Panna Mária Trnavská je kópiou obrazu z Kostola sv. Alexeja a sv. Bonifáca v Ríme. Podľa tradície sv. Alexej odišiel z Ríma do Sýrie a tam žil ako pustovník. Po rokoch sa odtiaľ vrátil s obrazom Panny Márie a býval v Ríme pod schodmi rodičovského domu. Až keď zomrel, rodičia sa dozvedeli, že to bol ich syn. Postavili tam kaplnku a umiestnili v nej maľbu. Neskôr nad hrobom sv. Alexeja postavili kostol.
Predpokladá sa, že trnavskú kópiu dal počas štúdií vyhotoviť budúci kardinál František Forgáč. Po návrate v roku 1585 umiestnil obraz v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Obraz Bohorodičky dal podľa viacerých predpokladov namaľovať ostrihomský arcibiskup František Forgáč po svojom návrate v roku 1585 z Ríma do Trnavy.
Panna Mária Trnavská je namaľovaná na dreve veľkosti 89,5 x 71 centimetrov. Kým rímska maľba má zreteľné črty východného umenia, trnavská je skrášlenou kópiou. Ušľachtilá a milá tvár Panny Márie je v závoji, okolo hlavy má svätožiaru, ľavú ruku na srdci, pravá je pozdvihnutá a obrátená dlaňou von. Na pozadí sú ozdobné kosoštvorce vyplnené ľaliovitými krížmi.
Počas roka je umiestnený v samostatnej barokovej kaplnke gotickej baziliky. V barokovej mariánskej kaplnke pri Bazilike sv. Mikuláša sa nachádza obraz Panny Márie Trnavskej.
Zázračný obraz Panny Márie sa zjavil na vrchu hory! Znamenie pre našu dobu?
Zázračné udalosti spojené s obrazom
Na obraze sa v roku 1663 objavili krvavé slzy. Prvé slzy na obraze zaznamenali veriaci už v roku 1663, kedy Matka Božia ochránila mesto pred vpádom Turkov napádajúcich okolité mestá a dediny. V tom čase Uhorsko ohrozovali Turci, ktorí však Trnavu nenapadli, hoci v jej okolí drancovali.
Obraz trikrát slzil počas kuruckej vojny v roku 1708, a to 5. júla i 10. a 11. augusta. O 45 rokov neskôr, v roku 1708 nastalo trojnásobné slzenie. Prvé sa udialo 5. júla, druhé sa zopakovalo 10. augusta a tretie slzenie bolo o deň neskôr 11. augusta. Vtedy bola ustanovená komisia, ktorá prípad slzenia vyšetrovala. Písomné záznamy potvrdzujú prísne vyšetrovanie udalosti komisiou 14 odborníkov, pred ktorými pod prísahou vypovedalo 32 očitých svedkov, ktorí sa v čase slzenia pri obraze modlili.
Na základe výsledkov vyšetrovania ostrihomský arcibiskup Kristián August 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu obrazu Panny Márie Trnavskej. Na základe skúmania výsledkov ostrihomský arcibiskup potvrdil obraz Trnavskej Panny Márie za zázračný a schválil jeho verejnú úctu dňa 19. decembra 1708.
V roku 1710 v Trnave zúril mor. To, že Panna Mária Trnavská pomáhala ľuďom aj v iných ťažkostiach, je potvrdené aj zápisnicou na Mestskom magistráte z 20. novembra v roku 1710, kedy bola vypočutá prosba magistrátu o milosrdenstvo Pána Boha a orodovanie Panny Márie - ľud bol uchránený pred šíriacim sa morom. Keď zlyhali všetky ľudské prostriedky, bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom sa utiekali k Panne Márii. Slávnostným sľubom sa zaviazali po predchádzajúcom pôste sláviť sviatok Obetovania Panny Márie a slúžiť svätú omšu pred milostivým obrazom. Vyhotovili o tom pamätnú listinu. Modlili sa, postili a 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli do ulíc.
Matka Božia Trnavská svojím príhovorom u Nebeského Otca už nie jeden raz zachránila Trnavu od rôznych rán, či to bol mor alebo vojna.
Obnovenie úcty a Trnavská novéna
Úcta k Panne Márii neskôr prechádzala obdobiami rozkvetu aj nezáujmu. Zomreli očití svedkovia zázračných udalostí v rokoch 1663, 1708 a 1710, zomreli predkovia, ktorí sa sľubom slávnostne zaviazali svätiť sviatok Obetovania Panny Márie. Po rokoch útlmu úcta nanovo ožila v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď sa vytvorila nová tradícia novény. Od roku 1944 si veriaci každoročnou Trnavskou novénou s vďakou spomínajú na všetky verejné aj súkromné zázračné zásahy Panny Márie, ktoré sú dôkazom jej neustálej blízkosti a pomoci. Stačil tichý závan horlivosti a lásky k Matke Božej, aby sa závoj zabudnutia postupne strácal.
Bolo treba smelo budiť zaspávajúce srdcia, aby sa znovu zapálili láskou k Matke, ktorá v minulosti toľko pomáhala a neustále pomáha. Našli sa jednotlivci, ktorí prebúdzali úctu k Panne Márii Trnavskej slovom a písmom. Najväčšiu zásluhu na obnovení tejto úcty mal Dr. Salezián Ján Hlubík začal písať i kázať. Rok 1939 môžeme nazvať prelomovým rokom. Na sviatok Obetovania Panny Márie boli v mariánskej kaplnke štyri sväté omše. Slávnostnú slúžil apoštolský administrátor - otec biskup Mons. Dr. V nasledujúcom 1940 roku sa to zopakovalo.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1663 | Prvé slzy na obraze, ochrana pred Turkami |
| 1708 | Trojnásobné slzenie počas kuruckej vojny |
| 1710 | Ochrana pred morom |
| 1944 | Začiatok každoročnej Trnavskej novény |
Modlitba k Trnavskej Panne Márii
Veriaci sa presvedčili, že obľúbená modlitba k Trnavskej Panne Márii má aj dnes veľkú silu a moc príhovoru Matky za toho, kto sa k nej s dôverou utieka:
Ľútostivá Kráľovná neba i zeme, zhliadni na svoje kajúce dietky a prijmi vďaky za všetky dobrodenia, ktoré si nám vyprosila u svojho Božského Syna. Ďakujeme ti najmä za premnohé dobrodenia, ktoré si vyprosila nášmu národu a nášmu mestu v ťažkých časoch utrpenia, vojny a moru. Vrúcne ťa prosíme, ochraňuj náš národ a naše mesto teraz i v budúcnosti. Ctíme a velebíme tvoje súcitné prečisté srdce. Padáme na kolená a z hlbokosti svojej duše voláme: Ukáž svoje horké slzy svojmu Božskému Synovi, vypros nám odpustenie našich hriechov. Vypros nám pomoc vo všetkých našich potrebách. Ochraňuj nás vo všetkých našich úzkostiach a protivenstvách. Zdvihni, ó nebeská Kráľovná, svoju mocnú pravicu. Odvráť od našej vlasti a jej občanov mor, hlad a vojnu. Zdvihni svoju materinskú ruku, žehnaj svoje verné deti, ktoré sa k tebe vinú s úctou a láskou. Pomáhaj nám rásť vo svätých čnostiach, teba vždy viac milovať, v milosti tvojho Božského Syna žiť i umrieť, aby sme sa tak raz mohli s ním a s tebou v nebi radovať.
Rozhodnutie trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, aby sa modlitbu k Trnavskej Panne Márii na záver svätej omše modlili kňazi a pospolitý ľud, bolo vydané v nedeľu 8. marca 2020 i vo forme dekrétu.