V živote kresťana sú tri základné a veľmi dôležité veci, ktoré by mali byť centrálnymi piliermi jeho duchovného a praktického života: viera, nádej a láska. Tieto tri piliere - viera, nádej a láska - sú základnými kameňmi, na ktorých kresťan stavia svoj duchovný život.
Viera ako základný kameň
Viera je základným kameňom kresťanského života. Je to dôvera v Boha, Jeho prítomnosť, lásku a vedenie. Viera je tiež dôverou v Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána a v učenie Cirkvi.
Nádej a láska
Nádej je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského života, ktorá nás vedie k tomu, aby sme dôverovali Božím prisľúbeniam a hľadeli na budúcnosť s optimizmom.
Láska je najvyššou cnosťou a základom kresťanskej etiky. Je to láska k Bohu a k blížnym, ktorá sa prejavuje v skutkoch milosrdenstva, odpúšťania a starostlivosti o druhých.
Význam modlitby
Modlitba je realitou ducha. Púšť znamená hľadanie ticha, pokoja, trpkosti, samoty. Púšť znamená intímnosť, ale skutočnú a silnú intímnosť s Božským.
Carlo Carretto zakúsil toto dobrodružstvo a tú sú jeho slová: Keď sa duši hovorí o „púšti“, keď sa povie, že púšť má byť prítomná v tvojom živote, nesmieš tým rozumieť len možnosť ísť na Saharu, na Júdsku púšť či k hornému Nílu. Iste, nie všetci si môžu dovoliť tento prepych, alebo uskutočniť toto odlúčenie od spoločného života.
Pán ma priviedol do skutočnej púšte, lebo som mal tvrdú kožu. Pre mňa to bolo nevyhnutné. A ani všetok ten piesok nestačil, aby odstránil špinu z mojej duše. Ale nie všetkých čaká tá istá cesta. A ak nebudeš môcť ísť do púšte, musíš si „vytvoriť púšť“ vo vlastnom živote. Vytvoriť malú púšť, občas odísť od ľudí, hľadať samotu, aby si v tichu a v modlitbe znovu vytvoril tkanivo svojej duše.
Je to nevyhnutné a to je zmysel „púšte“ v tvojom duchovnom živote. Na hodinu denne (alebo aj kratšie), na deň v mesiaci, na týždeň v roku, i na dlhšie, ak je potrebné, musíš opustiť všetko a všetkých, utiahnuť sa do ústrania sám s Bohom. Ak toto nehľadáš, ak toto nemiluješ, nebuď prekvapený, nedopracuješ sa ku kontemplatívnej modlitbe. Lebo byť sám na príčine, že sa nechceš izolovať - keď je to možné - aby si tak vychutnal dôverný vzťah s Bohom, je znakom, že ti chýba základný článok vzťahu ku Všemohúcemu: láska. A bez lásky nie je možné zjavenie.
Tak, ako u pastierov v Betleheme, nech sa aj nám naplnia oči údivom a žasnutím, spoznávajúc v malom Ježiškovi Božieho Syna. A nech sa pred ním v našich srdciach zrodí prosba: «Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu» (Ž 85,8).
Ako sa V SKUTOČNOSTI MODLIŤ JEDNODUCHO A EFEKTÍVNE
Cesta k dokonalosti
Ak je exodus symbolom ľudského kráčania k dokonalosti, púšť je jeho životným priestorom. Práve na púšti sa človek učí poznať sám seba, rozhodovať. Púšť môže znamenať púšť zemepisne, ale zároveň môže označovať miesto, kam sa utiahli otcovia púšte, môže znamenať pustovňu, pokojné miesto, kam sa možno utiahnuť a v tichu a modlitbe nájsť Boha, kde - ako hovorí ruská mystička, ktorá sa presťahovala do Ameriky, Catherina de Hueck Doherty - „možno k Bohu pozdvihnúť ruky pri modlitbe a pokání na uzmierenie, na príhovor, na odčinenie vlastných hriechov a hriechov bratov a sestier.
Púšť je miestom, kde môžeme načerpať odvahu, kde môžeme vyslovovať slová pravdy pripomínajúc si, že Boh je pravda. Urob si malú pustatinu vo svojom dome, vo svojej záhrade, vo svojom podkroví.
Božia láska
Príchod Božieho Syna na svet je výrazom jeho veľkej lásky ku každému z nás. Škoda, že si nie vždy dostatočne uvedomujeme, že nás Boh má rád. Čo všetko robíme, len aby sme boli šťastní a „je potrebné len jedno...“, ako o tom hovorí sám Pán Ježiš v evanjeliu podľa Lukáša (10,38-42). Prečítajme si ten úryvok o Márii a Marte.
Aj nasledujúce slová od Carla Carretta nám hovoria o Božej láske, o tom, čo vlastne urobil pre nás Pán Ježiš, keď sa stal človekom. Čítajme a rozmýšľajme... A majme pri tom otvorené srdce, aby mohlo zmäknúť a dať sa preniknúť ozajstnou láskou..., tou Ježišovou.
Ak sa narodí v jaskyni a jeho všemohúcnosť a nekonečnosť sa zredukuje na plač dieťaťa v kolíske dejín a zla ľudstva, je to preto, lebo nám musí dať tie najťažšie lekcie života: pripraviť našu bytosť na nemohúcnosť a slabosť vecí. Ak príde ukrytý v hmote sveta a neprijme pocty moci, ale pot robotníka, tak preto, lebo si musí privyknúť a musí nás privykať na pot smrteľnej úzkosti. Ak zvolí za zákon svojho konania nežnosť, a nie násilie, tak preto, lebo vie, že Božská múdrosť chce, aby sme víťazili nie silou, ale láskou a svoje víťazstvo získa tým, že porazí kríž.
Ak si zachová správanie, dotvorené prorokmi, „sluhu Pána“, Nevinného - to správanie, ktoré oživuje najhlbšiu žilu nádejí a spirituality Izraela - tak preto, lebo si je vedomý, že kráľovstvo, to pravé, Božie, nebude politickým kráľovstvom moci, stability, blahobytu, ale skutkom najväčšej lásky, aký kto mohol vykonať tu dolu voči Bohu, prijatím biedy človeka, ktorého smrť je len zálohou a prechodom.
Nie je jednoduché milovať, ani pre nás, ani pre Krista, ale nič nie je väčšie a dokonalejšie ako Ježišova láska vo svojej dobrovoľnej a milovanej biede. Povedal by som, že nič mi nie je drahšie, ako práve táto chudoba Boha. Je mi milšia ako jeho všemohúcnosť. Prihovára sa mi väčšmi ako jeho múdrosť.
Odporúčania pápeža Františka
Slová pápeža Františka, ktoré povedal pri sv. omši 24. decembra, nech nám pomôžu aspoň trocha poodhaliť Ježišovo tajomstvo: Dnes sa narodil Boží Syn: všetko sa mení. Spasiteľ sveta prichádza mať účasť na našej ľudskej prirodzenosti, nie sme viac osamotení a opustení. Panna Mária nám ponúka svojho Syna ako počiatok nového života. Pravé svetlo prichádza rozjasniť našu existenciu, často uzavretú v tieni hriechu. Dnes nanovo odhaľujeme to, kým sme! V tejto noci sa nám odhaľuje cesta, ktorou treba prejsť na dosiahnutie cieľa.
Teraz musí pominúť každý strach a úľak, lebo svetlo nám ukazuje cestu smerom k Betlehemu. Nemôžeme zostať nevšímavými. Neslobodno nám zostať nehybnými. Musíme sa ísť pozrieť na nášho Spasiteľa uloženého v jasličkách. Hľa, dôvod radosti a veselosti: toto Dieťatko sa narodilo «pre nás», «nám» bolo dané, ako ohlasuje Izaiáš (porov 9,5). Ľudu, ktorý po dvetisíc rokov prechádza všetkými cestami sveta, aby každému človeku umožnil účasť na tejto radosti, je zverená misia dávať spoznať „Knieža pokoja“ a stať sa jeho účinným nástrojom uprostred národov.
Keď teda počujeme hovoriť o Kristovom narodení, zotrvajme v tichu a dovoľme, aby toto dieťa prehovorilo; vštepme si do nášho srdca jeho slová bez toho, aby sme odtrhli zrak od jeho tváre. Ak si ho vezmeme do náručia a necháme sa ním objať, prinesie nám pokoj srdca, ktorému nikdy nebude koniec. Toto Dieťa nás učí, čo je v našom živote skutočne podstatné. Rodí sa v chudobe sveta, lebo pre neho a jeho rodinu nie je miesta v hostinci. Nachádza útočisko a podporu v maštali a je uložený do jasieľ pre zvieratá. A predsa, z tohto mála vychádza svetlo Božej slávy. Práve tu sa začína pre ľudí jednoduchého srdca cesta pravého oslobodenia a večného vykúpenia.
Z tohto Dieťatka, ktoré má vo svojej tvári odtlačené črty dobroty, milosrdenstva a lásky Boha Otca, vyplýva pre všetkých nás, jeho učeníkov, ako učí apoštol Pavol, úsilie «zrieknuť sa bezbožnosti» a bohatstva sveta, aby sme žili «triezvo, spravodlivo a nábožne» (Tít 2,12). V spoločnosti neraz opojenej konzumom a pôžitkami, hojnosťou a luxusom, zovňajškom a narcizmom (=láskou k sebe samému), nás ono povoláva k triezvemu správaniu - čiže jednoduchému, vyváženému, priamočiaremu, schopnému zachytiť to, čo je podstatné a podľa toho žiť. Vo svete, ktorý je príliš často tvrdý k hriešnikovi a mäkký voči hriechu, je treba pestovať silný zmysel pre spravodlivosť, pre hľadanie a uskutočňovanie Božej vôle.
Uprostred kultúry ľahostajnosti, ktorá nezriedka končí ako neľútostná, náš štýl života nech je naopak plný zľutovania, empatie, spolucítenia, milosrdenstva, načerpaných každý deň z prameňa modlitby.
Zhrnutie
Modlitba je základným kameňom kresťanského života. Je to hľadanie ticha, pokoja a hlbšieho spojenia s Bohom. Modlitba nám pomáha uvedomiť si Božiu lásku a nasledovať Ježiša Krista. Prosme Pána Boha o zľutovanie a vyprosujme si večný život v nebi.
tags: #modlitba #praktickeho #krestana