Uplynulo 32 rokov od novembrových udalostí roku 1989. Zamatová revolúcia a novembrové námestia nepatrili iba rečníkom, ale aj umelcom, hercom a spevákom. V ich podaní zneli piesne Sľúbili sme si lásku, Pravda víťazí, Modlitba pro Martu, Morituri te salutant či Stůj břízo zelená.
Jedným z veľkých symbolov Novembra ´89 je speváčka Marta Kubišová. Dvakrát do jej života zasiahla tá istá pesnička, Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu. Text piesne „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ poznajú všetci pamätníci týchto udalostí.
Naživo, bez hudobného sprievodu ju Kubišová zaspievala aj 21. novembra 1989 z balkóna na Václavskom námestí na začiatku Nežnej revolúcie. Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel.
"Myslela som si, že budem spievať hymnu, ale Jirka Černý ma vystrčil a povedal, že by to chcelo takú malú 'modlitbičku'. K tomu všetkému mi zobrali kabát, bola zima, až sa mi pľúca chveli. A k tomu ešte spievať á capella. Čo mám počúvať skôr, či ozvenu, pretože Václavák je úzky a dlhý. Aj som bola trochu falošná, čo som zistila oveľa neskôr na filmovom dokumente," povedala pre TASR speváčka.
Máloktorá speváčka sa odvážila zaspievať ju po nej. Máloktorá speváčka mala taký hlas a toľko sily a odvahy, aby to dokázala. Po prvýkrát ju Marta zaspievala v roku 1968, tesne po tom, ako Československo napadli sovietske vojská.
Tanky v uliciach Prahy, Bratislavy a ďalších miest drvili cesty a naháňali ľuďom strach a vláda sa snažila ľudí presvedčiť, že sú to tanky priateľov a prišli preto, aby našu krajinu ochránili. Niektorí im uverili a niektorí sami seba presvedčili, že je lepšie uveriť a vyhnúť sa problémom. Mnohí však nesúhlasili a žiadali odchod cudzích vojakov. Vtedajšia komunistická vláda však ľudí nepočúvala a tých, ktorí slobodu žiadali, tvrdo trestala - skončili vo väzení, prišli o prácu, nemohli študovať, dokonca nemohli študovať ani ich deti.
Nemohli cestovať, písať, vydávať knihy, čítať knihy, nemohli počúvať zahraničné rádio či spievať niektoré pesničky. V tej dobe bola Marta vychádzajúcou hviezdou. Bola mimoriadne krásnou, štíhlou a tajomnou dámou s hustými tmavými vlasmi a výrazne namaľovanými očami. Dostala cenu Zlatý slávik pre najlepšiu speváčku, vyhrala spevácku súťaž Bratislavská lýra a spolu s blonďavou krehkou Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom založila trio Golden Kids.
Nahrali niekoľko albumov, koncertovali po celej krajine, vystupovali v televízii, dokonca dostali angažmán v Paríži. Namiesto hviezdnej kariéry však Zlaté kozliatka, ako ich volali fanúšikovia, čakal po roku rozpad.
Možno však niekomu zakázať spievať? Marta si mohla pospevovať doma, no nemohla nahrávať a vystupovať pred publikom, sledovala ju tajná polícia, a aby mala z čoho žiť, pracovala v stavebninách. Presťahovala sa do dedinskej chalupy, kde nemala vodovod, a keď sa jej narodila dcéra Kateřina, plienky prala v studenej rieke.
Jedného dňa prišli za ňou na chalupu novinári a vraveli: „Pani Kubišová, ak budete s vládou súhlasiť a nebudete robiť problémy, budete môcť hneď znovu spievať.“ Priniesli jej aj vopred napísaný rozhovor s vetami, ktoré by nikdy sama nepovedala. A čo urobila Marta? Poslala novinárov preč a v ústraní prežila ďalších desať rokov.
Ľudí, ktorí nechceli žiť v okupovanej krajine, však pribúdalo rovnako ako tých, ktorí vo väzení zomreli, utiekli do zahraničia, alebo prišli o možnosť rozvíjať svoj talent a vzdelanie. Žiť v takejto krajine bolo neznesiteľné a ľudia sa začali tajne stretávať a pripravovať zmenu.
V novembri roku 1989 za Martou pribehli priatelia a nástojčivo ju volali do Prahy: „Marta, Václav Havel ťa potrebuje!“ Pasážou ju doviedli ku schodisku paláca Melantrich a na treťom poschodí ju vystrčili na úzky dlhý balkón. Pod ňou bolo rozľahlé Václavské námestie plné ľudí, ktorí držali československé zástavy a štrngali kľúčmi. Marta mala vtedy štyridsaťsedem rokov, vlasy so sivými pramienkami zastrihnuté pod ušami a veľké okuliare. Mala strach a bolo jej zima.
Keď zaspievala „Ať mír dál zůstává s touto krajinou…“, slávnu zakázanú pieseň, ktorú ľudia dvadsať rokov nemohli počúvať, námestie stíchlo. Modlitba pre Martu sa po druhý raz stala symbolom, no tentokrát symbolom boja za slobodu. Ľudia vytrvalo s komunistami vyjednávali, chodili na námestia, hlasno žiadali odchod okupantov, žiadali slobodné voľby.
A čo Marta? Opäť sa vrátila na divadelné a koncertné pódiá a spievala tisíckam ľudí, ktorí dlhé roky čakali na jej výnimočný hlas.
Nahrávka zo septembra 1968 bola pre ňu najprv od februára 1970 dôvodom zákazu vystupovania, potom v novembri 1989 veľkolepým návratom na hudobnú scénu.
Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu je klenotom medzi piesňami Marty Kubišovej. Speváčka ju nahrala 23. augusta 1968, na organe hral Milan Dvořák, na klavíri Angelo Michajlov a na bicích nástrojoch spevák Karel Černoch.
V booklete k CD Boxu Marty Kubišovej Zlatá šedesátá speváčka na nahrávanie v auguste 1968 spomína: „Na to sa snáď ani nedá zabudnúť. Na iné nahrávky áno, ale na túto nie. Ako mi bolo pri nahrávaní je ťažko rozprávať. Samotná pieseň, skomponovaná už predtým pre televízny seriál Pieseň pre Rudolfa II. mi báječne sadla.“
Čo znamená táto pieseň pre samotnú speváčku? „Jedna pani mi kedysi povedala - pani Kubišová, vy ste sa pre tú pieseň narodili. Ja som jej odpovedala, že asi áno.“
Dnes má v slovenských kinách premiéru dokumentárny film Magický hlas rebelky režisérky Olgy Sommerovej, ktorý mapuje spevácku a životnú dráhu Marty Kubišovej.
Česká dokumentaristka Olga Sommerová sa po filme Věra 68, o českej gymnastke Věre Čáslavskej, opäť vracia k silnej a talentovanej ženskej osobnosti, ktorej osud je katalyzátorom nepriazne komunistického režimu. Marta Kubišová sa bez zaváhania dala do boja s okupačnou politikou Sovietskeho zväzu. Aj napriek možnosti emigrovať do Paríža, zostala a snažila sa prežiť bez hanby. Podpísaním Charty 77 sa zaradila ku kolaborantom a nepriateľom socialistického štátu.
Kubišová bránila spravodlivosť a slobodu ako hovorkyňa Charty, čo ju absolútne spoločensky diskvalifikovalo, skončila utiahnutá v rodnej dedine, ako pracovníčka továrne. Magický hlas rebelky je klasicky vyrozprávaným profilovým dokumentom. Zručne a bez zbytočných formálnych výbojov skladá životné čriepky významnej osobnosti. Jednotlivé výpovede respondentov prebiehajú v dialógu s hlavnou predstaviteľkou, čím sa dokumentaristka šikovne vyhla fádnym „hovoriacim hlavám“, stretnutiami so speváčkinými priateľmi, prevažne umelcami a významnými osobnosťami (Havel, Janžurová, Langerová...) a neustále zmeny prostredia (prechádzky Prahou, návšteva rodného domu, divadlá, súkromné byty a podobne...) dosahuje mimoriadnu autenticitu.
Magický hlas rebelky sa neohliada len za históriou jednej ženy, ale za históriou celého Československa. Speváčkino bilancovanie je metaforicky zvýraznené zákulisnými scénami z prípravy muzikálu, ktorý Kubišovej daroval k sedemdesiatym narodeninám riaditeľ divadla Ungelt, Milan Heina. Hra je biografickým príbehom barónky Sidónie Nádhernej, ktorá podobne ako speváčka bojovala za osobnú slobodu.
V Kubišovej príbehu sa nájdu viaceré generácie, film je obsiahlou mapou najdôležitejších udalostí, ktoré skladá z konkrétnych výpovedí zúčastnených. „Vyše štyridsať rokov spievam Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých zpět se k tobě navrátí a tak ďalej, ale ono sa to ani po tých rokoch nezmenilo, nejako to neprichádza…“
Dokumentaristka je dôsledná, rovnakú pozornosť venuje vývinu Kubišovej speváckej kariéry, ktorá nemala v šesťdesiatych rokoch konkurenciu, jej osobnému boju s režimom, kvôli ktorému musela otočiť svoj život o tristoosemdesiat stupňov a začať od nuly, no usiluje predovšetkým o sondovanie jej vnútra. Film šikovne rúca mýty o Marte Kubišovej, ktorá bola dlhé roky prezentovaná a vsádzaná do role magickej ženy vamp, ukazuje jej osobnostnú silu a pevnú vôľu, neutíchajúcu chuť tvoriť a žiť.
Okrem Modlitby pre Martu zazneli na novembrových námestiach aj ďalšie piesne, ktoré sa stali symbolmi doby. Vlastnú pieseň Sľúbili sme si lásku spieval na bratislavskom Námestí SNP martinský rodák Ivan Hoffman. Spieval sám, iba s akustickou gitarou.
Po dvadsiatich rokoch nahral novú verziu tejto piesne Ivan Tásler so skupinou IMT Smile. "Táto pesnička mi nedala pokoj už niekoľko rokov, aj sme kúsok z jej začiatku párkrát zahrali na koncertoch. Nahrávka samotná vznikla spontánne, začali sme si tú tému hrať v štúdiu, nahrali sme ju, domixovali sme do nej autentické zvuky z novembrového námestia," povedal Tásler.
K "nežnej" patrí aj pieseň Pravda víťazí skupiny Tublatanka. "Sme radi, že sa zapísala do povedomia ľudí ako taká nepísaná hymna revolúcie, pesnička vznikla už dva roky pred revolúciou, na motto masarykovského hesla Pravda zvíťazí. Chcel som, aby tá pesnička bola rebelská, aby bola zrkadlom doby a myslím, že textár Martin Sarvaš to vystihol. Tesne po revolúcii sme k nej natočili aj videoklip," povedal líder kapely Martin Ďurinda.
Ďurindu a Tublatanku spája s Nežnou revolúciou ešte jedna skutočnosť. "Prvé tri dni mítingov na Námestí SNP boli ozvučené mojou gitarovou aparatúrou a mikrofónom, ako pódium poslúžil podstavec pod bicie nástroje nášho bubeníka Ďura Černého. Boli sme na takzvanom nultom mítingu, ktorý bol ešte na Hviezdoslavovom námestí. Milan Kňažko a ostatní hovorili ľuďom o stretnutí ďalší deň na Námestí SNP a dúfali, že príde veľa ľudí. Keď sme aparatúru stavali, tak sme sa obzerali okolo seba, aj si nás nakrúcali dvaja nenápadní príslušníci ZNB. Naša snaha pomôcť revolúcii však bola jasná," doplnil Ďurinda.
Pocta Majakovskému v podaní Roba Grigorova s textom Kamila Peteraja patrí tiež k novembrovým udalostiam, textu dominuje sloha "Odpusť Bože, odpusť básnikom, za to že prišli na tento svet zmeniť, čo bolo včera a predvčerom".
K novembru 1989 patrí aj pesničkár a básnik Karel Kryl. Rodák z moravského Kroměříža vydal prvú LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka v marci 1969, ktorá bola protestom proti vpádu spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. Ešte v roku 1969 emigroval Kryl do NSR. Do Československa sa vrátil po Nežnej revolúcii, na koncertoch po celom Československu hral najviac piesne Morituri te salutant, Anděl, Děkuji aj Král a klaun. Vývoj udalostí neprebiehal podľa jeho predstáv a tak sa do Nemecka vrátil.
Ďalším novembrovým interpretom je rodák z Olomouca, folkový pesničkár Jaroslav Hutka. Bol signatárom Charty 77, preto mal už v roku 1977 zakázané verejné vystupovanie. Pre politický nátlak odišiel v októbri 1978 z Československa, žil v emigrácii v Holandsku.
Bratislava 21. Rovnakú úlohu zohrala aj pieseň Bratříčku zavírej vrátka speváka a básnika Karla Kryla.
Karel Kryl, autor piesne Bratříčku, zavírej vrátka
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy poznačilo všetkých ľudí Československa. Najviac to zrejme pocítili umelci, ktorých tvorba podliehala prísnej cenzúre. Mnohí z nich preto emigrovali. Iní ostali, aby po svojom bojovali s režimom. Bratříčku, zavírej vrátka. Táto pieseň vznikla ako okamžitá reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Cenzúra však túto pieseň zakázala. A nie len túto. Mnohí speváci emigrovali. Na ich čele stál básnik s gitarou Karel Kryl. Piesne z tej doby však ľudia poznali. Napríklad pieseň Modlitba pre Martu z roku 1968 od Marty Kubišovej sa v roku 1989 stala jedným zo symbolov nežnej revolúcie. Pieseň vznikla pôvodne pre televízny seriál iba dva dni po okupácii.
Marta Kubišová musela rozbehnutú kariéru ukončiť, keďže odmietla kolaborovať s vtedajším režimom. Speváčka mala až do pádu komunistického režimu zákaz vystupovať. Mnohé podobné piesne neboli hrané v rádiu, nemali videoklipy, neboli v éteri vôbec. Aj ďalším umelcom bránila normalizácia v činnosti.
Vznikol aj fenomén trezorových filmov. "Povedali si, aha, pozor. Tak on vie robiť ešte lepšie filmy ako my, to neprichádza do úvahy. Na tie časy slávny režisér spomína aj s humorom. Jeho historku o tom, ako sa o okupácii dozvedel, už verejnosť pozná. V rozhovore sa priznal k tomu, že udalosti augusta ´68 ho zocelili a ako viacerých jeho kolegov posilnili. Napriek zákazu však párkrát nad jeho umením aj režim dokázal prižmúriť oči. "Potrebovali sa v socializme blysnúť, ten štát ukázať. Takže ja som mohol nakrúcať filmy, keď sa potrebovali dostať na nejaký festival, tak aj keď som bol zakázaný, povedali, pán Jakubisko, príďte a urobte. Súdruh Jakubisko. Do trezoru sa nedostali nielen niektoré Jakubiskove filmy.
Tento film z roku 1968 zožal medzinárodný úspech. Na festivale v Cannes vyhral cenu za najlepší film i najlepšiu réžiu. Tým, ako stvárnil kolektivizáciu však nahneval komunistickú vládu. Až v roku 1990 si mohla diváci pozrieť film "Spalovač mŕtvol" Juraja Herza, či "Skřivánci na niti" Jiřího Menzela.
Jedným z naslávnejších trezorových filmov bolo "Ucho" s Radkom Brzobohatým a Jiřinou Bohdalovou. Niektoré filmy sa dostali do trezoru dokonca nedokončené. Komunistickí cenzori ich nedovolili ani postrihať. Dokončili ich až po nežnej revolúcii.
Revolúcia priniesla pád cenzúry, rodili sa slobodné médiá, začalo sa hovoriť o bielych miestach v histórií, prepustení boli politickí väzni. Postupne sa menilo aj plánované hospodárstvo na trhové.Vtedajší systém nedokázal konkurovať pokroku na Západe.
Demonštrácie počas Nežnej revolúcie
Dni zmeny pripomínajú na Slovensku desiatky podujatí, v hlavnom meste ich spojilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). Súčasťou boli výstavy fotografií, plagátov z demonštrácií, koncerty a diskusie.
Nahliadneme aj do Košíc a Banskej Bystrice. Nežné korzo. Tak nazvali organizátori platformu, ktorá prvýkrát spojila všetky spomienkové podujatia v Bratislave. „Do budúcna sa budeme snažiť možno aj fyzicky vytvoriť drobné intervencie, ktoré budú pripomínať dôležité miesta, ktoré sa viažu práve k Nežnej revolúcii,“ ozrejmila riaditeľka BKIS Katarína Hulíková.
Spomienkovým podujatiam na november 1989 sa v relácii Správy venovali redaktori Karolína Janičíková, Martina Beshirová a Marek Pivoluska: Jedným z podujatí bolo Sloboda je kľúčová. Súčasťou bola aj výstava plagátov z demonštrácií Nežnej revolúcie a zo súčasnosti, ktorú zastrešila Vysoká škola výtvarných umení.
,,Keď mladé generácie pokračujú v takejto tvorbe, tak na to dôvod je. Že odkaz novembra ’89 je živý a že tu existuje relatívne veľká celospoločenská potreba veci meniť,“ myslí si kurátor výstavy Boris Ondreička.V symbolickom čase o 17.11 h ľudia štrngali kľúčmi súčasne v Bratislave a v Prahe. Následne na oboch miestach zaznela pieseň Nežnej revolúcie Modlitba pre Martu. V Bratislave ju zaspievala herečka Zuzana Krónerová.
Spomínali aj v Banskej Bystrici a Košiciach V Banskej Bystrici pripravili organizátori podujatia pre zhromaždených aj prekvapenie, a to ukážku policajného zásahu proti študentom z čias totality.
„Je to najvýznamnejší sviatok, pretože sme si vydobyli slobodu a demokraciu, ktorá tu dovtedy nebola. Ja to budem ilustrovať na tom, čo sa stalo, napríklad to policajné násilie. Policajné násilie sa nemá diať, tak si to asi dnes musíme pripomenúť znova,“ uviedla spoluorganizátorka zhromaždenia Martina Strmeňová. Na banskobystrickom námestí sa zišlo odhadom zhruba tisíc ľudí.
Tak ako v roku 1989 aj tento rok sa Košičania zhromaždili pred Štátnou vedeckou knižnicou. Na pódiu sa vystriedali mnohí priami účastníci Nežnej revolúcie v Košiciach, ale aj zástupcovia verejného a spoločenského života.
Našou povinnosťou, nás starších, ktorí sme naozaj pri tom boli, je stále o tom rozprávať mladým. Na demokraciu treba dávať velikánsky pozor, treba za ňu bojovať, a keď bude treba, treba opäť zaplniť námestia,“ skonštatovala herečka Ľuba Blaškovičová. Prišli pamätníci, rodiny s deťmi, ale aj študenti, ktorí si udalosti z roku 1989 nemôžu pamätať.
Marta Kubišová sa narodila v Českých Budějoviciach 1. novembra 1942, otec bol lekár - kardiológ, matka po rokoch strávených v domácnosti predávala platne v pražskej predajni Supraphon. V roku 1952 sa rodina presťahovala do Poděbrad. Po maturite na gymnáziu sa zamestnala v Poděbradských sklárňach. V Poděbradoch začala spievať s kúpeľným promenádnym orchestrom.
V roku 1961 sa zúčastnila na súťaži Hledáme nové talenty, kde postúpila do finále. Skúsila konkurz do pardubického Stop divadla. Vzali ju a jednu sezónu v divadle aj pôsobila. Rok nato získala angažmán v plzenskom divadle Alfa. Od septembra 1964 už bola v Prahe, v divadle Rokoko, kde nastúpila po odchádzajúcej Eve Pilarovej. V januári 1965 nahrala prvý hit, pieseň Loudá se půlměsíc.
Úspech mala aj formácia Golden Kids. Vznikla 1. novembra 1968, tvorili ju Marta Kubišová, Helena Vondráčková a Václav Neckář. Doma a hlavne v zahraničí účinkovali do 3. februára 1970. Pár dní nato dostala Marta Kubišová od štátnych cenzorov zákaz vystupovať.
Marta Kubišová
Ale aj umelcom, hercom a spevákom. V ich podaní zneli piesne Sľúbili sme si lásku, Pravda víťazí, Modlitba pro Martu, Morituri te salutant či Stůj břízo zelená.
„Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň,“ spieval na bratislavskom Námestí SNP martinský rodák Ivan Hoffman.
Marta Kubišová v roku 2002
Spieval sám, iba s akustickou gitarou.
Falošnou pornofotkou jej zničili kariéru aj život. Marta Kubišová dnes oslavuje 80. Bola jednou z hviezd československej hudobnej scény 60. rokov 20. storočia, vyhrávala ankety popularity aj Bratislavskú lýru. Pieseň Modlitba pro Martu sa stala symbolom dvoch významných udalostí v ére Československa. Vystupovať mohla začať až po páde režimu, čiže po takmer 20 rokoch. Populárna česká speváčka Marta Kubišová, popredná osobnosť Nežnej revolúcie a odporu proti komunistickému režimu, signatárka aj hovorkyňa Charty 77, oslávi v utorok 1. novembra 80. narodeniny.