Téma modlitby za kňazov je stále aktuálna. A nie je to nová téma, ale priam taká stará, ako dlho sú kňazi ustanovení za pastierov ľudí.
Svätá Terezka z Lisieux
Život svätej Terezky a jej vstup do Karmelu
Svätá Terézia z Lisieux patrí medzi veľmi obľúbených svätých. Svätá Terézia sa narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako najmladšia z deviatich detí. Štyria jej bratia zomreli ako deti a všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora, čo svedčí o tom, že celá rodina žila veľmi zbožným životom.
Matka Zélia zomrela už roku 1877. Otec Ľudovít sa potom vzorne staral o svoje dcérky. Terezkinu výchovu zveril najstaršej dcére Paulíne, ktorá bola od nej o dvanásť rokov staršia. Napriek svojmu mladému veku mala obdivuhodnú vychovávateľskú metódu. Vôbec sestru nerozmaznávala, hoci ju mala veľmi rada. Vždy sa snažila o jednotu so svojím otcom, ktorý ju tiež podporoval.
Paulína roku 1882 vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Terezka sa v tom čase usilovala byť vzornou kresťankou. Veľmi zbožne sa pripravovala na prvé sväté prijímanie. Počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Na jej modlitby sa obrátil jeden na smrť odsúdený zločinec. Bola nesmierne šťastná.
Už ako štrnásťročná chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do kláštora. Keďže však mala málo rokov, žiadala o povolenie aj pápeža Leva XIII. 9. apríl 1888 bol pondelok. Terézia Martinová dovŕšila 15 rokov už v januári a teraz jej nič nebránilo, aby sa mohla pripojiť k rehoľným sestrám v Karmeli v Lisieux. Tak túžobne na tento deň čakala!
A ani vytúžený vstup do kláštora pre Terezku nebol prechádzkou ružovou záhradou. Hoci mala srdce naplnené radosťou, napriek mladému veku si nerobila ilúzie. V kláštore vládol strohý život. Málo času na spánok, skromná strava - čo do kvality aj čo do množstva. Posteľ sa skladala z troch dosák a slamníka. Mäso mohli jesť iba chorí. Predpísané boli pôsty a mlčanie.
Terézia teda správne predvídala, že nastanú problémy a spôsobia jej veľa utrpenia. Reagovala však veľmi svojsky - všetky ťažkosti prijímala s otvorenou náručou bez toho, aby pomýšľala na útek alebo sa zo strachu skrývala. Nechcela, aby sa žiadna z jej obetí stratila. „Utrpenie ku mne natiahlo ruky a ja som sa do nich vrhla s láskou. Tomuto rozhodnutiu zostala verná až do svojho posledného dychu, ktorý ju 30.
Pred obliečkou mala každá postulantka uviesť, prečo vstúpila do kláštora. Terézia povedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Aj keď mala iba pätnásť rokov, v kláštore ju nemaznali, naopak, predstavení akoby skúšali jej vieru. Bolo to pre ňu ťažké, ale statočne to znášala. 8. septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre.
Modlitby a obety za kňazov
Terezka už pred vstupom na Karmel pochopila, že napriek vysokej dôstojnosti, ktorá kňazov povyšuje nad anjelov, sú stále slabými a omylnými ľuďmi. Potrebujú našu neustálu podporu skrze modlitbu, aby boli skutočne soľou zeme. Terezka bola presvedčená, že žiadny kňaz na svete by verne nevydržal v kňazstve a nežil svätým spôsobom, keby nemal modlitebnú podporu reholí, spolubratov kňazov a laikov. Verila, že každý kňaz je pre svoje povolanie - a teda oddanosť Kristovi - 24 hodín denne vystavený útokom diabla.
Nepoznáme mená kňazov, za ktorých sa Terezka obetovala, postila a umŕtvovala. Ale predsa poznáme meno kňaza, ku ktorému mala svätica počas rokov strávených v Karmeli zvláštnu náklonnosť.
Svätá dievčina sa zaňho modlila šesť rokov a aj 19. augusta 1897, štyridsaťdva dní pred smrťou, obetovala zaňho svoje posledné sväté prijímanie. Nevieme, či sa napokon Loyson obrátil, žiadne zápisy sa o tom nenachádzajú. Rovnako nevieme, čo sa dialo v jeho srdci v posledných chvíľach. Nech je pre nás príkladom Terezkina trpezlivosť, sila a ochota nedať sa odradiť, nebáť sa ponúknuť svoje modlitby či obety.
V roku 1891 potom prišiel do Normandie, kde sa tamojšia tlač veľa venovala jeho iniciatíve. Katolícke noviny boli voči jeho myšlienkam veľmi kritické. „Ak by si Ježiš neželal Loysonovo obrátenie, vzbudil by v srdciach svojich malých neviest nedosiahnuteľnú túžbu? Nie, je to celkom isté, že on chce priviesť túto úbohú odpadnutú ovcu späť do stáda ešte viac ako my. Terézia sa od roku 1891 naďalej modlila a prinášala obete za Loysonov návrat do Cirkvi.
V máji 1896 jej matka predstavená Mária Gonzaga zverila na starosť „duchovné záujmy“ ďalšieho misionára - o. Adolfa Roullanda (1870-1934), člena Spoločnosti zahraničných misií v Paríži, ktorý bol za kňaza vysvätený 28. 6. 1896; o niekoľko dní, dňa 3. júla 1896, slúžil jednu zo svojich prvých omší v Karmeli v Lisieux, kde sa v hovorni osobne stretol s Teréziou; v auguste 1896 odišiel na misie do Sečuanu (Čína), odkiaľ sa r. 1909 vrátil do Francúzska.
Večer pred Teréziinou smrťou (29. 9. 1897) nastúpil na loď do Alžírska, aby sa stal novicom u bielych otcov. Po vysviacke za kňaza r. 1901 bol misionárom v Malawi, r. 1906 sa vrátil do Francúzska. Prvým bol seminarista Maurice Barthélemy-Belliere (1874-1907), člen misijného združenia, ktorého jej 15. 10. 1895 zverila do modlitieb vtedajšia predstavená, matka Agnesa od Ježiša. Dôkazom toho je sedemnásť Terezkiných listov, ktoré za necelé dva roky poslala svojim dvom duchovným bratom - misionárom. Bezprostredne po osobnom stretnutí s o. Roullandom zložila preňho na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. 7. 1896) 12-slohovú báseň Panne Márii Víťaznej, Kráľovnej panien, apoštolov a mučeníkov (Básne, s. 112-113), pod ktorú sa podpísala ako „malá sestra Misionára“.
Seminaristovi, neskôr otcovi Bellierovi, dávala rady a povzbudenia s veľkou intuíciou a citlivosťou, akoby mu chcela nahradiť matku, ktorú stratil hneď po narodení. K otcovi Roullandovi sa správala skôr ako sestra. Obom misionárom sa však rovnako zverovala so svojimi radosťami i trápeniami, so svojím prežívaním rehoľného povolania i utrpenia a povzbudzovala ich k horlivosti a väčšej láske k milosrdnému Bohu. Poúčala ich aj o svojej náuke - o „malej ceste“ dôvery, lásky a odovzdanosti Bohu, ktorú sama objavila, vedená Duchom Svätým. Zverila sa im aj s túžbou ísť na misie do novozaloženého karmelitánskeho kláštora v Hanoji.
K listom im často prikladala aj úryvky niektorých svojich básní, napr. V jednom z listov s radosťou prijíma ponuku svojho brata - stať sa krstnou mamou prvého dieťaťa - černoška, ktoré on pokrstí na misiách. Hoci to dieťa bolo zatiaľ len v Božích zámeroch, Terezka sa už začala zaň modliť a zverila ho do ochrany Panny Márie a sv.
Svätá Terézia z Lisieux | Čnosť trpezlivosti
V prvom liste o. Adolfovi Roullandovi (23. 6. 1896), pár dní pred jeho kňazskou vysviackou, ho ubezpečuje o svojej „spolupráci“: „Naozaj by som s Vami veľmi rada pracovala na spáse duší; preto som sa aj stala karmelitánkou. Keďže nemôžem byť činnou misionárkou, chcela by som ňou byť prostredníctvom lásky a pokánia ako svätá Terézia, moja nebeská Matka… Veľmi Vás prosím, vyproste mi od Ježiša, keď po prvý raz zostúpi z Neba na Váš hlas, aby ma objal ohňom svojej lásky, aby som Vám tak mohla pomáhať zapaľovať srdcia…“
V liste z 30. júla 1896 (Listy, s. 276) mu píše: „Vzdialenosť nikdy nebude môcť oddeliť naše duše, ba sama smrť náš zväzok ešte upevní. Ak pôjdem čoskoro do Neba, poprosím Ježiša o dovolenie navštíviť Vás v Sečuane a budeme spolu pokračovať v apoštoláte. Dovtedy budem s Vami stále spojená modlitbou a prosím nášho Pána, aby ma nikdy nenechal radovať sa, ak Vy budete trpieť. Dokonca by som chcela, aby môj brat mal vždy útechu a ja skúšky.
V máji 1897 ho vyzýva: „Pracujme spoločne na záchrane duší! Keby som bola sama, mohla by som urobiť veľmi málo alebo vôbec nič, a tak ma teší pomyslenie, že po Vašom boku môžem niečomu poslúžiť. Sama nula nemá nijakú hodnotu, ale stáva sa mocnou, keď sa umiestni pri jednotke, pravdaže ak je na správnej strane, čiže za ňou, nie pred ňou!… Tam ma umiestnil Ježiš a dúfam, že tam zostanem navždy a budem Vás zďaleka sledovať modlitbou a obetou.“
Aj svojho druhého brata, o. Belliera, ubezpečuje o svojej duchovnej pomoci aj posmrti, ktorá sa nezadržateľne blížila: „Keď Ježiš volá nejakú dušu, aby viedla a zachraňovala množstvo iných duší, je veľmi užitočné, ak ju nechá prejsť pokušeniami a životnými skúškami. Keďže On Vám prisľúbil milosť vyjsť z boja víťazne, dúfam, že náš milý Ježiš splní Vaše veľké želania. Prosím ho, aby ste boli nielen dobrým misionárom, ale aj svätcom horiacim láskou k Bohu a dušiam. Prosím Vás, aby ste aj mne vyprosili takú lásku, aby som Vám mohla pomáhať vo Vašom apoštolskom diele. Viete, že karmelitánka, ktorá by nebola apoštolom, vzdialila by sa od cieľa svojho povolania a prestala by byť dcérou svätej Terézie, ktorá túžila dať tisíc životov za záchranu jedinej duše.“
„…V nebi si budem želať to isté, čo na zemi: milovať Ježiša a dosiahnuť, aby ho milovali… Nepoznám budúcnosť, no ak Ježiš uskutoční moje predtuchy, sľubujem Vám, že zostanem Vašou sestrou aj tam hore. Náš zväzok sa vôbec nerozpadne, ale bude ešte tesnejší, lebo tam nebude klauzúra ani mreže a moja duša bude môcť lietať s Vašou na ďaleké misie. Naše úlohy zostanú tie isté: Vy budete mať apoštolskú výbavu, ja modlitbu a lásku…“
„Chcela by som Vám, drahý braček, povedať tisíc vecí, ktoré chápem teraz, na prahu večnosti, ale ja nezomieram, vstupujem do života, a všetko, čo Vám nemôžem povedať tu dolu, vysvetlím Vám zhora, z Neba…“
„Som šťastná, že zomriem, lebo cítim, že taká je Božia vôľa a že budem oveľa užitočnejšia dušiam, čo sú mi drahé, zvlášť Vašej… Budem celkom pri Vás, uvidím všetko, čo potrebujete, a nenechám Pána Boha odpočinúť, kým mi nedá všetko, čo budem chcieť!… Keď odídete do Afriky, budem Vás nasledovať už nie v myšlienkach a v modlitbách, veď moja duša bude vždy s Vami a Vaša viera bude vedieť odhaliť prítomnosť malej sestry, ktorú Vám dal Ježiš nie preto, aby Vás podporovala sotva dva roky, ale až do posledného dňa Vášho života! Milý brat, všetky tieto sľuby sa Vám možno zdajú ako chiméra, no predsa si musíte začať uvedomovať, že Pán Boh so mnou vždy zaobchádzal ako s rozmaznaným dieťaťom; je pravda, že jeho kríž ma sledoval od kolísky, ale Ježiš vo mne vzbudil vášnivú lásku k tomu krížu, vždy vo mne vyvolal túžbu po tom, čo mi chcel dať. Že by teda v Nebi prestal plniť moje želania? Nemôžem tomu uveriť a vravím Vám: Braček, čoskoro budem pri Vás! … Zbohom, braček, do skorého videnia v krásnom Nebi!“
Podobne sa lúči aj s o. Roullandom v liste zo 14. júla 1897: „Keď dostanete tento list, určite už nebudem na zemi. Pán vo svojom nekonečnom milosrdenstve mi otvorí svoje kráľovstvo a budem môcť čerpať z jeho pokladov a poskytnúť ich dušiam, ktoré sú mi drahé. Milý brat, verte, že Vaša malá sestra dodrží svoje sľuby a jej duša, oslobodená od ťarchy telesnej schránky, šťastná zaletí do ďalekých krajov, kam prinášate evanjelium. Milý brat, cítim, že Vám budem oveľa užitočnejšia v Nebi ako na zemi, a práve som Vám s radosťou oznámila svoj budúci vstup do toho blaženého mesta, presvedčená, že sa budete tešiť so mnou a ďakovať Pánovi, že mi dal prostriedok účinnejšie Vám pomáhať vo Vašich apoštolských dielach. Rátam s tým, že v Nebi nebudem nečinná, mojím želaním je pracovať ďalej pre Cirkev a pre duše; žiadam si to od Pána Boha a som si istá, že ma vypočuje…“
Na smrteľnej posteli, v ťažkých chvíľach utrpenia, Terezka prosí P. Ježiša za svojich bratov a za tých, ktorým budú ohlasovať jeho blahozvesť, pričom si „vypožičala“ jeho slová z rozlúčkovej reči pri Poslednej večeri: „Ježišu môj, duša, ktorá sa ponára do bezbrehého oceánu tvojej lásky, ťahá za sebou všetky poklady, ktoré má… Pane, ty vieš, že nemám iné poklady ako duše, ktoré sa ti zaľúbilo spojiť s mojou dušou. Ty si mi zveril tieto poklady, preto sa odvažujem požičať si slová, ktorými si sa obracal na nebeského Otca v posledný večer, ktorý si prežil ešte na našej zemi ako pútnik a smrteľník. Ježišu, môj Miláčik, neviem, kedy sa skončí moje vyhnanstvo… Nejeden večer mám ešte vo vyhnanstve ospevovať tvoje milosrdenstvo, ale napokon aj pre mňa nadíde posledný večer, keď by som ti, môj Bože, rada povedala: „Ja som ťa oslávila na zemi; dokončila som dielo, ktoré si mi dal vykonať. Zjavila som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal… Tvoji boli a dal si ich mne. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dala im. A oni ich prijali a uverili, že si ma ty poslal. Prosím teda za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe… Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým… No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria v teba… Ozaj, ako by som mohla neprosiť za duše, ktoré zachránia na svojich ďalekých misiách svojím utrpením a kázaním? … Áno, Pane, toto by som chcela opakovať po tebe prv, než sa vrhnem do tvojho náručia…“
Terezku nadchýnali slová sv. Terézie z Avily: „Horlivosť karmelitánky má rozpaľovať a objímať celý svet!“ Dúfala, že modlitbami a obetami bude osožná nielen svojim dvom duchovným bratom - misionárom, ale všetkým kňazom a misionárom Cirkvi. „Nemohla by som zabudnúť modliť sa za všetkých a vynechať jednoduchých kňazov, ktorých poslanie býva niekedy také ťažké ako poslanie apoštolov, čo kážu neveriacim. Slovom, chcem byť dcérou Cirkvi, ako bola naša svätá matka Terézia, a chcem sa modliť na úmysly nášho Sv. Otca s vedomím, že jeho úmysly zahŕňajú celý svet.
Svätá Terezka z Lisieux s ružami
„Malá cesta“ lásky a dôvery
Začiatkom roka 1895 na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala písať Terézia svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“ Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom.
Trpezlivo znášala dennodenné šuchotanie a vyrušovanie istej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke alebo pri praní s pokojom zniesla striekanie špinavej vody do tváre, ktoré spôsobila iná sestra. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala, iba na smrteľnej posteli o tom povedala predstavenej. Dostala tuberkulózu. Vykašliavala krv. Zomrela 30.
Ako predpovedala, spustila z neba „dážď ruží“. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. 14. decembra ju spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásil za hlavnú patrónku misií, hoci v nich nikdy nebola a ani nepracovala. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II.
Modlitba sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša za misionára
Na záver sa započúvajme do modlitby sv. Terezky za jej duchovného brata, misionára o. Belliera (október 1895), a pripojme sa k nej s prosbou, aby sa i naďalej prihovárala u Sv. Trojjediného Boha za všetkých misionárov sveta, aby ich ochraňovala a vyprosovala im „dážď“ nových milostí a hojnosť darov i ovocia Ducha Svätého pri šírení a ohlasovaní evanjelia:
„Ó, môj Ježišu! Ďakujem ti, že si splnil jednu z mojich najväčších túžob, túžbu mať brata, kňaza a apoštola… Cítim sa veľmi nehodná tejto priazne, ale pretože si láskavo udelil svojej úbohej malej neveste milosť pracovať zvlášť na posväcovaní duše určenej za kňaza, s radosťou ti za ňu obetujem všetky modlitby a obety, ktoré ti môžem predniesť. Prosím ťa, môj Bože, nepozeraj na to, čím som, ale na to, čím by som mala a chcela byť, totiž rehoľníčkou úplne zapálenou láskou k tebe. Pane, ty vieš, že mojou jedinou cti...
Ranná modlitba sv. Terezky
Môj Bože, tebe obetujem všetky skutky tohto dňa za tvoje úmysly a za slávu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Túžim posvätiť každý úder svojho srdca, každú myšlienku aj tie najmenšie skutky tak, že ich zjednotím s tvojimi nekonečnými zásluhami. Túžim zadosťučiniť za svoje hriechy tým, že ich vrhnem do ohniska tvojej milosrdnej lásky. Môj Bože! Pre seba a pre svojich drahých žiadam milosť dokonale plniť tvoju svätú vôľu a pre lásku k tebe prijímať radosti aj starosti tohto pominuteľného života, aby sme raz mohli byť zjednotení s tebou v nebi až naveky.
Modlitba za kňazov
Požehnaj svojich kňazov a daj im prebývať vo svojom Najsvätejšom Srdci, kde im nikto nemôže uškodiť. Zachovaj bez poškvrny ich pomazané ruky, ktoré sa denne dotýkajú tvojho Najsvätejšieho tela. Zachovaj čistými ich srdcia, do ktorých si vtlačil pečať svojho slávneho kňazstva, a chráň ich od všetkých pozemských náklonností. Daj, nech prospievajú v láske a vernosti voči tebe, a uchráň ich pred svetskou nákazou. Daj im moc premieňať srdcia, ako premieňajú chlieb a víno. Žehnaj ich práce, aby prinášali hojný úžitok, a daruj im korunu večnej slávy. Otče náš, ktorý si na nebesiach…
O sile modlitby
Koľko útechy je v týchto slovách; aké nekonečné horizonty sa otvárajú pred našimi očami. Keď sa môj duch niekedy nachádza v stave veľkej suchoty, takže nemôžem z neho vyťažiť nijakú myšlienku, aby som sa spojila s Bohom, veľmi pomaly sa modlím Otče náš a Zdravas Mária. Neprestávajme sa modliť. Boha nikdy neunaví počúvať ma, keď mu celkom jednoducho rozprávam o svojich starostiach a radostiach, ako keby ich nepoznal. V modlitbe a obeti spočíva všetka moja sila. Sú to neporaziteľné zbrane, ktoré mi dal Ježiš. Ako veľmi sa treba modliť za zomierajúcich! Pre mňa je modlitba pozdvihnutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, výkrik vďačnosti a lásky, či už uprostred skúšky alebo v radosti.
Som ďaleko od svätosti. Som taká nedokonalá, že moje úbohé modlitby istotne nemajú veľkú cenu. Ale jestvujú žobráci, ktorí sa tak natískajú, že dostanú to, čo si prajú. Predovšetkým evanjelium živí moje modlitby. V ňom nachádzam všetko, čo potrebuje moja úbohá malá duša. On nechce nič urobiť bez nás. Akú veľkú moc má modlitba! Mohli by sme ju nazvať kráľovnou, ktorá má v každom okamihu voľný prístup ku kráľovi a môže dostať všetko, o čo prosí…
Okrem posvätných hodiniek, ktoré som veru nehodná sa modliť, nemám odvahu namáhavo hľadať v knihách krásne modlitby, z toho ma rozbolí hlava, je ich toľko! A potom - jedna je krajšia ako druhá… Nemôžem sa pomodliť všetky, a keď neviem, ktorú si zvoliť, robím to ako deti, ktoré nevedia čítať. Celkom jednoducho poviem Pánu Bohu, čo mu chcem povedať, bez krásnych fráz, a On mi vždy rozumie. Pre mňa je modlitba vzplanutie srdca, jednoduchý pohľad k nebu, zvolanie vďačnosti a lásky uprostred trápenia i v radosti.
Či práve v modlitbe nečerpali svätí Pavol, Augustín, Ján z Kríža, Tomáš Akvinský, František, Dominik a toľkí iní slávni Boží priatelia to božské učenie, ktoré nadchýna najväčších géniov? Archimedes povedal: Dajte mi páku, pevný bod a zodvihnem svet. Čo nemohol dosiahnuť Archimedes, pretože jeho žiadosť sa vôbec neobracala na Boha a hľadal iba hmotný pevný bod, to svätí dosiahli v celej plnosti. Všemohúci im dal za pevný bod seba samého a seba jediného! Za páku im dal modlitbu, ktorá zapaľuje ohňom lásky. Jedine takto svätí pozdvihli svet.