Modlitba pri pozdvihovaní hostie a kalicha

Počas svätej omše, pri pozdvihovaní hostie a kalicha, sa dejú mimoriadne dôležité úkony. Eucharistia je najvzácnejší pokrm a nápoj na zemi. Je to skutočne živý Kristus. Keď prijímame Eucharistiu, máme v sebe život.

Úkony počas pozdvihovania

Misál okrem pokľaknutia nepredpisuje iný úkon. Gesto ľútosti, ako bitie do pŕs, nemá nijaký zmysel. Nemali by sme hľadieť všade inde, len nie na Eucharistiu. Je to Ježiš, ktorý nás zachránil a prichádza nám dať silu žiť. Preto, keď nám kňaz povie: „Telo Kristovo“, odpovedáme: „Amen“. Ale nech je to také „amen“, ktoré vychádza zo srdca, z presvedčenia.

Počas konsekrácie všetci kľačia. Pri druhej, tretej a štvrtej eucharistickej modlitbe si všetci miništranti naraz kľaknú, keď kňaz žehná malým krížom chlieb (hostie) a víno. Veriacich na to upozorní jeden z miništrantov zvončekom alebo gongom. Uvažuje sa prijať úzus, aby si miništratni naraz kľakli, keď kňaz vystrie ruky nad obetnými darmi. Keď kňaz zloží ruky, jeden z miništrantov zvončekom alebo gongom upozorní vericich, aby si všetci kľaknutím uctili tajomstvo premenenia. Miništranti majú vstať, keď kňaz vstáva pri pokľaknutí pred vínom premeneným na krv Ježiša Krista.

Ak je svätá omša s kadidlom, turifer i navikulár prídu pred oltár. Kľaknú si spolu s diakonom a miništrantami v strede oltára tvárou k oltáru. Navikulár nasype tymian do kadidelnice a turfer tromi kmitmi incenzuje pri podzvihovaní telo i krv Pána Ježiša. Pri tomto incenzovaní miništrant kľačí. Na začiatku i na konci incenzovania sa ukloní hlavou. Ak je prítomný diakon, incenzuje diakon. Turifer i navikulár vstavnú spolu s miništrantmi, pokľaknú pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou a odídu do sakrestie.

Príprava oltára a obetných darov

Po modlitbách veriacich kňaz i prisluhujúci sa posadia. Určení miništranti prinesú z prípravného stolíka obetné dary a pripravia oltár na slávenie Eucharistie. Na oltár prinesú kalich, v ampulkách víno a vodu, tácku na umývanie rúk a šatôčku na utieranie rúk prípadne misku s hostiami a cibórium, ako aj misál. Pri slávnostnej svätej omši biskup ich prijme posediačky a odovzdá ich diakonom alebo prisluhujúcim.

Po prinesení obetných darov kňaz (biskup) pristúpi k oltáru a nasledujú modlitby. Kňaz (biskup) pristúpi k oltáru a nasledujú modlitby kňaza nad chlebom (nad hostiami) a pred modlitbou nad vínom kňaz musí do kalicha naliať víno a kvapku vody. Miništrant, ktorý stojí na pravej strane celebrujúceho kňaza, mu podáva ampulky s vínom a s vodou tak, aby ich mohol bez problémov uchopiť, t.j. ampulky podáva uškom ku kňazovi. Najprv podáva ampulku s vínom potom ampulku s vodou.

Ak sa vo svätej omši používa kadidlo, turifer a navikulár prinesú kadidelnicu s navikulou a postavia sa vedľa seba napravo od celebranta. Turifer podvihne otvorenú kadidelnicu tak, aby kňaz (biskup) mohol ľahko nasypať tymián do kadidelnice z loďky, ktorú mu podá otvorenú. Po nasypaní tymiánu turifer kadidelnicu zatvorí a pdodá ju celebrujúcemu kňazovi (biskupovi). Turifer i navikulár odídu na vopred určené miesto ,a ak asistuje pri svätej omši diakon, čakajú na vrátenie kadidelnice. Ak kňaz slúži svätú omšu bez diakona, sprevádzajú kňaza pri incenzovaní oltára a kríža.

Postup pri incenzovaní: celebrujúci kňaz (biskup) incenzuje ako prvé obetné dary, potom oltár tak, že začína od svojej pravej ruky a s prerušením incenzuje kríž a pokračuje v incenzovaní oltára. Potom incenzuje diakon alebo miništrant celebrujúceho kňaza (biskupa) a napokon zhromaždený ľud. Počet incenzovania nie je určený. Po incenzovaní kňaza (kňazov) a vericich turifer s navikulárom odnesú kadidelnicu do sakrestie.

Počas incenzovania prítomných veriacich miništrantov stojaci po pravej strane kňaza prinesú ampulku s vodou, misku a šatôčku (lavabo). Jeden miništrant pridržiava misku pod rukami kňaza a súčasne zhora mu naleje trochu vody. Druhý minštrant podá kňazovi rozprestreté lavabo. Vodu z misky miištrant vyleje na vopred určené misto, poskladá lavabo a položí ho na ampulky. Misku, ampulky a lavabo odnesie na prípravný stolík, prípadne na miesto, ktoré určí miestny duchovný. Po tomto úkone sa miništranti postavia na svoje miesta.

Kňaz vyzve veriacich k modlitbe slovami: Modlite sa , bratia a sestry.... Po odpovedi ľudu nasleduje modlitba nad obetnými darmi, ktorou sa zakončí prvá časť bohoslužby Eucharistie. Počas tejto časi svätej omše miništranti, ktorí posluhujú priamo pri oltári, stoja a vykonávajú opísané služby. Miništranti, ktorí priamo tieto úkony a slžby nevykonávajú, môžu sedieť na svojich sedadlách.

Eucharistická modlitba

Eucharistická modlitba sa začína vzdávaním vďaky čiže prefáciou, naseduje chválospev (Svätý, svätý, svätý . . .) a potom vlastná eucharistická modlitba. V Rímskom misáli sa uvádzjú štyri eucharistické modlitby. Ak miestny duchovný neručí ináč, miništranti počas eucharistickej modlitby stoja spolu s veriacimi.

Obrad svätého prijímania tvorí modlitba Pána, znak pokoja, lámanie chleba, modlitba pred svätým prijímaním, vysluhovanie svätého prijímania a modlitba po svätom prijímaní. Po skončení modlitby pred svätým prijímaním kňaz i miništranti si kľaknú a kľačia dovtedy, kým celebrujúci kňaz neprijme krv Pána Ježiša. Postavia sa keď kňaz položí kalich na oltár. Miništranti si po svätom prijímní sadnú na svoje sedadlá, kým ostatí veriaci prijímajú. Vopred určení miništratni držia paténu pri svätom prijímaní veriacich.

Po prijímaní veriacich zvyšné premenené hostie kňaz (diakon) uloží v cibóriu do svätostnáku. Potom kňaz (diakon) purifikuje - vyčistí kalich, patény a iné nádoby použité pri svätom prijímaní. Pri purifikácií sa používa voda, ktorú miništrant naleje do kalicha kňazovi (diakonovi) z ampuliek. Čisté liturgické nádoby miništrant odnesie na prípravný stolík. Po tomto úkone nasleduje chvíľka ticha.

Eucharistia nám nesmie zovšednieť; nesmieme pristupovať k svätému prijímaniu zvykovo: nie! Zakaždým, keď pristúpime k oltáru, aby sme prijali Eucharistiu, máme si skutočne obnovovať naše „amen“ voči Kristovmu Telu.

V našich farnostiach je však viac tých, ktorí v nedeľu a v prikázané sviatky neprijímajú Eucharistiu. Neveria vo veľkosť účinku tohto Pokrmu. Akoby im to bolo ešte zahalené. Akoby im ešte nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Nikoho však nesmieme súdiť, ale máme sa modliť za ľudí, aby im zažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ako nám. Dostali sme milosť veriť v Krista. Vzdávajme vďaky Pánovi, že Eucharistiu vnímame v tomto svetle a vieme, že koho prijímame, že je to Pán.

Ale pozor, Eucharistia to nie je akási náhrada, či symbol. Máme to šťastie, že môžeme jesť jeho Telo a piť jeho Krv. Eucharistia je najvzácnejší pokrm a nápoj na zemi.

Svätá Hildegarda hovorí: Príroda sú Božie šaty. Potom, ako sa chrámová opona na Veľký piatok roztrhla, už neexistuje rozdiel medzi sakrálnym a svetským.

Kardinál Charles Journet hovorí: Starí učitelia neradi písali o zle, lebo „spontánny prístup starých mysliteľov k tajomstvu sveta spočíval v pokore.

Preto osobne milujem zvlášť Južnú Ameriku: pre pestrosť, divokosť a neriadenú emocionálnosť, ktorá sa v istom zmysle vnáša i do liturgie. Je to neoceniteľná zmena stereotypu vrátane stereotypu modlitby. Modlitba s najbližšími ľuďmi vysoko v Andách, v zapadnutej osade, ktorá je vzdialená dvesto kilometrov ťažkým terénom, má úplne iný rozmer.

Tabuľka s modlitbami:

tags: #modlitba #pri #pozdvihovani