Misál pre deti je ilustrovaná kniha pre všetkých zvedavých školákov, ktorí už vedia čítať. Autorka Sophie de Mullenheimová knihu spracovala komiksovým spôsobom a deti v nej pútavo oboznamuje s celým priebehom svätej omše - vysvetľuje aj slová kňaza a odpovede veriacich. Okrem toho vysvetľuje gestá, symboly a ďalšie záhadné slová, ktoré deti počas omše môžu započuť, no nemusia im rozumieť.
V knihe Misál pre deti - Keď omši rozumieš, nudiť sa nebudeš! francúzska autorka Sophie de Mullenheimová pútavým spôsobom sprevádza deti celou svätou omšou.
Vysvetľuje gestá, symboly, predmety a cudzie slová, ktoré sú bezprostredne spojené so slávením svätej omše. To všetko hravou a príťažlivou formou komiksu, ktorého hlavnými hrdinami sú Tomáš a Sofia. Misál pre deti je praktickou pomôckou a skvelým duchovným sprievodcom pre deti vo veku od 9 do 15 rokov.
Všetkými časťami svätej omše deti sprevádzajú dve postavičky - Sofia a Šimon. Krásne vysvetlenie svätej omše, určite odporúčam.
Nový Rímsky misál v slovenčine
Nový Rímsky misál v slovenčine, zrodený z pokoncilovej liturgickej reformy, bol vyrobený v blízkosti mesta Trident. Práve tam sa v 16. storočí konal 19. ekumenický koncil. Tamojšia rodinná tlačiareň má vyše 120-ročné skúsenosti s výrobou kníh vrátane liturgických.
Náboženské knihy, akými sú aj Biblia alebo misál, sa od bežných kníh odlišujú tým, že sa tlačia na tenký papier. Ten si vyžaduje osobitnú technológiu tlače, ale aj iný druh výroby, aby papier nepresvital. Musí byť silnejšia, pretože knihy sa používajú často, niektoré každý deň, zároveň sa však musí dobre otvárať,“ vysvetľuje Martin Phillips a približuje aj ďalšie špecifiká.
Použila sa na ňu razba fóliou či technológia soft touch, vďaka ktorej je kniha mäkká na dotyk. Každý kus Rímskeho misála sa dôkladne kontroloval, aby nechýbala nijaká náležitosť. Skúsený odborný konzultant Pol Verwaest (65) s úsmevom dodáva, že po štyridsiatich rokoch skúseností je preňho výroba misála hračka.
Tlačiareň L. E. G. O. sídli v oblasti Trentino, nádhernom kraji v Južnom Tirolsku, obklopenom Dolomitmi. Celkovo zamestnáva 640 ľudí, časť z nich na plný úväzok, časť na konkrétne projekty.
Aby nebol misál príliš ťažký a hrubý - v slovenskom vydaní má 1 672 strán -, na jeho výrobu bol použitý špeciálny tenký papier. V misáli bolo použitých šesť takzvaných motýlikových lacetiek, ktoré sú v hornej časti tenšie, aby sa dali dobre nalepiť do knižného bloku, inak sú široké až osem centimetrov.
Ďalšou pomôckou na listovanie v misáli sú bočné záložky, ktoré sú nalepené na konkrétnych stranách, napríklad tam, kde kňaz nájde jednotlivé eucharistické modlitby či niektoré obrady.
Vyrábajú sa z tvrdšieho papiera, no v rozsiahlej knihe, akou je misál, boli použité plastové predsádky, liturgická kniha je tak trvácnejšia.
Od januára sa na Slovensku používa nové vydanie Rímskeho misála. Kým pre veriacich sa toho veľa nezmenilo, kňazi, ktorí slúžia sväté omše, si musia zvykať na viacero zmien.
Viacerí duchovní majú k novému vydaniu misála pripomienky. Nepozdávajú sa im nové formulácie modlitieb, niektoré štylistické úpravy či kvalita papiera.
„Ak mám byť úprimný, na misál som si nezvykol a ani neviem, či si zvyknem. Vyrušuje ma na ňom veľa vecí,“ priznáva liturgista Štefan Fábry, ktorý je farárom v Žiline-Závodí. Poukazuje na to, že z novej knihy sa zle číta najmä kňazom, ktorí majú problémy so zrakom.
Dekan v Rimavskej Sobote Rastislav Polák takisto potvrdzuje, že nový misál má oproti doteraz používanej knihe menšie písmená.
Výhrady ku kvalite papiera a lacetkám
Kňazom sa nepozdáva ani to, že text je zalomený priveľmi k vnútorným okrajom, ktoré sú potom príliš úzke a vonkajšie okraje zasa zbytočne široké.
Farár v Devíne Marián Gavenda hovorí, že keď misál otvorí, ťažko sa čítajú začiatky a konce viet. Na novej knihe oceňuje, že text je viac „uprataný“, v starom vydaní však veľkosť písma, jeho hrúbka a typ boli vynikajúce na čítanie.
„Teraz sa písmená viac zlievajú. Estetická stránka prevládla nad praktickou,“ pridáva svoj postreh Gavenda.
Osloveným kňazom sa nepozdáva ani kvalita papiera a kritizujú aj široké lacetky, ktoré sú navyše oproti starému vydaniu všetky v rovnakej farbe. Práve rozdielna farba šnúrok v knihe, ktoré slúžia ako záložky, pomáhala lepšie sa orientovať miništrantom, ktorí kňazovi počas omše listy misála obracajú.
Kaplán vo farnosti Konská Zdenko Králik so spomenutými výhradami súhlasí, ale na druhej strane vníma, že nový misál sa snaží graficky kopírovať svoju latinskú pôvodinu. „Oproti latinskému misálu je slovenský tenší a ľahší, čo je aj vďaka papieru,“ hodnotí Králik.
Kaplán Králik oceňuje aj to, že keď sa nový misál otvorí, listy pekne držia a neprevracajú sa ako pri predchádzajúcom vydaní, kde museli miništranti pridržiavať jednotlivé strany, aby sa samy neotáčali.
Paradoxne, na papier, vďaka ktorému je kniha ľahšia a tenšia, sa viacerí kňazi sťažujú, zdá sa im pritenký a obávajú sa, že kniha sa skôr zničí.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara na spomenuté výhrady reaguje slovami, že Liturgická komisia KBS sa misál snažila po vizuálnej stránke čo najviac prispôsobiť latinskému originálu. Hovorí tiež, že nie všetci duchovní považujú lacetky v rovnakej farbe za problém a v knihe sa naučili orientovať.
„Kostolníci a miništranti si na nové vydanie Rímskeho misála už zvykli, vedia ho na slávenie svätej omše pripraviť a počas nej s ním i pracovať. A s pribúdajúcimi dňami to bude len a len lepšie,“ hodnotí kaplán Králik.
Zmena formulácií
Nepochopenie medzi niektorými kňazmi a veriacimi vyvolávajú nové formulácie niektorých textov. Kňaza Mariána Gavendu najviac bolí zmena z „Otče“ na „Pane“. Podľa neho sa totiž v modlitbách obraciame na Boha Otca. „Pojem Pane je všeobecne zaužívaný ako synonymum pre Ježiš,“ vysvetľuje Gavenda.
Naopak, myjavský farár Gabriel Koch zmenu z „Otče“ na „Pane“ oceňuje. „Privádza ma to k väčšej bázni voči Bohu,“ povedal začiatkom roka v rozhovore pre Svet kresťanstva.
Farár Fábry považuje niektoré modlitby v misáli za zle naformulované. Príkladom je modlitba zo sviatku Obrátenia sv. Pavla, ktorá v novom misáli znie „… aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a boli svedkami tvojej pravdy pre svet“.
Podľa Fábryho to bolo logickejšie v starom misáli: „… aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a pred svetom vydávali svedectvo o tvojej pravde“.
Fábry je sklamaný, že misál vznikol ako „otrocká napodobenina latinského vydania, čo sa však už vo svete nerobí“. Poukazuje na to, že v talianskom misáli nájdeme nové prefácie, ktoré sú doplnené väčším množstvom modlitieb.
Aj keď je Fábry členom Liturgickej komisie KBS, na novom preklade pracovala iná skupina kňazov. Jeho osobne mrzí, že nie všetky pripomienky ostatných členov komisie boli dostatočne akceptované.
Úprava slov pri premenení
Nie všetci kňazi a veriaci sa stotožnili aj s úpravou slov pri premenení. Doteraz boli účastníci bohoslužieb zvyknutí, že kňaz hovoril: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.“ Po novom znie: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.“
Marián Gavenda má s posunom zo „za všetkých“ na „za mnohých“ osobný i pastoračný problém. Pripomína, že je isté, že Ježiš zomrel za všetkých a slová Eucharistie vyslovil len raz, napriek tomu ich aj evanjelisti zachytili rôznym spôsobom.
Podľa neho veriaci nechápu, prečo keď Ježiš zomrel za všetkých, hovoríme „za mnohých“. Ľudia totiž nepozerajú na nejaké prekladateľské odtienky.
Gavenda vraví, že je pre neho až trápne dookola vysvetľovať, že aj keď hovoríme za mnohých, vždy tým myslíme za všetkých. „Organista mi hovoril, že po prvej omši celú noc preto nespal,“ dodáva.
Túto zmenu vysvetľovali biskupi v pastierskom liste, ktorý veriacim adresovali na Prvú adventnú nedeľu: „Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 napísal list, v ktorom apeloval, aby sa veriaci pripravili na opätovné zavedenie výrazu ,za mnohých‘ v texte premenenia. Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia. Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu. Naďalej, samozrejme, veríme a vyznávame, že Pán Ježiš zomrel za celý svet.“ Zároveň predložili aj ďalšie zdôvodnenia.
Salezián Rastislav Hamráček redakciu Sveta kresťanstva upozornil na to, že do nového vydania misála sa nedostala liturgická spomienka prvého slovenského blahoslaveného rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka a saleziána Titusa Zemana, kým liturgické texty k blahoslavenej Zdenke Schelingovej nechýbajú.
Kňazom sa nepozdáva ani cena knihy, ktorá je 160 eur. Podľa informácií od kňazov, ktorí pôsobia na juhu Slovenska a slúžia omše aj v maďarskom jazyku, maďarský misál stojí sto eur.
Na Slovensku stále chýbajú aj ďalšie liturgické knihy, napríklad na vysluhovanie sviatostí, chýba tiež nové vydanie Pontifikálu, teda knihy, z ktorej vysluhuje sviatosti biskup, a preto sa stále používa staré vydanie. Pritom v rímskej edícii vyšli tieto knihy už v druhom, doplnenom typickom vydaní, pričom napríklad pri vysviackach boli urobené podstatné zmeny.
Nedostatkový tovar je aj Lekcionár V či Modlitebník pre pobožnosti. Niekoľko rokov chýba aj spevník v maďarskom jazyku Miatyánk.
Problém s chýbajúcimi knihami si uvedomuje aj Liturgická komisia KBS. Jej tajomník Andrej Krivda pre Svet kresťanstva ešte v novembri uviedol, že liturgická komisia využíva všetky možnosti na to, aby boli knihy dostupné.
Oslovení kňazi však nové vydanie nehodnotia iba negatívne. Zdenko Králik je za nové vydanie vďačný a na nový misál sa tešil. Praje si, aby nové slovenské vydanie prispelo k oživeniu či prehĺbeniu liturgického citu slovenských veriacich.
Marián Gavenda za prínos považuje „propriá“ na sviatky nových a u nás veľmi uctievaných svätých. „Napriek poukazom na niektoré kritické prvky čoskoro nabehneme na túto formu, zvykneme si. Je to pekne spracovaný misál a vďaka, že ho máme,“ konštatuje devínsky farár.
Salezián Rastislav Hamráček oceňuje, že s novým vydaním misála sme dostali aj väčšie bohatstvo modlitieb, napríklad že kolekty, teda modlitby na začiatku svätej omše, majú dve verzie a kňaz má na výber. „Pričom niekedy je druhá verzia v texte viac myšlienkovo prepojená s čítaniami omše,“ vraví.
Don Hamráček zároveň pripomína, že preklad textu je ohromne náročná vec, čo pozná aj z praxe v saleziánskom prostredí, kde sám prekladal knihy či texty.
Rímsky misál je v kostole azda najpoužívanejšia liturgická kniha, ktorá obsahuje všetky liturgické texty svätej omše, tzv. „omšový poriadok”. u je tzv. typické vydanie Rímskeho misála, ktoré vychádza vždy v latinskom jazyku a je podkladom na preklady do národných jazykov pre zachovanie jednoty.
Keď sa schváli nová liturgická kniha, je to vždy dôležitá udalosť pre život Cirkvi. O to viac to platí, keď tou knihou je Rímsky misál. Cirkev predkladá spoločenstvu veriacich schválený nástroj, ktorý dáva formu sviatostnému životu veriacich.
Nový Rímsky misál okrem toho, že prináša texty, vyjadruje živosť Cirkvi, to znamená, že spoločenstvo veriacich, pre ktoré je určený, je živé, rastie, vyvíja sa.
Rímsky misál slúži na slávenie Eucharistie. Sv. Ján Pavol II. hovorí, že „Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako dar, ktorý je vzácnejší ako ostatné, ale ako dar, ktorý sa nedá porovnať s inými, pretože v Eucharistii sa nám daruje samotný Kristus“ Eucharistia je dar Krista pre Cirkev, dar, s ktorým môžeme povedať, že každý z nás nielen prijíma Krista, ale aj Kristus prijíma každého z nás. Eucharistia je teda srdcom a centrom celého liturgického života Cirkvi, je skutočnou udalosťou, ktorou sa realizuje stretnutie Božieho daru a ľudského konania.
Aby sme mohli prijať Eucharistiu ako dar, je dôležité ju spoznať prostredníctvom všetkých momentov slávenia a rozličných možností celebrovania svätej omše, ktoré prináša Rímsky misál. Je dôležité vstúpiť do eucharistickej skutočnosti všetkými zmyslami, mysľou i citmi. Je dôležité, aby štýl slávenia napomáhal zapojeniu a účasti celého spoločenstva.
Popritom si treba uvedomiť, že nový misál vo svojom grafickom vydaní, preklade a niektorých pridaných textoch chce byť v podstate vernejší misálu Pavla VI., ktorý vyšiel v roku 2000 v treťom latinskom typickom vydaní. A teda aj nový slovenský preklad Rímskeho misála je ovocím takmer 20-ročnej práce prekladania, porovnávania a schvaľovania.
Predovšetkým ide o štruktúru svätej omše, ktorá sa skladá z úvodných obradov, liturgie slova, liturgie Eucharistie a záverečných obradov. Texty modlitieb dňa, nad obetnými darmi i po prijímaní sú prevzaté zo starobylých sakramentárov, ako aj z tridentského misála Pia V., ktoré tvoria poklad Cirkvi.
Prijatie Rímskeho misála zodpovedá prehĺbeniu cesty Cirkvi po koncile a obnovy, ktorú jej priniesol. pripomínal vernosť tradícii Cirkvi a zároveň otvorenosť kultúrnemu kontextu a problémom súčasnej doby. Rímsky misál dáva konkrétnu formu týmto koncilovým požiadavkám predovšetkým tým, že dáva praktickú formu sláveniu Eucharistie, zapája všetkých k jej sláveniu a podporuje rozličné liturgické služby.
Slávenie Eucharistie nás znova privádza k počúvaniu Božieho slova, jeho aktualizácii v homílii a vo formulovaní z toho vyplývajúcich prosieb. Misál taktiež predpisuje náležitú starostlivosť o kostol ako miesto slávenia a tiež o všetko, čo je potrebné pre slávenie Eucharistie (oblečenie, liturgické nádoby, kvetinová výzdoba a pod.). To, že tretie vydanie Rímskeho misála vstúpilo do platnosti, znamená aj oživenie eucharistického slávenia.
Ako zdôrazňujú biskupi, tento nový preklad Rímskeho misála je ponúknutý Božiemu ľudu v období prehĺbenia liturgickej reformy inšpirovanej Druhým vatikánskym koncilom. Tento preklad vyžaduje prekonať nepodstatné a povrchné texty, osobitné zvyky a prax, ktoré narúšajú slávenie. Publikácia nového vydania vytvára príležitosť zamyslieť sa nad uvádzaním liturgickej reformy Druhým vatikánskym koncilom do praxe, k čomu aj nás vyzýva pápež František.
Zmeny a doplnenia v novom vydaní
Pozrime sa teraz na najdôležitejšie zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie Rímskeho misála:
- Zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie, promulgované v roku 2000. Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov, napr. v Spoločných omšiach Panny Márie, a o doplnenie nových textov.
- Úpravy doterajšieho prekladu. Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania (20. apríla 2000) požaduje od konferencií biskupov, aby doteraz používané texty upravili tak, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu.
Nahradenie doterajšieho slovného spojenia „za všetkých“ novým spojením „za mnohých“ je vyhovením požiadavke Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti z roku 2006. Kongregácia zmenu tohto slova odôvodnila takto:
Text, ktorý zodpovedá slovám „pro multis“ - „za mnohých“, uchovávaný Cirkvou, konštituuje formulu, ktorá bola používaná po latinsky v rímskom obrade už od prvých storočí. V posledných tridsiatich rokoch však niektoré texty, ktoré boli schválené v moderných jazykoch, prekladajú tento výraz interpretatívnou formou: „za všetkých“. Neexistuje však žiadna pochybnosť o platnom slávení svätých omší, pri ktorých bola použitá formula riadne schválená, obsahujúca ekvivalentný výraz slovám „za všetkých“, pretože výraz „za všetkých“, nepochybne zodpovedá správnej interpretácii úmyslu Pána.
V minulej katechéze sme hovorili o zmene v konsekračných slovách, kde bolo doplnené „lebo“ (Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo...; lebo toto je kalich mojej krvi...), ktoré je prekladom latinského „enim“ a doteraz nebolo v slovenčine vyjadrené.
V záverečnej doxológii sa doterajší výraz „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ nahradil: „...v jednote Ducha Svätého...“, čo je presnejšie.