Modlitba Otče náš pre deti: Vysvetlenie a význam

Modlitba je základným pilierom duchovného života každého kresťana. Je to spôsob, ako sa môžeme spojiť s Bohom, vyjadriť svoje potreby, vďačnosť a hľadať vedenie v našich životoch. V kresťanstve existuje mnoho modlitieb, ale jednou z najznámejších a najrozšírenejších je práve modlitba Otče náš.

Panna Mária sa v La Salette pýta detí: „Dobre sa modlíte?“ Spomína modlitbu a nedeľnú svätú omšu ako znak skutočného obrátenia a zároveň nevyhnutný prostriedok, ktorý chráni pred nedôstojným otroctvom, do ktorého padáme, keď neudržujeme živý vzťah k Bohu.

Svätý Benedikt vybral pre svoju rehoľu heslo Modli sa a pracuj. V tomto krátkom výroku je vystihnutá celá istota kresťanského života. Ako kresťania by sme mali síce pracovať tak, akoby všetko záležalo od nás samých, ale zároveň máme sa modliť tak, akoby všetko záviselo jedine od Boha.

Živá viera nie je možná bez svedomitej a opravdivej modlitby. V nej duša vydýcha svoju biedu, aby načerpala svetlo a Božiu pomoc. Židovský spisovateľ Heschel tvrdí: „Človek, ktorý sa nemodlí, je ako strom vytrhnutý zo zeme, ktorá ho živila.“

V kresťanskom učení vzťah k Bohu je nerozlučne spojený so vzťahom k blížnym. Modlitbu nesmieme chápať ako posledný prostriedok v situácii, keď naša námaha neprináša žiadne výsledky. Modlitba je činnosťou už sama o sebe, ale činnosťou zvláštneho druhu. Oslobodzuje nás od vecí a ľudí, ale aj od nás samých.

Čo je to modlitba Otče náš?

Modlitba Otče náš je modlitba, ktorú nás naučil sám Ježiš Kristus. Túto modlitbu nám v evanjeliách zachytávajú Matúš a Lukáš. Je to jednoduchá, ale hlboká modlitba, ktorá vyjadruje základné princípy kresťanskej viery.

V liturgickej praxi sa k Modlitbe Pána veľmi skoro začala pridávať doxológia. V Didaché je to: „Lebo tvoja je moc i sláva naveky.“ Apoštolské konštitúcie pridávajú pred slovo „moc“ výraz „kráľovstvo“ a táto formula je za našich čias zachovaná v ekumenickej modlitbe. Byzantská tradícia po slove „sláva“ pripája „Otca i Syna i Svätého Ducha“. Rímsky misál rozvíja poslednú prosbu Otčenáša vo výslovnej perspektíve očakávania blaženej nádeje a príchodu nášho Pána Ježiša Krista.

Text modlitby Otče náš

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého.

Význam jednotlivých častí modlitby

Štruktúra tejto modlitby pozostáva z úvodného oslovenia a 7 prosieb. Tri z tých prosieb sú v druhej osobe jednotného čísla /TY/ a štyri v prvej osobe množného čísla /MY/. Tie prvé sa týkajú Boha v tomto svete ostatné sa týkajú našich nádejí, potrieb, ťažkostí.

V modlitbe si máme uvedomiť, že sme stvorenia a sme odkázaní na pomoc druhých a máme povinnosť vďakyvzdávania. Skrátka Boh chce, aby sme prosili o to, čo potrebujeme a čo on by nám chcel dať.

"Otče náš, ktorý si na nebesiach"

Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný.

"Posväť sa meno tvoje"

Výraz „posvätiť“ sa tu nemá chápať predovšetkým v jeho príčinnom význame (jedine Boh posväcuje, robí svätým), ale najmä vo význame hodnotiacom: uznávať za svätého, sväto zaobchádzať. Preto sa pri klaňaní táto prosba niekedy chápe ako chvála a vzdávanie vďaky.

"Príď kráľovstvo tvoje"

V Modlitbe Pána ide najmä o konečný príchod Božieho kráľovstva pri Kristovom návrate. Táto túžba však neodvádza Cirkev od jej poslania na tomto svete, lež skôr ju k nemu zaväzuje.

"Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi"

Otcova vôľa sa raz navždy dokonale splnila v Kristovi a skrze jeho ľudskú vôľu. Ježiš pri svojom príchode na tento svet povedal: „Hľa, prichádzam…, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“

"Chlieb náš každodenný daj nám dnes"

Otec, ktorý nám dáva život, nám nemôže nedať pokrm potrebný pre život, všetky „vhodné“ dobrá, hmotné i duchovné. Ako kvas v ceste má novosť Kráľovstva „prekvasiť“ svet pôsobením Kristovho Ducha.

"A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom"

Začali sme sa modliť k nášmu Otcovi s odvážnou dôverou. V prosbe o posvätenie jeho mena sme ho prosili, aby sme boli vždy viac posväcovaní. Ale hoci sme zaodiati do krstného rúcha, neprestávame páchať hriechy a odvracať sa od Boha. Teraz sa touto ďalšou prosbou vraciame k nemu ako márnotratný syn a uznávame sa pred ním za hriešnikov ako mýtnik.

"A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého"

Prosíme nášho Otca, aby nás do neho „neuviedol“. Je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“.

V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.

Modlitba Otče náš je teda nielen spôsob, ako sa prihovárať k Bohu, ale aj hlboký záväzok žiť podľa jeho vôle a nasledovať Ježišov príklad. Učme sa ju s úctou a otvoreným srdcom, aby nás viedla na ceste viery a lásky.

Zamyslenie pre rodiny:

• Rodičia - má vo vašom manželskom a rodinnom živote priestor spoločná modlitba?
• Deti - zavolajte rodičov pomodliť sa.
• Starí rodičia - zavolajte vnúčatá k spoločnej modlitbe a samozrejme vysvetlite im čo to moditba je.

„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)

Dôležité je, aby aj mimo týchto intenzívnych zážitkov a situácií bol v hĺbke našej duše stále prítomný vzťah k Bohu. Toto tiché vnútorné prebývanie s Bohom treba sýtiť a k tomu slúži konkrétna modlitba slovami predstavami, myšlienkami.

Kde je skutočná príčina neschopnosti modliť sa alebo veľmi rozšíreného nezáujmu o modlitbu? Asi najčastejšie chýba osobný zážitok viery, lebo živý postoj viery je nevyhnutnou podmienkou každej skutočnej modlitby.

Žiaľ, dnes schopnosť modliť sa u viacerých kresťanov zhasla, alebo sa vôbec nevyvinula. Vari nie preto zvlášť dnes je taká veľká ponuka modlitebníkov? Uvedomme si Bratia a sestry tú veľkú milosť, že Boh mi dovoľuje prihovoriť sa mu v modlitbe. Boh je ochotný nadviazať so mnou dialóg a počúvať ma.

Vďaka modlitbe Boh pre nás nie je vzdialený neznámy, nedosiahnuteľný, ale naopak - dokonca nám chce ukázať svoju tvár, chce, aby sme ho videli, preto poslal svojho syna - Ježiša. A sám Boh v Ježišovi nás učí ako sa máme s ním rozprávať - aké slová použiť. A to prostredníctvom modlitby Otčenáš.

Často naša modlitba vyzerá ako táranie s množstvom slov - niekedy naozaj vyslovujeme len formulky a duchom sme úplne niekde inde. Najlepšie sa asi sústreďujeme vtedy, keď vo veľkej núdzi Boha o niečo prosíme, alebo mu ďakujeme za prežité dobro.

Možno to znie prehnanie, ale nevedomosť a bezradnosť v modlitbe sú dnes veľmi rozšírené a častejšie, ako by sa to dalo predpokladať. Je zarážajúco veľká. Veľa ľudí si uvedomuje tú bezmocnosť až vtedy, keď sa náhle ocitne v núdzi, alebo ich postihne nejaké ťažké utrpenie.

Iným dôvodom môže byť znetvorený obraz Boha. Kto sa modlí, len keď je akýmkoľvek spôsobom nútený, alebo má starosti, a sám už nevie, čo robiť, prezrádza ho poľutovaniahodný prístup k Bohu.

Dnes v širokých kruhoch chýba správne chápanie modlitby a možnosti, ktoré dáva. V prvom liste svätého Jána čítame: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.“

Vševediaci Boh nepotrebuje našu modlitbu. „Váš Otec dobre vie, čo potrebujete,“ hovorí Kristus. Najsvätejší Boh nepotrebuje ani našu vďačnosť, ani naše velebenie. Keď Kristus napriek tomu vyzýva, aby sme prosili, velebili a ďakovali, robí to vzhľadom na nás.

Tabuľka: Sedem prosieb v modlitbe Otče náš

tags: #modlitba #otce #nas #pre #deti