Kresťanský život si vyžaduje dynamizmus a pripravenosť kráčať, nechať sa viesť Duchom Svätým. Nehybnosť nepatrí ku kresťanskému vydávaniu svedectva ani poslaniu Cirkvi. Svet potrebuje kresťanov, ktorí sa nechajú rozhýbať, ktorí budú neúnavne kráčať cestami života, aby ku všetkým priniesli Ježišovo utešujúce slovo. Každý pokrstený dostal povolanie k evanjelizovaniu, ohlasovať Ježiša!
Vo svete, kde spokojnosť a hlad, hojnosť a utrpenie a boj o prežitie spolu so zúfalou existenčnou prázdnotou naďalej rozdeľujú a zraňujú jednotlivcov, komunity a národy, sa môžeme cítiť nedostatoční. Zoči-voči slovám Majstra: „Dajte im vy jesť“ (Mk 6,37), môžeme aj my cítiť, podobne ako učeníci, že nám chýbajú potrebné prostriedky. Ježiš nám však opäť opakuje: „Koľko chlebov máte? Choďte a pozrite sa“ (Mk 6,38). Toto je niečo, čo môžeme urobiť spoločne. Možno nie vždy nájdeme okamžité riešenia problémov, ktorým čelíme, no na každom mieste a za každej okolnosti si budeme môcť navzájom pomáhať - a najmä pomôcť pápežovi - nájsť „päť chlebov a dve ryby“, ktoré prozreteľnosť vždy poskytuje všade, kde jej deti prosia o pomoc.
Ježiš Kristus je predstavený svetu: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ Zároveň sám Otec vydáva o ňom svedectvo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Tieto slová sú zhrnutím všetkého, čo už predtým povedali ústa prorokov, predovšetkým ústa proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas. Nalomenú trsť nedolomí, ... podľa pravdy bude vynášať právo.“ On bude zmluvou pre ľud. On bude svetlom národov. On otvorí oči slepým. On oslobodí človeka z temnoty hriechu. On, milovaný Boží Syn, poslaný pre spásu sveta.
Spoznal som Krista, predstavil mi ho Otec, nielen slovami vydal o ňom svedectvo, ale svedčil o ňom aj mohutnými skutkami. Kristus prišiel pre mňa, pre mňa krstí v Jordáne. Jeho zásluhou viem, čo je Božia dobrota a milosrdenstvo. Kristus mi bol predstavený, aby som v ňom našiel cestu k Otcovi, aby som skrze neho dosiahol milosť spásy.
Antonio Vassilacchi (1556 -1629), Klaňanie pastierov, Kostol sv.
Jasným znamením pre zatemnený svet je vskutku „dieťa zavinuté v plienkach, ležiace v jasliach“ (Lk 2,12). Aby sme našli Spasiteľa, nesmieme hľadieť hore, ale dole: všemohúcnosť Boha žiari v bezmocnosti novorodenca; výrečnosť večného Slova zaznieva v prvom plači dieťaťa; svätosť Ducha žiari v tomto malom tele, čerstvo umytom a zavinutom do plienok. Potreba starostlivosti a tepla sa stáva božskou, pretože Syn Otca zdieľa dejiny so všetkými svojimi bratmi a sestrami.
Dnes môžem objaviť v tomto slove túžbu Nebeského Otca spojiť sa s ľudstvom prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista. Toto spojenie si nevyžaduje drahé aparatúry, raketoplány, čilkozmické lode... Boh mi týmto príbehom o Troch mudrcoch hovorí, že na stretnutie Boha s človekom je potrebné pokorné a hľadajúce srdce. Koľkí v ten večer videli zvláštnu hviezdu na oblohe, ale iba traja sa pohli za jej svetlom. Nebeský Otec túži „nadviazať" spojenie aj so mnou. Možno to nebola práve hviezda, ktorou ma túžil zaujať, ale koľko kontaktov, dobrých ľudí, veriacich priateľov, spoločenstiev mi už počas života poslal do cesty? Ako som na ne zareagoval? Čo som urobil pod ich vplyvom so svojím životom? Akou cestou som sa vrátil domov? Dnes sa nechám viesť príkladom mudrcov a inou cestou sa pokúsim kráčať svojím životom.
Milosrdný a dobrý Bože, daroval si nám nový rok. Všetko nové nás priťahuje. Aj Ježiš hovorí o novom víne, ktoré treba naliať do nových nádob, o novej zmluve, ktorú s nami uzatvára, o novom prikázaní lásky. V nových veciach tkvie prísľub slobody a diaľavy, otvorenosti a nádeje, no z nového sa veľmi rýchlo môže stať staré, keď sa objavia prvé fľaky. A potom to už nie je nové. Požehnaj tento nový rok, aby nás priviedol do nových priestorov času, ktorý budeme prežívať. Daj, nech naše duše prežiari pôvodný a ničím neskalený lesk a ochraňuj aj v nás to nové a neporušené pred každou búrkou. Nedovoľ nám upadnúť do tých istých chýb, ale daj, nech si zachováme v sebe to nové, čo nás môže viac priblížiť k tebe a ľuďom. Myslíme aj na všetkých ľudí, s ktorými sa v novom roku stretneme. Požehnávaj naše stretnutia. Nech sú úprimné a plné pokoja a lásky. Modlime sa za tých, ktorí sa boja toho, čo im prinesie nový rok. Možno sa boja, že prídu o prácu a nebudú mať z čoho žiť. Naplň ich srdce dôverou, že nezostanú sami, že sa o nich postaráš a pošlem im ľudí, ktorí im pomôžu. Vo svete, aj napriek brutalite a násiliu je aj veľa dobrých ľudí, ktorým pomoc nie je cudzia. Modlíme sa za chorých a trpiacich, pre ktorých lôžko je denným stavom prežívania života. Nech si nezúfajú ani v tomto položení. Požehnávaj náš svet a chráň ho pred katastrofami a vojnami. Daruj všetkým ľuďom nové srdce, srdce plné pokoja a lásky.
Pane, u teba je tisíc rokov ako deň včerajší, čo sa pominul, ako jedna nočná stráž. A predsa si na nás myslel, viedol si nás a sprevádzal, ochraňoval si náš život a strážil. Práve v týchto vianočných dňoch cítime, že Boh nie je ďaleko od nás. Napriek tomu, že tróni v nebi, prichádza k nám vo svojom Synovi. Boh nás tak miloval, že nám poslal svojho jednorodeného Syna za spasiteľa. Nebeský Otec nás v Kristovi obdaroval veľkými darmi. Zhromažďoval nás v Božom chráme ako svoju rodinu. Posilňoval nás pokrmom svojho slova a živil telom a krvou svojho Syna. Zjednocoval nás láskou Svätého Ducha. Nie všetky dni v uplynulom roku boli pokojné a šťastné. Boli aj ťažké hodiny. Ale aj v utrpení je nám Boh blízko. A utrpenie má svoj zmysel v Ježišovi Kristovi.
O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
V jasličkách ľudová predstavivosť často zahŕňala mnoho postáv z každodenného života, ktoré obývajú priestor okolo jaskyne. A tak okrem nevyhnutných pastierov, protagonistov udalosti podľa evanjelia, môžeme nájsť figúrky predstavujúce rôzne remeslá: kováča, krčmára, krčmárovu ženu, práčku, brúsiča nožov atď. Samozrejme, sú to remeslá minulosti: niektoré z nich zmizli alebo sa úplne zmenili. V jasliach si však zachovávajú svoj význam. Je to, akoby Ježiško ležiaci v jasliach žehnal všetko a všetkých. Jeho nežná a pokorná prítomnosť šíri Božiu nehu všade. Zatiaľ čo Mária a Jozef uctievajú Dieťa a pastieri sa s úžasom približujú, ostatné postavy sa venujú svojim každodenným záležitostiam. Zdá sa, že sú od ústrednej udalosti odtrhnutí, ale nie je to tak: v skutočnosti sa na nej každý zúčastňuje taký, aký je, zostáva na svojom mieste a robí to, čo musí robiť, svoju prácu. Rád si myslím, že to môže platiť aj pre nás v našich pracovných dňoch: každý z nás si plní svoju úlohu a chválime Boha práve tým, že ju robí dobre, s nasadením.
Ako milujeme svojich nepriateľov? – Úryvok z knihy Dr. Charlesa Stanleyho
Varovanie pred kvasom farizejov - Chrante sa kvasu farizejov a saducejcov. Bolo myslene v duchu varovania sa nauke,ktoru sirili. Kto boli farizeji? Sami sa oddelili , tym, ze seba povazovali za cistych a vsetkych okolo,ktori nesplnali ich normy a poziadavky,ktore si dokonca stanovovali ako obycaje otcov odsudzovali a povazovali za nehodnych bozieho kralovstva.
Ak sa máme chrániť kvasu farizejov, máme sa chrániť aj kvasu katolicizmu. Veď aký je medzi nimi rozdiel? Jedni zvádzali ľudí k pokrytectvu, druhí takisto. Jedni nahrádzali Božie slovo ľudským, druhí robia to isté.
Vo vzťahu k Bohu je dôležitá pohnútka, ktorá nás k danému činu viedla, ak to robím preto, lebo Pán mi to raz vráti (jednoducho zasluhovanie) tak to má v jeho očiach presne opačný efekt. v Pisme stoji, ze "skutky su ovocim viery" - cize ked uprimne verim, tak tie skutky robim prirodzene, bez toho aby som si to nejak hlbsie uvedomoval, a toboz nie ich este pocital.
Boh stvoril človeka pre nesmrteľnosť, urobil ho obrazom svojej večnosti; závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ju tí, čo sú jeho korisťou (Múd 1, 13 - 14; 2, 23 - 24). Evanjelium života, ktoré zaznelo na počiatku pri stvorení človeka na Boží obraz, určeného k plnému a dokonalému životu (porov. Gn 2, 7; Múd 9, 2 - 3), protirečí trýznivá skúsenosť smrti, ktorá vstupuje do sveta a vrhá tieň absurdnosti na celú ľudskú existenciu. Smrť sa v ňom objavuje pre závisť diabla (porov. Gn 3, 1. 4 - 5) a následkom hriechu prvých rodičov (porov. Gn 2, 17; 3, 17 - 19).
Kain sa „veľmi rozhneval“ a „zamračila sa mu tvár“, lebo „Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu“ (Gn 4, 4). Biblický text nevysvetľuje, prečo sa Bohu viac páčila Ábelova obeta než Kainova. Veľmi jasne však ukazuje, že Boh, hoci si vyberá Ábelovu obetu, neruší dialóg s Kainom. Napomína ho, pripomínajúc mu jeho slobodu vzhľadom na zlo: zlo nie je ani najmenej predurčením človeka, ktorému sa nemožno vyhnúť. Je pravda, že podobne, ako predtým Adama Kaina pokúša zlovestná sila hriechu, ktorá ako divá šelma číha pri bráne jeho srdca, aby sa vrhla na svoju obeť. Ale Kain zostáva voči hriechu slobodný. Môže a má nad ním vládnuť;“(…) hriech číha pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať“ (Gn 4, 7).
Závisť a hnev získavajú prevahu nad Božím napomenutím: Kain napadne svojho brata a zabíja ho. Ako čítame v Katechizme Katolíckej cirkvi „Sväté písmo v opise vraždy Ábela zo strany jeho brata Kaina ukazuje, že v človeku je od počiatku dejín hnev a žiadostivosť ako dôsledok prvotného hriechu. Brat zabíja brata. lebo všetci majú účasť na tom istom základnom dobre: na rovnakej osobnej dôstojnosti. Nezriedka sa pošliape aj „pokrvné“ príbuzenstvo, napríklad keď k ohrozeniu života príde vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ako je to napríklad v prípade umelého potratu, alebo keď sa v prostredí rodiny alebo širšieho príbuzenstva pripúšťa či odporúča uplatnenie eutanázie. Koreňom každého násilia proti blížnemu je ustúpenie „logike“ Zlého, to jest toho, ktorý „bol vrah od počiatku“ (porov. Jn 8, 44), ako pripomína apoštol Ján: „Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali: Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata“ (1 Jn 3, 11 - 12). A tak vražda brata je od úsvitu dejín smutným svedectvom toho, s akou úžasnou rýchlosťou sa šíri zlo: k vzbure človeka proti Bohu v rajskej záhrade pripája sa smrteľný boj človeka proti človeku.
Po zločine prichádza Boh, aby pomstil zavraždeného. Keď sa Kaina pýtal na osud Ábela, miesto toho, aby sa pred Bohom zahanbil a prosil ho o odpustenie, drzo sa vyhýba otázke: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ (Gn 4, 9). „Neviem“: Kain sa pokúša zakryť zločin klamstvom. Robilo sa tak v minulosti a robí sa tak i teraz: používame rôzne ideológie na ospravedlnenie a zamaskovanie najukrutnejších priestupkov proti osobe. „Či som ja strážca svojho brata?: Kain nechce myslieť na brata a zbavuje sa zodpovednosti, ktorú má každý človek za svojho blížneho. Mimovoľne nám prichádzajú na myseľ súčasné tendencie, ktoré oslobodzujú človeka od zodpovednosti za blížnych a medzi ich príznakmi je okrem iného zánik solidarity s najslabšími členmi spoločnosti, ako sú starí, chorí, emigranti a deti, ako aj ľahostajnosť, ktorá sa často objavuje vo vzťahoch medzi národmi dokonca i teraz, keď sú v hre základné hodnoty, ako život, sloboda a pokoj.
Ale Boh nemôže dovoliť, aby zločin zostal nepotrestaný: krv zavraždeného volá k nemu zo zeme, domáha sa spravodlivosti (porov. Gn 37, 26; Iz 26, 21; Ez 24, 7 - 8). Pre Židov, tak ako pre mnohé iné staroveké národy krv je nositeľom života, ba čo viac - „krv je život“ (porov. Dt 12, 23) a život, najmä ľudský, patrí výlučne Bohu: kto vzťahuje ruku na život človeka, istým spôsobom vzťahuje ruku na samého Boha. Kaina preklial Boh, ale aj zem, ktorá mu odmieta prinášať svoje plody (porov. Gn 4, 11). Je aj potrestaný: bude bývať v stepi a púšti. Vražedné násilie úplne mení prostredie, v ktorom človek žije. Zem, ktorá bola „v raji Edenu“ (Gn 2, 15) miestom hojnosti, priaznivých vzťahov medzi ľuďmi a priateľstva s Bohom, stáva sa „krajom Nod“ (porov. Gn 4, 16) - miestom „biedy“, osamotenia a vzdialenia sa od Boha. Kain bude „nestály a túlavý na zemi“ (Gn 4, 14): neistota a nestálosť osudu stanú sa navždy jeho údelom. Boh však, ktorý neprestáva byť milosrdný ani vtedy, keď trestá, „urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil“ (Gn 4, 15): dáva mu rozpoznávací znak nie preto, aby ho ľudia zavrhli, ale aby ho chránil a bránil pred tými, čo by ho chceli zabiť, hoci preto, aby pomstili smrť Ábela. Ani vrah nestráca svoju osobnú dôstojnosť a Boh sám sa stáva jej garantom. Práve tu sa zjavuje paradoxné tajomstvo milosrdnej Božej spravodlivosti, o ktorej píše sv. Ambróz takto: „Len čo bola spáchaná bratrovražda, teda najväčší medzi zločinmi, v okamihu, keď prišiel na svet hriech, hneď musel byť ustanovený zákon Božieho milosrdenstva; pretože ak by trest hneď zasiahol vinníka, nestalo by sa, žeby ľudia mali zmierlivosť a miernosť v trestaní, ale by hneď trestali vinníkov. (…) Boh odvrhol Kaina spred svojej tváre, ale keď sa ho zriekli aj rodičia, poslal ho akoby do vyhnanstva, aby býval osamote, lebo zvieracia divokosť z neho vyhnala ľudskú miernosť.
Boh povedal Kainovi: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne!“(Gn 4, 10). Krv, ktorú ľudia prelejú, neprestáva volať z pokolenia na pokolenie, a toto volanie naberá stále nové tóny a nový prízvuk. Otázka Boha: „Čo si to urobil?“, pred ktorou Kain nemohol uniknúť, je adresovaná aj dnešnému človeku, aby si uvedomil šírku a závažnosť útokov na život, ktorými sú stále poznačené dejiny ľudstva; aby hľadal rozmanité príčiny, ktoré tieto útoky spôsobujú a stále rozmnožujú ich počet; aby sa s najväčšou vážnosťou zastavil nad dôsledkami, ktoré z týchto útokov vyplývajú pre existenciu osôb a národov. Niektoré ohrozenia pochádzajú zo samotnej prirodzenosti, ale narastajú vinou človeka, ktorý je bezstarostný a dopúšťa sa zanedbaní, hoci nezriedka by ich mohol zamedziť; iné sa dejú v dôsledku násilia, nenávisti, opačných záujmov, ktoré vedú ľudí k agresii voči druhým, čoho prejavom sú vraždy, vojny, masakry a genocídy. A ako sa tu nezmieniť o násilí, namierenom proti životu miliónom ľudských bytostí, najmä detí, ktoré sú nútené znášať núdzu, trpieť podvýživou a hladom pre nespravodlivé rozdelenie bohatstiev zeme medzi jednotlivé národy a spoločenské triedy? O násilí nerozlučne spätom nielen s vojnou, ale aj so škandalóznym obchodom so zbraňami, ktorým sa vyostrujú mnohé ozbrojené konflikty, sužujúce svet? O zasievaní smrti nerozumným narúšaním ekologickej rovnováhy, zločinným obchodom s drogami a propagovaním vzorcov správania sa v oblasti pohlavného života, ktoré nielenže sú morálne neprijateľné, ale znamenajú aj vážne nebezpečenstvo pre život? Nie je možné vyhotoviť úplný zoznam rôznych spôsobov ohrozovania ľudského života, toľko zjavných i skrytých foriem berú na seba v dnešnej dobe!
Investovali sa a naďalej sa investujú obrovské sumy do výroby farmaceutických prostriedkov, ktorými možno zabiť plod v lone matky tak, že nie je nutná lekárska pomoc. Zdá sa, že skoro výlučným cieľom vedeckého výskumu v tejto oblasti je vyvinúť výrobky s čo najjednoduchším použitím, ktoré by zároveň čo najspoľahlivejšie zničili život, a tak by umožňovali uskutočňovať umelý potrat bez akejkoľvek kontroly a zodpovednosti spoločnosti.
tags: #miluj #svojho #nepriatela #biblia