z verša v liste Tit 2,11-13, kde je napísané, že milosť nás vychováva, aby sme sa zriekli všetkých bezbožností a svetských vášní. Čo je to bezbožnosť? Život bez Boha, neplnenie Božej vôle, neuznanie Boha, prestupovanie Božích prikázaní, pohŕdanie Bohom, žiť podľa seba… Áno, a ešte môžeme povedať, že sú to veci zlé, nerestné, nečestné, nespravodlivé, hnusné, krádeže, vraždy, cudzoložstvá…Ale bezbožnosťou sú aj veci, ktoré sa javia ako morálne, čisté a pekné, ak sú robené bez Boha. Je veľa morálnych a dobrých ateistov, ale to sú bezbožní ľudia, lebo sú bez Boha. Bezbožnosť je všetko, čo sa robí bez ohľadu na Boha, kde neberieš do úvahy Boha. A bezbožní v tomto ohľade nie sú len ateisti a zlí ľudia, ale aj každý skutok v živote veriaceho človeka, ktorý je robený bez ohľadu na to, čo si o tom myslí Boh. Veľa bezbožných vecí robí veľa zbožných ľudí. Bezbožné je v tvojom živote všetko, čo robíš bez toho, aby si sa pýtal Boha, či to robiť smieš a máš. Takže aj tvoje zbožné skutky môžu byť bezbožné, lebo Pán Boh si ich neželal. Ak sa za každú cenu vydávaš do nejakej charitatívnej služby, ale Pán Boh nechce, aby si tam bol, ale chce, aby si sa staral o niečo iné, tak to robíš bezbožne, aj keď to vyzerá zbožne. Nežiješ svoj život v podriadenosti Bohu, robíš síce to zbožné, čo by si chcel robiť, ale nie je to Božie prianie.

Sme hrdí na to, čo sme dosiahli a vystatujeme sa tým pred Bohom. Lenže ľudský pokrok by nebol možný bez inteligencie, ktorú nám dal sám Boh. Náš pokrok sa stal bezbožný, lebo ľudstvo sa vo svojom plánovaní a budovaní rozhodlo vynechať Boha.

Božia milosť.

tags: #milost #modlitba #izrael