Vianoce majú v slovenskej spoločnosti tradične kresťanský základ a boli sviatkami rodiny. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo si pod pojmom Vianoc predstavujú Slováci.
Vianoce v minulosti a dnes
Najskôr sa treba vrátiť do minulosti. Mnohí slovenskí remeselníci, či už drotári, alebo murári, odchádzali za prácou, ale na sviatky sa vracali domov. To malo vplyv na viaceré zvyky, ktoré symbolizovali súdržnosť rodiny. Boli špecifickí, i keď podobné zvyky mal celý slovanský svet. Áno, ale pri ich slávení dominoval najmä kresťanský aspekt.
Dnes si pod symbolom Vianoc predstavíme vianočný stromček, kedysi však bol týmto symbolom betlehem. Vianočné stromčeky k nám začali prichádzať až v 30. rokoch 20. storočia, ale betlehem sa objavil už v časoch svätého Františka v 13. storočí. K Vianociam patrilo aj koledovanie, ktoré malo kedysi sociálny aspekt, keďže deti z chudobnejších rodín dostávali za koledovanie výslužku. Bola to teda istá forma charity.
Vplyv rodiny a spoločnosti
Treba si uvedomiť širší kontext vtedajšej rodiny. Na Slovensku nebolo celé stáročia mysliteľné, aby sa rodina nepostarala o starého alebo chorého človeka. Starobince a sirotince sú novodobou záležitosťou. Rodiny fungovali viacgeneračne, staršie deti ťahali tie mladšie, starí rodičia sa starali o vnúčatá. Fungovala vzájomná úcta, ktorá sa zdá dnešnému človeku až komická. Predtým to bol štandard, bol to jeden z prejavov úcty v rodine a jej súdržnosti. V takejto sociálnej atmosfére bolo napríklad nemysliteľné, aby starý človek nedožil v rodine a nebolo o neho postarané.
Zvyky a rituály sa, samozrejme, vyvíjali. Povedzme v 13. storočí mali tieto sviatky oveľa jednoduchší ráz ako v 19. storočí. Medzníkom je až polovica 20. storočia. Dovtedy mali Vianoce vždy najmä duchovný charakter. Aj keď sa ľudia obdarovávali, nikdy to nebolo v takej miere ako dnes. Vysnívaným darčekom pre dievča bola vtedy napríklad šatka.
Už advent sa prežíval inak ako dnes. Dnes sa napríklad rorátne omše berú tak, že treba skoro vstávať, ale vtedy sa na ne všetci tešili. Už len na to, že malé deti môžu ísť ráno v snehu so sviečkami do kostola. Adventu sa hovorilo aj malý pôst. Neboli žiadne veľké zábavy, ľudia sa stíšili a žili pôstnejšie, takže Vianoce si potom naozaj vychutnali. Dnes už to tak nie je, čo je vcelku prirodzené, spoločnosť sa mení a my nemôžeme žiť v skanzene. U mnohých mladých rodín vnímam, že sa chcú vedome vyhnúť konzumnému charakteru Vianoc a prežívať ich viac duchovne.
Ako sa vyhnúť nadmernej konzumácii počas sviatkov?
Vianočné tradície a zvyky
Vianočný stromček aj adventný veniec sem prišli z Nemecka. Ale stromček sa v ľudovom prostredí objavuje až v 30. rokoch 20. storočia. Dá sa povedať, že Slováci majú vlastnú silnú tradíciu vianočných zvykov. Jej korene sa niekedy dajú vystopovať až do predkresťanských čias. Ide o zvyky, ktoré majú až blízko k vešteniu, ako bolo napríklad rozkrájanie jablka a následne predpovedanie budúcnosti. Veci ako vianočný stromček, adventný veniec či pieseň Tichá noc, ktoré sem prišli na prelome 19. a 20. storočia.
Ryby boli od raného stredoveku univerzálne pôstne jedlo a svoje rybníky malo v podstate každé mesto. Chov kaprov bol tiež veľmi rozšírený aj u nás. Ryby sa však jedli inak ako dnes, najmä solené, údené alebo pečené, ale nie vyprážané. Vyprážaná strava je záležitosťou až 50. rokov 20. storočia, keď prišiel komunizmus, všetci si mali byť rovní a dopriať si aj akože panské jedlo.
Vplyv reformácie
Slovensko bolo v čase reformácie z veľkej časti protestanskou krajinou. V oblastiach s protestanskou tradíciou nie je napríklad doteraz na Štedrý deň pôst. Pripravuje sa tu bohatá mäsová kapustnica, huspenina aj produkty zo zabíjačiek, zatiaľ čo v katolíckych alebo pravoslávnych oblastiach sa držal od mäsa pôst. Protestantizmus tiež veľmi striktne odsudzoval modlárstvo, preto sú v týchto regiónoch vianočné zvyky veľmi chudobné.
Zdroje informácií o vianočných zvykoch
Existujú kroniky, ktoré už od stredoveku mala väčšina kráľovských miest. Tie obsahujú aj opisy toho, ako sa slávili jednotlivé sviatky. Pomerne presné písomné pramene máme zhruba od tej predštúrovskej generácie. Pokiaľ ide o skoršie obdobia, existujú napríklad zápisy z takzvaných kánonických vizitácií. To znamaná, že keď prišiel cirkevný hodnostár na inšpekciu farnosti, tak mu kňazi predkladali nielen matrikové záležitosti, ale napríklad opisovali aj to, aká je zbožnosť ľudu, ako slávia sviatky. Od 18. storočia sa už objavujú aj dedinskí kronikári a existujú celkom solídne dedinské kroniky.
Súčasné vnímanie Vianoc
Dnes, keď sa veľa diskutuje o témach ako registrované partnerstvá, sa za tradičnú rodinu považuje model muž, žena a deti. Slovenská rodina bola vždy viacgeneračná, čiže áno, vidíme ju širšie. Chápanie rodiny predpokladá muža a ženu, ktorí privádzajú na svet deti, to je napokon dôvod, pre ktorý bol inštitút rodiny uzákonený.
Na Slovensku sa dnes končí rozvodom v priemere 40 percent manželstiev. Kedysi sa ľudia nerozvádzali, keďže to nebolo právne možné. Ale bol tu jeden podstatný rozdiel v tom, že ľudia boli naučení problémy nejako riešiť. Keď mali sobáš, boli si vedomí, že je to manželská prísaha, ktorou sa zaviazali žiť spolu až do smrti.
Tabuľka tradičných vianočných jedál podľa regiónov
| Región | Štedrovečerné jedlá |
|---|---|
| Katolícke oblasti | Pôstna kapustnica, ryba (pečená, údená alebo solená), zemiakový šalát |
| Protestantské oblasti | Bohatá mäsová kapustnica, huspenina, produkty zo zabíjačiek |
| Východné Slovensko | Pirohy, mačanka (hubový prívarok), chlieb s medom a cesnakom |
Vianoce sú časom, kedy sa stretávajú staré a nové tradície. Je dôležité si pripomenúť, že okrem darčekov a jedla ide predovšetkým o duchovný rozmer a rodinnú súdržnosť.