Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši: História a Architektúra

Kostol svätého Mikuláša v Liptovskom Mikuláši je rímskokatolícky kostol, ktorý je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a zároveň najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove. Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča Župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332.

História mesta siaha do mladšej doby bronzovej o čom svedčí nález bronzových predmetov.

Prvý písomný údaj o Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Ondrašovej je z roku 1286. Hovorí, že obe osady vznikli krátko predtým.

Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste Liptovský Mikuláš a zároveň najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove.

Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286.

Spočiatku stál Kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny. Postupne sa okolo neho rozrastala osada a neskôr mestečko Svätý Mikuláš.

Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši

Vývoj Architektúry Kostola

Pôvodne to bol len malý románsky kostolík, ktorý pri ďalšej prestavbe v rokoch 1280-1300 prevzal úlohu sakristie a dnes je najstaršou časťou tejto majestátnej sakrálnej stavby.

V roku 1280 - 1300 postavili jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, čím bývalý kostolík prevzal úlohu sakristie.

Tento jednoloďový priestor sa ešte pred dokončením stavby rozhodli zväčšiť pristavením bočných lodí. Preto vybúrali murivo pre oblúky na hlavnej lodi a bazilikálnym spôsobom pristavili božné lode.

Kostol v priebehu storočí prešiel viacerými úpravami. Koncom 18. upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu.

Ranogotická podoba mu bola prinavrátená počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1941-43, kedy boli pristavané bočné kaplnky a osadené nádherné vitrážové okná.

V pol. 15 st. bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. Na západnej strane dostala v prvej tretine 19. železným empírovým zábradlím.

Podrobnosti o stavbe kostola nepoznáme, zachovala sa však listina z roku 1268, hovoriaca o tom, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova 4 poplužia (l poplužie = 4O ha) zeme pre kostol a kúriu.

Z latinského textu nie je jasné, či tieto pozemky boli darované pre už jestvujúci kostol, alebo či sa mal na darovanom pozemku ešte len postaviť.

Významné Osobnosti a Rody

Medzi najvýznamnešie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča Župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332.

Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao a do priekopy voviedli vodu z Váhu.

Pevnosť mala vzdorovať náporu husitov, ale v týchto bojoch bolo Fortalitium i kostol ťažko poškodený, takže ho bolo treba v roku 1464 skoro celkom nanovo vybudovať.

Obdobie Reformácie a Kontrareformácie

V priebehu 16. - 17. st. bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov.

Za vizitácie roku 1564 sa farár Ján, ktorý už bol starcom, pridržiaval katolíckej náuky, ale mladší farár Vavrinec Luscus, ktorý sa otvorene hlásil k reformácii, mal za sebou nielen mešťanov, ale i svetského patróna z Pongrácovského rodu.

Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. st. Z najznámejších protestantských kazateľov v mikulášskom kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný.

Evanjelický farár Samuel Tranovský dal zvýšiť podlahu kostola a taktiež okolie kostola o jeden meter, nakoľko voda stojaca v priekope okolo pevnosti ohrozovala a podmáčala základy kostola.

Z toho dôvodu sú dnes stĺpy chármu bez coklov (päty).

Obnova a Rekonštrukcia

Roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Chrám bol obnovený a znovu posvätený v roku 1885. Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel.

Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského.

Išlo o veľmi rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Pri tejto príležitosti boli pristavené aj dve bočné kaplnky.

V nich vznikli nové vitrážové okná podľa výtvarných návrhov rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského. Sú to úzke okná svätých a svätíc v svätyni, ako aj nádherné okno Božského Srdca Ježišovho za oltárom a okno sv. Jozefa s dieťaťom v bočnej kaplnke. Janko Alexy okrem toho namaľoval chór a vyhotovil grafiky v bočných kaplnkách. Keramické reliéfy sv. Juraja a erbov liptovských rodím zhotovila Z. Zemanová v roku 1942. Upravené bolo i bezprostredné okolie kostola. Odstránený bol pôvodný opevňovaní múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami.

Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. Roku 1983, keď vo farnosti pôsobil dp. Jozef Frielich, bola spravená výmaľba kostola. Vymenené boli lavice a inštalované nové elektrické kúrenie. Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola.

Interiér Kostola

V interiéri sa zachovali tri neúplné gotické oltáre s tabuľami maľovanými temperovou technikou na kriedovom podklade so zlátením. Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia.

Hlavný Oltár sv. Mikuláša

Pôvodný oltár zhorel a koncom 18. st. ho nahradili barokovým, tento však začiatkom 20. st. vymenili s oltárom z Liptovského Trnovca. Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903. Z hlavného oltára sa zachovali iba maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola, ktoré pochádzajú z rokov 1500 až 1510.

Súčasťou oltára je maľovaná predela a v centrálnej nike umiestnená neskorogotická socha sv. Mikuláša, patróna kostola, vysoká 128 cm. Na vnútorných stranách krídel sú štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry: sv. Mikuláš obdarúva dcéry chudobného zemana, sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím, zneuctenie sochy sv. Mikuláša a sv. Mikuláš tíši búrku na mori. Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv.

Oltár Panny Márie

Oltár Panny Márie sa nachádza na evanjeliovej strane, pochádza z roku 1470, je to neskorogotický krídlový oltár s trojdielnou skriňou, v ktorej strede stojí socha Madony s Ježiškom (Madonna Assumpta s korunou - kráľovná nebies). Okrajové časti vypĺňajú dve a dve sochy svätíc nad sebou: v ľavej hornej nike sv. Barbora, v ľavej dolnej nike sv. Margita, v pravej hornej nike sv. Katarína a v pravej dolnej nike sv. Dorota.

Maľby, zobrazjúce udalosti zo života Panny Márie, sú usporiadané takto: na vnútornej strane krídel na ľavej strane - zvestovanie a narodenie, na pravej strane navštívenie a klaňanie sa troch kráľov; na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum (Muž bolesti), Mater dolorosa (Bolestná matka), sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján evanjelista.

Bočný Krídlový Oltár Sviatosti Oltárnej

Bočný krídlový oltár Sviatosti oltárnej sa nachádza na epištolovej strane, pochádza z obdobia okolo roku 1520. Predstavuje v dejinách sakrálneho umenia na Slovensku vzácny prípad: v oltárnej skrini nie je zvyčajná figurálna plastika, ale ako hlavný dekoratívny prvok je tu plasticky zobrazená monštrancia so Sviatosťou oltárnou - drevený pozlátený reliéf predstujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dve kľačiace figúry anjelov.

Tabuľové maľby na krídla (z 15. st.) znázorňujú: na pravom vnútornom krídle hore je maľba sv. Michala archanjela s mečom a váhami, na ktorých váži duše, dole je deputácia starých Slovanov odovzdávajúcich Sv. Otcovi poslovenčené písmo; na ľavom vnútornom krídle hore je zobrazený sv. Kastalus, dole je sv. Václav a sv. Metod ako vyučujú Slovanov, medzi ktorými sú sv. Ľudmila a Bořivoj.

Oltáre reštauroval v rokoch 1942 - 1943 známy maliar a reštaurátor Peter Július Kern.

Okolie Kostola

Text na podstavci sochy na severnej strane kostola sv. Mikuláša uvádza: „Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok. Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu. Literárna história ho radí k významným európskym básnikom. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO. Janka Kráľa pripomína aj reliéf na dome číslo 19, ktorý stojí na mieste jeho rodného domu. Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh. Spoluzakladal prvé slovenské ochotnícke divadlo, ktoré sa v roku 1830 uviedlo hrou Jána Chalupku Kocúrkovo.

PRVÁ EUROBANKOVKA Liptovského Mikuláša zobrazuje Kostol sv. Mikuláša. V popredí je socha Naša Matka od Alojza Štróbla, ktorá je v parížskom Louvri evidovaná ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta. Jej bronzový odliatok sa nachádza pri vstupe do Liptovskej galérie P. M.

Ďalšie Kostoly sv. Mikuláša na Slovensku

Podobne ako v Liptovskom Mikuláši, aj v iných mestách a obciach na Slovensku nájdeme kostoly zasvätené svätému Mikulášovi, ktoré majú bohatú históriu a architektonickú hodnotu. Medzi ne patrí napríklad:

  • Prešovská Konkatedrála sv. Mikuláša: Patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky a je jednou z najväčších chrámov na Slovensku.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Stročíne: Významný reprezentant gotickej architektúry na severe východného Slovenska.
  • Kostol svätého Mikuláša v Sliači: Krásny príklad gotickej architektúry, ktorá sa zachovala do dnešných dní aj napriek neskorším prestavbám.
  • Kostol sv. Mikuláša v Hájnikoch: Gotický kostol, ktorého história siaha do 14.

Svätý Mikuláš

Svätý Mikuláš bol biskup s ušľachtilým srdcom. Mozaika svätého Mikuláša v Bazilike svätého Marka v Benátkach. Pri jednej liturgickej slávnosti v Žiline, ktorej predsedal tamojší otec biskup, sa liturgický sprievod pohol z fary do Katedrály Najsvätejšej Trojice, pričom ho sledovalo niekoľko okolostojacich. Malý chlapec pri pohľade na otca biskupa hovorí: „Mama, Mikuláš!“ Kňazi sa pousmiali. U detí postava svätca vyčarí radosť a dospelým sa vynorí spomienka z detstva na vyčistené čižmy alebo topánky v okne.

Svätý Mikuláš vyjadruje na jednej strane dôstojnosť i vážnosť a na strane druhej dobrotu i štedrosť. Z historického pohľadu o živote sv. Mikuláša nemáme veľa presných informácií a faktov. Jeho život je opradený mnohými legendami, ale aj tie majú svoju výpovednú hodnotu. Dátum jeho narodenia presne nevieme. Udáva sa v rozpätí rokov 250 až 272, v meste Patara, na južnom pobreží Malej Ázie, v dnešnom Turecku. Otec Eufemius bol bohatým mužom, mimoriadne zbožným a milosrdným a matka Anna bola vraj sestra bývalého arcibiskupa. Keďže už dlho žili v manželstve a nemohli mať deti, veľmi sa mu potešili. Božie požehnanie bolo pre nich veľkým šťastím a radosťou.

Životopisci hovoria, že už od mladosti bolo v ňom vidieť niečo zvláštneho. Je to aj pochopiteľné, veď žil medzi pohanskými chlapcami, od ktorých sa líšil úprimnou zbožnosťou a skromnosťou. Úsmevom si podmaňoval mladé duše, vyhľadával ich a privádzal na cestu zbožnosti a čistého života. To isté robil aj ako dospelý. Povesť o jeho čnostnom živote budila pozornosť duchovenstva a bolo prianím všetkých, aby sa stal kňazom. Rodičia sa postarali o jeho dobrú výchovu a vzdelanie, aby bol na túto cestu pripravený. S radosťou čítaval Sväté písmo a iné náboženské knihy. Ako sa niekto môže pýšiť darmi, ktoré v sebe objaví? Čím viac sa pokladáme za bohatých, tým skôr by sme sa mali pokoriť pred Pánom.

Po smrti rodičov Mikuláš potajomky rozdával chudobným zdedený majetok. Nepokladal sa v duchu evanjelia za majiteľa hmotných dobier, ale len za správcu. Udeľoval almužny, pomáhal hladujúcim. Ľudia napokon odhalili veľkodušného dobrodinca. Aby ušiel pred ľudskou slávou, odišiel do Svätej zeme. Na spiatočnej ceste si ho veriaci z mesta Myra zvolili za svojho biskupa. Aj ako biskup ostal Mikuláš verný svojej štedrosti. Za Diokleciánovho prenasledovania ho uväznili a neskôr poslali do vyhnanstva. Niektorí životopisci sa domnievajú, že to bolo na Kryme. V roku 311 vydal cisár Galérius dekrét, ktorým bolo zastavené kruté prenasledovanie kresťanov. Cirkev dostala slobodu a mohla verejne pôsobiť, stavať chrámy a rozvíjať svoju blahodarnú činnosť na spásu nesmrteľných duší. Aj sv. Mikuláš sa mohol vrátiť do svojho biskupského sídla.

Jeho cieľom predovšetkým bolo teologicky vyvrátiť Áriovo učenie a obhájiť rovnosť troch božských osôb. Hoci nemáme výslovné správy, viacerí sa domnievajú, že i sv. Mikuláš sa zúčastnil na tomto cirkevnom koncile. Usudzujú to aj z toho, že svätec sa znázorňuje s troma zlatými guľami, ktoré majú symbolizovať tri božské osoby. Keď vo Frýgii vypukla vzbura, ktorej korene prerástli aj do mesta Myry, sv. Mikuláš vystavil nebezpečenstvu vlastný život a išiel k veliteľovi cisárskeho vojska a k predstaveným mesta. Ponúkol podmienky zmierenia a priviedol do súladu obidve stránky. Toto počínanie nebolo na pokorenie ani veliteľov cisárskeho vojska, ani predstaviteľov samého mesta. Napriek všetkej opatrnosti a výhradám jednoznačne treba povedať, že v postave myrského biskupa muselo ísť o výnimočnú osobnosť, ktorá vyvolala nezvyčajnú pozornosť a úctu.

Svätý Mikuláš zomrel niekedy medzi rokmi 345 - 352. Pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné ostatky až do roku 1087. Vtedy ich ukoristila zvláštna výprava z juhotalianskeho prístavného mesta Bari, ktorá ich priviezla do svojho mesta. Tam vystavili svätcovi nový Chrám sv. Mikuláša a uložili do neho jeho telesné ostatky. Odvtedy sa sv. Mikuláš z Myry nazýva aj sv. Hneď po smrti úcta k nemu prenikla všetky vrstvy obyvateľstva. Stavali pomníky, kaplnky, ba i chrámy na jeho počesť. Na Východe sa vážnosť sv. Mikuláša rozšírila zvlášť v 6. storočí, keď cisár Justinián dal postaviť k jeho úcte chrám, ktorý v 9. storočí nádherne ozdobil cisár Bazilius.

Liturgická spomienka sv. Pamiatka jeho smrti a narodenia pre nebo sa v Katolíckej cirkvi slávi 6. decembra. Aj teraz počas Adventu tisíce veriacich putujú k jeho hrobu, kde dosahujú vyslyšania a sú svedkami aj zázrakov divotvorcu. Bari zavádza druhý sviatok sv. Mikuláša (okrem 6. Niektorí tvrdia, že kultom sv. Mikuláša v Bari sa začal zlatý vek úcty k tomuto svätcovi. Odtiaľ sa šírila jeho známosť na všetky svetové strany. V Uhorsku sa slávila jeho pamiatka v prvých storočiach tamojšieho kresťanstva. Od roku 1092 sa stal 6. december sviatkom pre celé Uhorsko. O niečo neskôr to urobili aj ostatné krajiny. V Nemecku koncom 12. storočia a v Anglicku začiatkom 13. storočia. U Rusov bol zavedený nezávisle od gréckej - carihradskej správy už roku 1091. Svätý Mikuláš sa viac zapísal dobročinnosťou do ľudských sŕdc ako do kníh. Preto je jeho úcta rozšírená po celom svete. Na Slovensku bolo v roku 2008 zasvätených 139 kostolov a kaplniek sv. Mikulášovi. U našich západných susedov - v Českej republike je 114 chrámov zasvätených k jeho cti.

Odkaz sv. Na záver spomeniem slová sv. Matky Terezy: „Áno, mám mnoho ľudských slabostí, mnoho ľudských bied. Ale on sa skláňa, slúži si nami - tebou a mnou, aby sme boli jeho láskou a súcitom vo svete napriek našim hriechom, napriek našim biedam a chybám. Závisí od nás, keď miluje svet a ukazuje mu, ako veľmi ho miluje. Ak sa príliš zaoberáme sami sebou, nezostane nám čas pre druhých.“ Táto svätá žena z Kalkaty potlačila vlastné ja, vlastné ego a celá sa dala do služby pre najbiednejších. Podobne aj sv. Mikuláš, ktorý sa zapísal do dejín Cirkvi i sveta svojou štedrosťou a dobrotou. Biskup so šľachetným srdcom, ktorý vie vyčariť úsmev na tvárach malých i veľkých. Rozdáva darčeky, pritom on sám je jedným veľkým darom.

Obráťme sa s veľkou dôverou k sv. Mikulášovi a poprosme o dobrotu srdca, ktorú tak potrebuje každý z nás, aby svet okolo nás bol lepší a ľudia navzájom láskavejší a tolerantnejší. Hovorí sa, že šaty robia človeka. Oblečme si mikulášsky šat, ako o tom píše svätý apoštol Pavol v Liste Kolosanom, podľa neho nás má spoznať dnešný svet: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele.

tags: #velke #pismena #kostol #sv #mikulasa