V dnešnej spoločnosti sa práca stala meradlom hodnoty človeka. Zvyčajne súdime ľudí podľa práce, ktorú konajú a zvyčajne je to prvá vec, na ktorú sa pýtame, keď sa s niekým zoznamujeme. Máme túžbu naplniť svoje záväzky, platiť dlhy a zabezpečiť tých, ktorých milujeme.
Je ešte ďalší dôvod prečo si hľadať prácu; okrem toho, že nám dáva zmysel žiť, práca nám dovolí spolupracovať na stvoriteľskom diele Boha, ktorý „v siedmy deň skončil svoje diela, ktoré urobil.“ (Gn 2, 2) Ak priblížime našu potrebu pracovať s otvorenosťou na objavovanie božieho plánu s nami, hľadanie v nás môže začať proces premeny.
Človek si predsa prostredníctvom svojej slobodnej vôle môže vyskladať život podľa vlastných predstáv. Lenže na jednu Ruku sme akosi pozabudli. Ruku, ktorá nás vedie životom už od počatia a ktorá nás nepustí ani vtedy, keď už máme osemnásť, štyridsať či dokonca šesťdesiat. Umením je výzvu prijať. Nezľaknúť sa pochybností, ktoré nám bombardujú zdravý úsudok, ale oddať sa do Jeho vôle. Verte či nie, Boh by nás nestaval pred nečakané situácie, keby nám bezhranične nedôveroval, že ich určite zvládneme.
Svetský rád bosých karmelitánov je spoločenstvo veriacich laikov, ktorí sa snažia nasledovať Krista podľa príkladu Panny Márie a inšpirácie svätých Karmelu. Ich spiritualita je hlboko zakorenená v modlitbe, kontemplácii a službe svetu.
Generálny predstavený bosých karmelitánov po predchádzajúcom schválení Generálnym definitóriom na 11. zasadaní zo dňa 9. júna 2003 predložil text Konštitúcií Svetského rádu Apoštolskej stolici so žiadosťou o jeho schválenie. Kongregácia Inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života po starostlivom zvážení každej veci týmto dekrétom schvaľuje a potvrdzuje uvedený text podľa vzoru predloženom v španielskom jazyku a uchovávanom v jej archíve.
Vatikán 16. júna 2003Kard. Všetci sme povolaní mať účasť v láske na jedinej svätosti Boha: “Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.” (Mt 5, 48) Nasledovanie Krista je cestou k získaniu dokonalosti, otvorenou pre všetkých svätým krstom. Prostredníctvom krstu máme účasť na trojakom poslaní Ježiša: kráľovskom, kňazskom a prorockom. Prvé predstavuje záväzok angažovať sa na premene sveta podľa Božieho zámeru. Pri kňazskom poslaní obetuje pokrstená osoba seba samu a celý svet Otcovi spolu s Kristom, pod vedením Ducha Svätého. A ako prorok ohlasuje pokrstená osoba Boží plán pre ľudské pokolenie a odstraňuje všetko, čo je opačné.” [1]
Veľká rodina tereziánskeho Karmelu je prítomná vo svete mnohými spôsobmi. Jadrom tejto rodiny je Rád bosých karmelitánov - rehoľníci, klauzúrované mníšky a svetskí členovia. Je to jeden rád s rovnakou charizmou. Rád vyrastá z dlhej tradície Karmelu, vyjadrenej v Regule sv. Alberta a v učení karmelitánskych učiteľov Cirkvi a ďalších svätých rádu. Súčasné Konštitúcie OCDS sú základným právom pre jeho členov prítomných v rôznych oblastiach sveta. Z toho dôvodu sa vyznačujú jednoduchosťou štruktúr a umiernenosťou v pravidlách týkajúcich sa spôsobu života. Takto je v rámci základnej jednoty ustanovenej touto legislatívou zachovaná otvorenosť na pluralizmus potrebný na vyjadrenie rôznych spoločenských, kultúrnych a náboženských podmienok.
Svetskí karmelitáni spolu s rehoľníkmi a mníškami sú synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a sv. Terézie od Ježiša. Z toho dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti (porov. Ef 1,4; 1 Pt 1,15) a s tým istým apoštolským poslaním. Svetskí členovia prispievajú do rádu dobrami vlastnými pre ich svetský stav života. [2]Naše členstvo v ráde nadväzuje na vzťah ustanovený medzi laikmi a členmi rehôľ, ktoré vznikli v stredoveku. Postupne tieto vzťahy nadobudli oficiálny charakter a viedli k vytvoreniu súčasti rehoľného inštitútu, ktorá sa zúčastňovala na jeho charizme a duchovnosti. Vo svetle novej teológie Cirkvi laici prežívajú toto členstvo so zachovaním výraznej svetskej identity.
Členovia Svetského rádu sú vernými členmi Cirkvi [3], povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“ [4] cez „priateľstvo s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ [5] a v službe Cirkvi. Pod ochranou Prebl. Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý pri sv. krste.
Panna Mária je prítomná osobitným spôsobom, predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána, v službe jemu i ostatným. Mária je tá, ktorá zachovávala vo svojom srdci život a skutky svojho Syna a uvažovala o nich, [6] čím sa stala pre nás vzorom kontemplácie. V Káne radila urobiť to, čo Pán prikazuje [7]. Mária je príkladom apoštolskej služby. Rovnako očakávala príchod Ducha Svätého, zotrvávajúc v modlitbách s apoštolmi [8], čím dala svedectvo orodujúcej modlitby. Svetský Karmel sa teší jej osobitnej ochrane a pestuje úprimnú mariánsku nábožnosť.
Eliáš reprezentuje prorockú tradíciu Karmelu a je inšpiráciou k životu v Božej prítomnosti, k hľadaniu Ho v samote a mlčaní s horlivosťou pre Božiu slávu. Svetskí karmelitáni prežívajú prorocký rozmer kresťanského života a karmelitánskej spirituality, hlásajú Boží zákon lásky k blížnemu a pravdy vo svete, predovšetkým v mene tých, ktorí sami nemôžu prejaviť túto lásku a pravdu. [9]
Regula svätého Alberta je prvotným vyjadrením duchovnosti Karmelu. Bola napísaná pre laikov, ktorí sa zhromažďovali na hore Karmel, aby viedli život zasvätený meditácii o Božom slove, pod ochranou Panny Márie. Nasledujúce zásady tejto Reguly usmerňujú karmelitánsky život:
- život vo vernosti Ježišovi Kristovi;
- horlivosť v rozjímaní o Pánovom zákone;
- venovanie času na duchovné čítanie;
- účasť na liturgii Cirkvi, tak na Eucharistii, ako aj na Liturgii hodín;
- starať sa o potreby a dobro iných členov v spoločenstve;
- pestovanie čností intenzívnym prežívaním viery, nádeje a lásky;
- hľadanie vnútorného ticha a samoty v našom živote modlitby;
- prezieravá rozvážnosť vo všetkom, čo robíme.
Pôvod reformovaného Karmelu nachádzame u sv. Terézie od Ježiša. Ona žila v hlbokej viere v Božie milosrdenstvo [10], ktorá ju posilňovala k vytrvalosti v modlitbe, pokore, láske k jej bratom a sestrám i láske k Cirkvi. A to ju viedlo k milosti duchovného manželstva.. Jej evanjeliové sebazaprenie, odovzdanie sa službe a vytrvalosť v pestovaní čností sú každodenným odkazom pre duchovný život. [12] Jej učenie o modlitbe a duchovnom živote sú základom formácie a života Svetského rádu.
Svätý Ján od Kríža bol spolupracovníkom svätej Terézie pri formovaní Rádu bosých karmelitánov. Inšpiruje svetského karmelitána k bdelosti v praktizovaní viery, nádeje a lásky. Vedie ho cez temnú noc k zjednoteniu s Bohom. V tomto zjednotení s Bohom nachádza svetský karmelitán pravú slobodu Božích deti. [13]
Keď berieme do úvahy počiatky Karmelu a tereziánsku charizmu, môžeme zhrnúť základné pravdy povolania do Svetského tereziánskeho Karmelu nasledujúcim spôsobom:
- život vo vernosti Ježišovi Kristovi podporovaný nasledovaním a ochranou Najsv. Panny Márie, ktorej spôsob života je pre Karmel vzorom pripodobnenia sa Kristovi;
- hľadať „mystické zjednotenie s Bohom“ cestou kontemplácie a apoštolskej aktivity, nerozlučne spolu spojených, v službe Cirkvi;
- mimoriadne si vážiť modlitbu, ktorá živená počúvaním Božieho slova a liturgiou napomáha nadviazať priateľstvo s Bohom nielen v modlitbe, ale aj v každodennom živote.
Odovzdanosť tomuto životu modlitby sa posilňuje vierou, nádejou a predovšetkým láskou k blížnemu, aby sme žili v prítomnosti a tajomstve živého Boha.
Členovia Svetského rádu vyjadrujú svoje nasledovanie Ježiša prísľubom usilovať sa o evanjeliovú dokonalosť v duchu evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti a blahoslavenstvami. Pomocou tohto prísľubu sa posilňuje krstný záväzok člena pre službu Božieho plánu vo svete. Tento prísľub je záväzkom usilovať sa o osobnú svätosť, čo nevyhnutne prináša so sebou záväzok slúžiť Cirkvi vo vernosti tereziánsko-karmelitánskej charizme. Prísľub sa skladá pred členmi spoločenstva, ktorí reprezentujú celú Cirkev a v prítomnosti delegáta predstaveného rádu.
Prísľubom zloženým pred spoločenstvom v prítomnosti predstaveného rádu alebo jeho delegáta sa osoba stáva plným členom Svetského rádu. Týmto záväzkom sa členovia usilujú získať potrebnú prípravu, aby poznali príčiny, obsah a cieľ evanjeliového spôsobu života, na ktorý sa podujímajú. Prísľub zvyšuje a obohacuje krstný záväzok svetských karmelitánov. Týka sa to aj povolaných do manželského života, tak manželov, ako aj rodičov. Prísľuby sa obnovujú raz do roka vo veľkonočnom období.
Prísľub čistoty posilňuje záväzok milovať Boha nadovšetko a blížnych tou láskou, akou Boh miloval všetkých. [15] Týmto prísľubom sa svetský karmelitán usiluje slobodne nesebecky milovať Boha a blížneho [16], vydávajúc svedectvo o Božej blízkosti prisľúbenej blahoslavenstvom: „blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8). Prísľub čistoty je záväzkom ku kresťanskej láske v jej osobnom a spoločenskom rozmere, aby sme vytvorili autentické spoločenstvo vo svete. Týmto prísľubom svetský karmelitán vyjadruje tiež vedomú túžbu rešpektovať každú osobu, ako to žiada Boží zákon a vlastný stav života, ako slobodnej osoby, ženatého, vydatej alebo ovdovených. Tento prísľub nebráni zmene stavu života.
Prísľubom chudoby svetský karmelitán vyjadruje túžbu žiť podľa Evanjelia a jeho hodnôt. V evanjeliovej chudobe je bohatstvo štedrosti, sebazáporu a vnútornej slobody a závislosti od toho, ktorý „hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným“ (2 Kor 8,9) a ktorý „zriekol sa seba samého“ (Flp 2,7), aby slúžil svojim bratom a sestrám. Prísľubom chudoby sa usilujeme o evanjeliové využitie dobier tohto sveta a osobných talentov, ako aj o plnenie osobných záväzkov v spoločnosti, rodine a v práci, s dôverou všetko vkladajúc do Božích rúk. Tento prísľub tiež obsahuje záväzok angažovať sa pre spravodlivú vec, aby samotný svet zodpovedal Božiemu plánu. V spojení s tým evanjeliová chudoba priznáva osobné nedostatky a odovzdáva ich Bohu s dôverou v jeho dobrotu a vernosť.
Prísľub poslušnosti je zaviazaním sa k životu otvoreného na Božiu vôľu, „v ktorom žijeme hýbeme sa a sme (Sk 17,28), nasledujúc Krista, ktorý prijal Otcovu vôľu a bol „poslušný až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2,8). Prísľub poslušnosti je praktizovaním viery vedúcej k hľadaniu Božej vôle v udalostiach a výzvach spoločnosti a v našom osobnom živote. Z tohto dôvodu svetský karmelitán dobrovoľne spolupracuje s tými, ktorí majú zodpovednosť za vedenie spoločenstva a rádu v rozoznávaní a prijímaní Božích ciest: radou spoločenstva, provinciálom a generálom.
Blahoslavenstvá predstavujú program pre život i spôsob, ako vstúpiť do vzťahu so svetom, blížnymi a spolupracovníkmi, rodinami a priateľmi.
Povolanie do tereziánskeho Karmelu je záväzkom „žiť vo vernosti Ježišovi Kristovi“, „rozjímať vo dne v noci o zákone Pánovom a zotrvávať v modlitbe.“ [17] Sv. Terézia verná tejto zásade Reguly postavila modlitbu ako základ a hlavnú úlohu svojej rehoľnej rodiny. Z toho dôvodu sú svetskí karmelitáni povolaní usilovať sa o to, aby modlitba prenikala celý ich život, aby kráčali v prítomnosti živého Boha (porov. 1 Kr 18,14) ustavičným praktizovaním viery, nádeje a lásky, takým spôsobom, aby ich celý život bol modlitbou, hľadaním zjednotenia s Bohom.
Modlite sa pred pracovným pohovorom | Ranná modlitba
Okrem osobnej kontemplácie má počúvanie Božieho Slova povzbudzovať ku kontemplácii, ktorá vedie k deleniu sa so skúsenosťou Boha v spoločenstve svetského Karmelu. Týmto spôsobom sa spoločenstvo spoločne usiluje rozoznávať Božiu vôľu, udržiavať stálu silu obrátenia a žiť s obnovenou nádejou. Svetský karmelitán dokáže hľadieť cez udalosti a objavovať Boha vo všetkom.
Privilegované miesto v živení života modlitby svetských karmelitánov zaujímajú štúdium a duchovné čítanie Svätého písma a diel našich svätých, najmä tých, ktorí sú učiteľmi Cirkvi: sv. Terézia, sv. Ján od Kríža a sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša. Cirkevné dokumenty sú tiež pokrmom a inšpiráciou pre záväzok nasledovať Ježiša.
Svetský karmelitán si rezervuje osobitný čas na modlitbu, ako času väčšieho uvedomovania si Pánovej prítomnosti i vnútorného priestoru na osobné a dôverné stretnutie s ním. To vedie k modlitbe ako životného postoja, ktorá bude „vždy a všade spoznávať Boha … hľadať jeho vôľu v každej udalosti, vidieť Krista vo všetkých ľuďoch, či sú to príbuzní alebo cudzí a robiť správne uzávery o pravom význame a hodnote dočasných vecí tak samotných, ako aj v ich vzťahu ku konečnému cieľu ľudského pokolenia.“ [19] Takto dosiahnu spojenie kontemplácie a činnosti v dejinách, integrovaním viery a života, modlitby a činnosti, kontemplácie a kresťanského angažovania.
Svetskí karmelitáni sa zaväzujú venovať každý deň určitý čas rozjímavej modlitbe. Je to čas vyhradený na prebývanie s Bohom a na posilnenie ich vzťahu s ním, aby mohli byť opravdivými svedkami jeho prítomnosti vo svete.
Taký spôsob kresťanskej modlitby si vyžaduje život evanjeliového sebazáporu (Lk 9, 23) pri plnení svojho vlastného povolania a poslania, pretože „modlitba a pohodlný život nejdú dovedna“ [20] Svetskí karmelitáni prijímajú vo svetle viery, nádeje a lásky prácu a utrpenie každého dňa, rodinné starosti, neistotu a nedostatky ľudského života, chorobu, nedostatok porozumenia a všetko, čo tvorí štruktúru našej pozemskej existencie. Usilujú sa, aby toto všetko urobili predmetom svojho dialógu s Bohom, aby rástli v postoji chvály a vďačnosti voči Pánovi. Aby svetský karmelitán žil verne, jednoducho, slobodne, pokorne a úplne dôverujúc Pánovi, zachováva prax evanjeliového sebazapierania odporúčaného Cirkvou. Mimoriadne významné sú tie dni a obdobia liturgického kalendára, ktoré majú charakter pokánia.
Osobná modlitba svetského karmelitána, chápaná ako priateľstvo s Bohom, sa tiež živí a vyjadruje v liturgii, nevyčerpateľnom prameni duchovného života. Liturgická modlitba obohacuje osobnú modlitbu a táto zase dáva živý prejav v liturgickej účasti. Vo svetskom ráde sa dáva osobitné miesto liturgii, chápanej ako Božie Slovo slávené so živou nádejou po jeho prijatí s vierou a záväzkom žiť ho v opravdivej láske. Sviatosti, najmä Eucharistia a zmierenie, sa majú prežívať ako znamenia a nástroje oslobodzujúceho Božieho pôsobenia a ako stretnutie so Zmŕtvychvstalým Kristom, prítomným v cirkevnom spoločenstve. Sú to štruktúry dávajúce milosť v protiklade k štruktúram hriechu v spoločnosti. Svetskí karmelitáni sa usilujú objavovať v liturgickej modlitbe prítomnosť Krista a Ducha Svätého, živých a požadujúcich niečo od nás v každodennom živote. V liturgickom roku zažívajú tajomstvá vykúpenia, čo je pre nich inšpiráciou k spolupráci na realizácii Božieho plánu. Liturgia hodín zo svojej strany vedie svetského karmelitána k zjednoteniu s Ježišovou modlitbou a modlitbou Cirkvi.
Hodnota sviatostného a liturgického života vo Svetskom ráde vedie jeho elenov k účasti na slávení Eucharistie, nakoľko je to možné. Usilujú sa recitovať Ranné chvály a Vešpery z Liturgie hodín v zjednotení s Cirkvou rozšírenou po celom svete. Podľa možnosti sa modlia aj Kompletórium.
„Laickí veriaci ako členovia Cirkvi majú povolanie a poslanie ohlasova...
Praktické rady pre úspešný pohovor
Okrem duchovnej prípravy je dôležité venovať pozornosť aj praktickým aspektom prípravy na pohovor. Tu je niekoľko tipov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Zistite si informácie o firme: Čo to znamená? Všetky tieto informácie budete môcť následne využiť na stretnutí s človekom, ktorý bude viesť váš pohovor alebo teda výberové konanie. Ak úprimne pochválite firmu a poukážete na jej úspechy, o ktorých ste doma dočítali, firma to určite ocení. Pomôže vám aj to, ak budete vedieť o firemnom futbalovom turnaji, ktorý sa konal pred dvomi týždňami a vy ste ho sledovali.
- Sebavedomie: Pozorne si pozrite nasledujúci obrázok, či skôr pomôcku, ktorá vám pomôže zvýšiť svoje sebavedomie pred pracovným pohovorom. Túto tabuľku si pokojne vytlačte a vyplňte, aké úspechy ste v akej oblasti dosiahli vy a čo to pre vás znamenalo. Niekedy sa vám možno podarilo vyhrať na škole súťaž v rýchlopise a to môže byť vaša výhoda na samotnom pohovore. Alebo ste v predchádzajúcom zamestnaní vyhrali ocenenie najkreatívnejšieho pracovníka.
- Výzor: Preto venujte svojmu oblečeniu naozaj dostatočnú pozornosť. Nevoľte napríklad ani žiarlivé farby (neónovo zelená kravata so žltými bodkami), pretože by ste si pokazili dojem. Ako sa správne obliecť však závisí od typu firmy, inak sa obliekajú kreatívci v reklamných agentúrach, inak obchodní zástupcovia alebo novinári (preto sa zaujímajte o firemnú kultúru a sociálne siete firmy skôr ako prídete na pohovor).
- Dochvíľnosť: Na pracovný pohovor určite nikdy nemeškajte. Je to totižto najčastejší dôvod, prečo vás do zamestnania neprijmú.
- Príprava: Na stretnutie si pokojne zoberte nejaký papier, blok a pero, alebo tablet. Značí to o vás, že ste sa na pohovor pripravili a máte vážny záujem získať pozíciu vo firme.
- Prvý dojem: Nezabúdajte na prvý dojem.
- Stisk ruky: Aj tomu by ste mali venovať náležitú pozornosť. Jedno podanie ruky prezradí o vás oveľa viac, ako 10 vami dobre naučených viet. Skúsený personalista pozoruje vašu neverbálnu komunikáciu, preto popracujte aj na nej.
- Pravdovravnosť: Na pracovnom pohovore neklamte! Personalista si vás veľmi ľahko odskúša v cudzom jazyku, počítačových znalostiach alebo preklepne na sociálnych sietiach.
Modlitba pred pohovorom
Tu je jedna z možných modlitieb, ktorú sa môžete pomodliť pred pohovorom:
Všemohúci Bože, predchádzaj naše konanie svojím vnuknutím a sprevádzaj ho svojou pomocou, aby sme všetky podujatia s tebou začínali a s tvojou pomocou i dokončili. Skrze Krista, nášho Pána. Pane, chcem, aby celá moja práca bola vyjadrením lásky k tebe, k mojej rodine i k svetu. Pomôž mi, aby som robil všetko s radosťou ako spoluúčastník na tvojom diele stvorenia. Nech táto práca pomôže k mojej sebarealizácii a poslúži k dobru ostatných ľudí. Prijímam všetky ťarchy spojené s prácou ako účasť na Ježišovom kríži. Pane, do lásky tvojho srdca zverujem všetkých nezamestnaných, úbohých a nešťastných ľudí.
Večné Slovo, Jednorodený Syn Boží, nauč nás pravej veľkodušnosti, nauč nás tebe slúžiť, ako si to právom zasluhuješ, aby sme dávali a nepočítali, aby sme bojovali a nedbali na rany, aby sme pracovali a netúžili po odpočinku, aby sme sa obetovali a nečakali inú odmenu ako to vedomie, že sme splnili tvoju svätú vôľu. Môj Ježišu, tvojmu Srdcu s dôverou zverujem všetky naše záležitosti. Zhliadni na ne a urob, k čomu ťa tvoje srdce núti, nech ono samo koná. Spolieham sa na teba, Ježišu, zverujem sa ti, úplne sa ti odovzdávam, som si istý, že ma nesklameš.