V živote každého človeka nastávajú chvíle smútku, bolesti a straty. V týchto ťažkých obdobiach je dôležité nájsť zdroj útechy a sily. Modlitba a požehnania môžu byť mocným nástrojom, ktorý nám pomôže prekonať ťažkosti a nájsť pokoj v srdci.
Útecha v modlitbe
Sv. Otec Lev XIV: Drahí bratia a sestry, často prežívame bolestné a ťažké noci. Noci duše, noci sklamania, noci, v ktorých nás niekto zranil alebo zradil. V týchto chvíľach je pokušenie uzavrieť sa, chrániť sa, oplatiť úder. Ale Pán nám ukazuje nádej, že existuje aj iná cesta. Učí nás, že môžeme ponúknuť gesto lásky aj niekomu, kto sa nám otočí chrbtom. Môžeme odpovedať tichom dôvery.
Modlitba nám umožňuje spojiť sa s Bohom a odovzdať mu svoje starosti a bolesti. V modlitbe môžeme nájsť útechu, pokoj a silu, aby sme zvládli ťažké situácie.
Sv. Otec Lev XIV: Na kríži Ježiš slobodne vyslovil „áno“, ktoré zbavilo smrť jej moci - smrť, ktorá sa stále šíri všade, kde naše ruky križujú a naše srdcia zostávajú uväznené strachom a nedôverou. Na kríži zvíťazila dôvera; rovnako aj láska, ktorá vidí, čo ešte len príde; a odpustenie zvíťazilo.
Ježiš nás učí, že človek sa nerealizuje v moci, ale v dôvernej otvorenosti voči druhým, aj keď sú nepriateľskí a nepriatelia. Spása sa nenachádza v autonómii, ale v pokornom uznaní vlastnej potreby a v schopnosti ju slobodne vyjadriť. Naplnenie našej ľudskosti v Božom pláne nie je aktom sily, ale gestom dôvery.
Žijeme v dobe, ktorá odmeňuje sebestačnosť, efektivitu, výkon. A predsa nám evanjelium ukazuje, že miera našej ľudskosti nie je daná tým, čo dokážeme dosiahnuť, ale našou schopnosťou nechať sa milovať a v prípade potreby aj pomáhať. Ježiš nás zachraňuje tým, že nám ukazuje, že prosiť nie je nehodné, ale oslobodzujúce. Je to cesta von zo skrytosti hriechu, aby sme sa opäť dostali do priestoru spoločenstva. Hriech od počiatku plodí hanbu.
Ruženec je obľúbenou modlitbou mnohých veriacich. Je to nádherná modlitba!
Sv. Otec Lev XIV: Ježiš je priateľ, ktorý nás vždy sprevádza pri formovaní nášho svedomia. Ak sa naozaj chcete stretnúť so zmŕtvychvstalým Pánom, počúvajte jeho slovo, ktorým je evanjelium spásy. Zamyslite sa nad svojím spôsobom života a hľadajte spravodlivosť, aby ste budovali ľudskejší svet. Slúžte chudobným a tak vydávajte svedectvo o dobru, ktoré by sme vždy chceli prijímať od našich blížnych. Buďte zjednotení s Ježišom Kristom v Eucharistii. Klaňajte sa Kristovi v Najsvätejšej sviatosti, zdroji večného života.
Ježiša nepohoršuje naša krehkosť. Dobre vie, že žiadne priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Naďalej sedí pri stole so svojimi nasledovníkmi. Nevzdáva sa lámania chleba, ani pre tých, ktorí ho zradia.
Ježiša nepohoršuje naša krehkosť. Dobre vie, že žiadne priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Naďalej sedí pri stole so svojimi nasledovníkmi. Nevzdáva sa lámania chleba, ani pre tých, ktorí ho zradia.
Sv. Otec Lev XIV: Povzbudzujem vás, aby ste nerobili rozdiely medzi tými, ktorí pomáhajú, a tými, ktorým sa pomáha, medzi tými, ktorí dávajú, a tými, ktorí prijímajú , medzi tými, ktorí sa prezentujú ako chudobní, a tými, ktorí cítia potrebu ponúknuť čas, zručnosti a pomoc. Sme Cirkev Pána, Cirkev chudobných, všetci vzácni, všetci účastníci, každý nositeľ jedinečného Božieho slova. Každý z nás je darom pre ostatných. Zbúrajme múry. Ďakujem tým, ktorí pracujú v každom kresťanskom spoločenstve, aby uľahčili stretnutia medzi ľuďmi, ktorí sú rôzni pôvodom, svojou ekonomickou, psychologickou a emocionálnou situáciou. Nech nás Duch Svätý vedie a nech nám dá silu svedčiť o tvojej láske.
Panna Mária ako Matka útechy
Mária tam bola, zjednotená so svojím Synom. V dnešnej dobe sme ako Mária, kedykoľvek neutekáme, kedykoľvek si osvojíme Ježišovo „áno“. Miluj našu Máriu a ona ti vyprosí hojnú milosť, aby si zvíťazil vo svojom každodennom zápase.
Ako si nás chránila v minulých stáročiach vo viere a v oddanosti Cirkvi, buď nám mocnou ochranou a pomáhaj aj teraz. Chráň nás pred hriechom, pred bludnými náukami a konzumným spôsobom života a upevňuj našu vernosť Kristovi. S tebou Mária, velebíme tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista.
Sv. Sedembolestná Panna Mária: Ty sláva nášho národa, ty radosť nášho ľudu, s dôverou sa vinieme k tebe, k tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu, a s tebou velebíme nášho nebeského Otca. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. S tebou, Mária, velebíme nášho Nebeského Otca. Preblahoslavená Panna, teba nám dal tvoj milovaný Syn za Matku, keď si stála pri jeho kríži a mala účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Ty poznáš všetky naše úzkosti a bôle, ty poznáš aj lásku nášho ľudu k tebe.
Verní odkazu našich vierozvestov svätého Cyrila a Metoda, ktorí ťa osobitne uctievali, chceme si zachovať dedičstvo našich otcov. Pomáhaj nám, Matka Cirkvi, aby sme si zachovali neporušenú vieru a oddanosť svätej Cirkvi a jej viditeľnej hlave pápežovi, námestníkovi tvojho Syna tu na zemi. Mária, svätyňa a nevesta Ducha Svätého, pros za náš ľud, aby sa svetlom a silou Božieho Ducha čím skôr uskutočnila jednota kresťanov v jednej Kristovej Cirkvi. S tebou, Mária, velebíme Ducha Svätého, tvorcu jednoty. Matka Sedembolestná, chráň našu mládež, nádej Cirkvi a národa, pred hriechom a každým zlom a pomáhaj jej, aby rástla pod tvojou ochranou v múdrosti a milosti a aby jej bol Kristus cestou, pravdou a životom. Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás. Chráň našu vlasť od všetkého zla a pomáhaj jej predstaviteľom, aby spravovali Slovensko v zhode s Božou vôľou, v pravde, spravodlivosti a láske. Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás. Blahoslavená Panna Mária, Matka bolestná, ty Matka milosti, ty nádej sveta, ty patrónka naša, vypočuj nás, svoje deti, ktoré volajú k tebe.
Život Panny Márie bol ako život nás všetkých smrteľníkov - neustálym vznikom a zánikom. Nenápadne sa začal na istom území Palestíny, bol neznámy, ticho zhasol, takže svet o ňom ani nevedel. Aj jej život bol plný zmien a starostí o každodenný chlieb, ako život všetkých nás. Bolo v ňom veľa utrpenia, sĺz a len málo radosti. Aj ona prežila niekoľko hodín vrcholnej blaženosti v Bohu, svojom Spasiteľovi, ale veľa všedných, jednotvárne sa vlečúcich, na pohľad bezvýznamných a mnoho hodín nekonečnej bolesti.
Požehnania a ich význam
Požehnania sú slová a gestá, ktoré vyjadrujú Božiu priazeň a ochranu. Môžu nám priniesť pokoj, uzdravenie a silu v ťažkých chvíľach.
Je jasné, kto je môj blížny, veď príklad, ktorý povedal Ježiš, nenecháva nijaké pochybnosti. Tá láska je cestou do neba. Ostáva teda možnosť splniť tento príkaz, ostáva možnosť byť dobrým Samaritánom... A tu sa začínajú ťažkosti. Lebo človeku sa to zdá nemožné - nemožné milovať každého človeka, nemožné milovať vždy a všade, nemožné byť vždy k dispozícii tomu druhému - to je predsa nad ľudské sily, tvrdia mnohí. Boh predvídal tento odpor človeka a vysvetľuje, že ako každý príkaz, aj tento je v prirodzených možnostiach každého, lebo je aj v jeho ústach, aj v jeho srdci. Človek je totiž stvorený pre lásku a keď v sebe stratí túto schopnosť, prestane byť v plnosti človekom. Okrem toho, sám chce byť milovaný všetkými, a tak veľmi túži po dobrom slove, tak veľmi túži po žičlivosti a pochopení. Nemal by zabúdať, že ten druhý človek vedľa neho je taký istý, že presne takisto túži po láske.
Sv. Otec Lev XIV: Na kríži nás Ježiš učí, že človek sa nerealizuje v moci, ale v dôvernej otvorenosti voči druhým, aj keď sú nepriateľskí a nepriatelia. Spása sa nenachádza v autonómii, ale v pokornom uznaní vlastnej potreby a v schopnosti ju slobodne vyjadriť. Naplnenie našej ľudskosti v Božom pláne nie je aktom sily, ale gestom dôvery. Ježiš nezachraňuje dramatickým zvratom, ale tým, že žiada o niečo, čo si sám nemôže dať. A práve tu sa otvárajú dvere k pravej nádeji: ak sa aj Boží Syn rozhodol nebyť sebestačný, potom aj náš smäd - po láske, po zmysle, po spravodlivosti - je znakom nie zlyhania, ale pravdy. Túto pravdu, zdanlivo takú jednoduchú, je ťažké prijať.
Pamätajte, že len prekonanie chýb a odpútanie sa od vlastného „ja“ vás navedie na cestu k svätosti. Nestotožňujte sa so svojimi chybami, ale práve naopak, bojujte proti nim svojimi čnosťami. Pomáhajte ostatným a nemyslite iba na seba. Zavrhnite hriech, lebo uráža Boha a núti vás zlyhávať. Drahá moja, zlož svoje utrpenie na hruď svojej nebeskej Matky. Ja ťa nikdy neopustím a prosím, aby si mala silu. Spomeň si na svätého Jána Krstiteľa, a tak ako on, aj ty žehnaj matkine lono, na ktoré Najvyšší upriamil svoj zrak plný lásky.
Sirachovcova kniha:
- (EKU) Deti moje, počúvajte mňa, svojho otca, a konajte tak, aby ste boli spasené.
- (EKU) Veď to Pán stanovil, aby si deti ctili otca, a potvrdil právo matky nad synmi.
- (EKU) Kto si ctí otca, odčiňuje hriechy,
- (EKU) kto si váži matku, akoby zhromažďoval poklady.
- (EKU) Kto si ctí otca, bude sa tešiť z detí a bude vypočutý, keď sa bude modliť.
- (EKU) Kto si váži otca, bude dlho žiť, kto poslúcha Pána, zbaví starostí svoju matku.
- (EKU) Svojim rodičom bude slúžiť ako svojim pánom.
- (EKU) Skutkom i slovom cti si otca, aby od neho na teba zostúpilo požehnanie.
- (EKU) Lebo otcovo požehnanie upevňuje domy detí, ale matkina kliatba vytrháva základy.
- (EKU) Svoju slávu nehľadaj v znevážení otca, lebo zneváženie nie je ti na slávu.
- (EKU) Veď sláva človeka pochádza zo cti jeho otca, ale hanbou detí je nimi hanená matka.
- (EKU) Dieťa moje, ujmi sa svojho otca v starobe a nezarmucuj ho počas jeho života.
- (EKU) A ak by strácal súdnosť, maj ohľad na neho, nezneváž ho, keď ty si v plnej sile,
- (EKU) lebo milosrdenstvo voči otcovi nebude zabudnuté, započíta sa ti k dobru na odčinenie tvojich hriechov.
- (EKU) V deň tvojho súženia Boh sa rozpomenie na teba a tvoje hriechy sa rozplynú, ako teplý vzduch rozpúšťa inovať.
Aj v ťažkých chvíľach nezískava diabol nič tými zlými náklonnosťami, ktoré sa snaží v tebe neprestajne podnecovať a rozsievať, a tak pohltiť vo svojej zapáchajúcej hnilobe veľké ideály, povznášajúce príkazy, ktoré ti vložil do srdca sám Kristus.
Boh vkladá do mojich rúk milosť spásy.
Až vtedy spoznám aj zmysel tých slov a moje počínanie zakvitne pravou láskou.
Príbeh o strate blízkej osoby a hľadaní pokoja
Cestovala som v sprievode svojho duchovného vodcu a jedného páru, ktorí boli moji blízki priatelia. V tomto období bola moja mama veľmi chorá a Pán ma požiadal, aby som začala pripravovať rodinu na smútok. Zatelefonovala som domov a spýtala sa na stav svojej mamy. Aj keď som vedela, že nie je najdôležitejšie to, že musím zohnať smútočné oblečenie pre rodinu, bola to výnimočná skúsenosť, lebo sa spájala so smrťou niekoho, koho som milovala a myslela som tým svoju matku.
Pochopila som, že Pán Ježiš nechce, aby som sa rozptyľovala inými vecami a že by som sa mala modliť a byť pripravená, keď ku mne prehovorí.
Utiekla som od Najsvätejšej sviatosti a plakala som pýtajúc sa Boha, prečo si ho povolal vo chvíli, keď ešte nebol pripravený. Aspoň som si to myslela. Robila som si starosti, lebo môj brat bol rozvedený a druhýkrát ženatý a nemohol pristupovať k Oltárnej sviatosti. Mame sme to nemohli povedať, lebo prechádzala záverečnou fázou svojej choroby. Rozhodli sme sa aj so synom, že na druhý deň odcestujeme do Bolívie. Bolo to nevysvetliteľné, ale začala som cítiť hlboký pokoj a obrovskú vnútornú radosť, až som sa mala chuť smiať. Pozerala som sa na kríž vedľa mojej postele a ten sa rozžiaril svetlom.
Na druhý deň v nedeľu som sa pripravovala na cestu na jeho pohreb. Keď som si chystala batožinu, začala ma bolieť ľavá ruka a hruď. Zavolala som svojej rodine v Bolívii a oni ma odhovorili, aby som necestovala, lebo stav, v akom som sa nachádzala, by to mohol ešte zhoršiť. No aj napriek tomu som mala silný pocit, že chcem byť s ním. Ako zvyčajne, rozhodla som sa zveriť všetko do rúk Pána, nech mi On ukáže, čo mám urobiť. Vošla som do maminej izby, aby mi dala požehnanie na cestu a povedala som jej, že musím odcestovať a ona sa rozplakala ako nikdy. Prosila ma, aby som nikam necestovala, vraj ma veľmi ľúbi a potrebuje. Vtedy som pochopila, že toto je Božia vôľa a že mám zostať tu. Poslala som teda svojho syna, moja dcéra a muž už pripravovali potrebné veci na kar.
Potom sme sa dozvedeli, že každý deň sa s rodinou modlil ruženec. Kvôli chorému srdcu cvičil a pri prechádzkach sa modlil všetky tajomstvá svätého ruženca. Bohužiaľ, jeho smrť prišla náhle, síce po krátkej, ale smrteľnej chorobe. Zástava srdca ukončila jeho život. Nikto predtým netušil závažnosť jeho stavu, a preto viac času sa sústredilo na lekársku starostlivosť, než na vyhľadanie duchovnej pomoci. A na tú už bolo neskoro. Bolo 11. júna a ja som bola veľmi smutná. Musela som zadržiavať slzy, aby si to mama nevšimla. Bolo pre mňa ťažké zmieriť sa so smrťou mladšieho brata a cítila som sa opustená. Zrazu sa niečo stalo. Musela som potlačiť bolesť, akoby som odložila bokom smrť môjho brata a začala sa pripravovať na nastávajúcu smrť svojej mamy.
Treba zachrániť toľko duší. Celý tento týždeň, od štvrtku do ďalšieho štvrtku, robte s kňazom nočnú adoráciu, na pamiatku môjho večného kňazstva. Na nej sa budete modliť ruženec a modlitbou za odčinenie vašich hriechov ma budete utešovať za tých, ktorí odmietajú moje eucharistické srdce. (…) Posilňujte sa modlitbou, lebo v hodine posledného súdu budete sami a nahí … s plnými alebo prázdnymi rukami. Nebuďte sebeckí a pomstychtiví. Odovzdávajte sa celým srdcom. Očistite sa a buďte vďační. Je to rozhodnutie každého z vás, či sa pridáte ku mne alebo sa budete navždy trápiť, lebo ste ma nepočúvli v takej dôležitej veci. Je smutné, že každú chvíľu vidím, ako lásku k blížnemu ničí sebeckosť, závisť a nenávisť a týmto spôsobom je dôstojnosť Božích stvorení pošliapaná jarmom otroctva, ktoré ich robí obeťami nespútaných vášní (…) Vezmi moju Matku pevne za ruku a zver jej svoje starosti. Buď si istá, že môj Duch ťa povedie, posilní a povzbudí. Neveríš, že moja láska je nekonečná a môže prekonať všetko?
Spolu so zdravotnou sestrou sme strávili pri nej noc bez akéhokoľvek oddychu. Prežívala som veľmi zle, keď som videla, ako trpí. Prosila som Pána Ježiša, aby nechal trpieť radšej mňa, len nech sa jej uľaví, ale pochopila som, že tým musí prejsť ona sama, aby sa očistila. Na druhý deň, v nedeľu, veľa trpela a neprestajne sa sťažovala na bolesť. Keďže ja som v tom čase bola v kostole, zašla som ku krížu a modlila som sa k Pánovi hovoriac: „Pane, ty si sa na kríži zľutoval nad bolesťou svojej Matky, ale nevidel si ju trpieť, ako ja vidím trpieť svoju matku. Prosím Ťa, Pane Ježišu, nech sa stane tvoja vôľa a nech žije tak dlho, ako si to ty želáš, ale nech nemá také bolesti.
V tomto období mi začala rozprávať, že vidí takú a takú osobu (mnohí z nich už dávno zomreli). Vtedy som sa presvedčila (lebo nikto jej nepovedal, že Carlos zomrel), že vidí osoby, ktoré už nie sú medzi nami. Brat Eduardo jej povedal, že sú to bytosti, ktorým sa nepáči, že prijíma sväté prijímanie a poradil jej, aby ich odohnala slovami, že ona patrí Ježišovi. Preto sme sa rozhodli, že jej celý deň necháme zapnutú televíziu na kanáli Matky nebeskej, aby bola neustále v spojení s Pánom a modlitbou.
Keďže môj duchovný vodca musel odslúžiť svätú omšu v jednej farnosti, požiadala som ho ešte predtým, ako tam odišiel, aby mame udelil pomazanie chorým. Mama prijímala Eucharistiu každý deň a postupne sa pripravovala na túto dôležitú chvíľu. To, čo sme zažili doma, snáď nikto nezabudne. Počas maminej choroby sa staral o ňu lekár, pre ktorého mám len slová vďaky, lebo to nie je len jeden z najlepších odborníkov, čo sme poznali, ale aj žije v katolíckej viere a vydáva cenné svedectvo o živote hneď od začiatku vykonávania svojho povolania.
Videla som bolesť svojho brata Eduarda a jeho utrpenie ma bolelo ešte viac, lebo Eduardo je veľmi citlivý. V istej chvíli, asi tak o pol siedmej večer povedala, že už musí ísť „s nimi“ a naznačila gestom, že sa ide postaviť. Povedala som jej, aby chvíľu počkala, nech sa upokojí. Potom začala znovu krvácať z nosa aj z úst. Cítila som, že má veľmi studené ruky a povedala som jej, aby sa nebála vojsť do náruče Ježiša a že dnes je krásny deň, deň Najsvätejšieho Srdca. Po chvíľke povedala: „Nemôžem ešte odísť! Najprv musím vidieť Pannu Máriu…“ Podali sme jej obraz Matky ustavičnej pomoci a povedala som jej, že tu je. Ale ona sa pozrela iným smerom a odpovedala: „Áno, už je tu, akože sa volá?…“ Moja švagriná Anita sa jej spýtala: „Je to Mária ustavičnej pomoci?“ Povedala, že nie. Anita sa jej spýtala, či je to naša Mária Guadalupská. Odpovedala: Áno, to je ona, tak sa volá… Urobte miesto pre moju Matku… Svätý Bože…! Matka moja…! Otče môj, do tvojich rúk…! Zdvihla ruku, akoby chcela chytiť niečiu ruku, ktorú sme my nevideli a upadla do bezvedomia. V posledných mesiacoch tak veľmi trpela, že ju to úplne vyčerpalo. Myslím, že sme ani nemohli očakávať pokojnejšiu a svätejšiu smrť.
Posledná rozlúčka s ňou bola taká skromná a jednoduchá ako ona. Nechceli sme, aby ju dali do rakvy, uložili sme ju na posteľ, ktorú sme si požičali z nemocnice. Obliekli sme jej biele šaty, na ktorých mama nástojila, aby jej pripravili a prišli ľudia z pohrebnej služby odviezť a pripraviť jej telo. Popri všetkej tej bolesti sme sa Pánovi poďakovali za všetkých, ktorých mala moja mama veľmi rada, ako napríklad Davidovi Lagovi, ktorý sa o všetko postaral, akoby to bol jej ďalší syn, doktorovi Williamovi Rosadovi, ktorý odložil stranou rodinné záležitosti a vybavil časť lekárskych dokumentov. Miguel, Cecilia, Pepe….a iní. Kňaz, ktorý vedie našu skupinu, odslúžil omšu za zosnulých v spálni, kde ležala zdanlivo spiaca moja mama. Avšak Pán, ktorý koná zázraky, nám chcel ešte niečo darovať. Akoby ich poslalo samé nebo, objavili sa v dome sestričky d...
Bratia a sestry, v našom zármutku obráťme svoj zrak k milosrdnému Bohu, našej jedinej nádeji.
Odpočinutie večné daj mu (jej), Pane. Nech odpočíva † v pokoji. Aj duše všetkých zomrelých veriacich pre Božie milosrdenstvo nech odpočívajú v pokoji. Pán s vami.
a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal veriacim nádej na vzkriesenie. a všetkých zomrelých nech prijme do vlasti svetla a pokoja. o ktorom pevne veríme, že víťazne vstal z mŕtvych. i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami. Choďte v mene Božom.
Svätý Bože…! Matka moja…! Otče môj, do tvojich rúk…!
Nech odpočíva † v pokoji.
A diabol nezíska nič tými zlými náklonnosťami, ktoré sa snaží v tebe neprestajne podnecovať a rozsievať, a tak pohltiť vo svojej zapáchajúcej hnilobe veľké ideály, povznášajúce príkazy, ktoré ti vložil do srdca sám Kristus.
MOTIVÁCIA | Ranní Modlitba | Pokoj a Božia Sila
tags: #modlitba #a #pozehnanie #na #kare