Blahorečenie Titusa Zemana: Neuveriteľný príbeh mučeníka, ktorý zmenil svet!

Slovensko má nového blahoslaveného. Stal sa ním saleziánsky kňaz Titus Zeman, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel v roku 1969. Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Zemana, čo umožnilo jeho vyhlásenie za blahoslaveného.

Slávnostnému obradu blahorečenia na pontifikálnej svätej omši za účasti tisícok veriacich predsedal pri Kostole Svätej rodiny v Bratislave - Petržalke legát pápeža Františka Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý sa prítomným prihovoril aj v homílii.

Pápež František nedávno povedal, že „najkrajšie bohatstvo, aké môže mať národ, je bohatstvo svätých“. A Slovensko sa môže pochváliť nádhernou korunou svätých a mučeníkov, ktorí sú v dejinách odvážnymi svedkami Krista.

Nešťastná komunistická diktatúra v minulom storočí premenila vašu vlasť na smutný väzenský tábor. Nenávisť bola obrátená predovšetkým na Cirkev, ktorá udržiavala živú identitu slovenského národa a chránila jeho slobodu a dôstojnosť. Boli zrušené katolícke školy a bol skonfiškovaný ich majetok. Biskupi, kňazi a laici boli zatknutí a odsúdení.

Kresťania v tejto atmosfére skutočného prenasledovania ukázali, že láska je silnejšia ako nenávisť a že pravda nakoniec zvíťazí nad klamstvom. Bola to skúška, ktorú komunita kresťanov zvládla s odvahou a rozhodnosťou, pričom sa jej viera posilnila aj vďaka svedectvu a krvi mnohých veriacich.

Blahoslavený Titus Zeman

Svedectvo viery a vernosti evanjeliu

Veď po návrate slobody Cirkev na Slovensku slávila v roku 1995 svätorečenie troch košických mučeníkov, v roku 2001 blahorečenie redemptoristu Metoda Dominika Trčku a benediktína Pavla Petra Gojdiča, a v roku 2003 blahorečenie biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej. Krv mučeníkov spája našu dobu s prvými kresťanskými storočiami, keď pokrstení spečaťovali svoje svedectvo viery a vernosti evanjeliu obetou vlastného života. Bol to obdivuhodný prejav odvahy. Mučeníci dokázali svedčiť o bezhraničnej láske, ktorú do ich sŕdc vlial Boh, nekonečná Láska.

Ježiš, prvý mučeník, nás povzbudzuje, aby sme nemali strach z tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemajú moc zabiť dušu (porov. Mt 10, 28). Apoštol Ján podnecoval prvých kresťanov, aby milovali blížneho a neprechovávali nenávisť voči nikomu, aby neboli ako synovia tmy: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1Jn 3, 15 - 16).

Darovať život za bratov

Darovať život za bratov bol ideál blahoslaveného Titusa Zemana. Bol uväznený, lebo pomáhal bohoslovcom a kňazom ujsť z vlasti, aby mohli žiť svoj apoštolský ideál. Bol teda za velezradu odsúdený na nútené práce. Okrem iného bol vystavený hrôze takzvanej Veže smrti. Tu bol nútený manuálne pracovať so smolincom (uraninitom), z ktorého sa ťaží urán, a to - ako vieme - je vysoko toxický a rádioaktívny kov. Pri jednom lekárskom vyšetrení mu merali rádioaktivitu tela a bola veľmi vysoká.

Z dona Zemana sa teda stal „mukl“, čiže muž určený k (fyzickej) likvidácii. Silné ožiarenia, zima, vyčerpanosť a vedomie, že ste človekom určeným na odstránenie ako nejaký hmyz, robili z takzvaného pracovného tábora skutočný vyhladzovací tábor. On sa však vedel postaviť hrôzam väzenia s vierou, odvahou a s nádejou, že jedného dňa pravda zvíťazí nad klamstvom.

Ochrana Panny Márie Pomocnice mu pomáhala vytrvať v dobre. No bola to predovšetkým láska, ktorá ho podnecovala hrdinsky žiť každodenné mučeníctvo. Svoje väzenie premenil na obetu vykúpenia za iných. Jeden zo svedkov v procese, odvolávajúc sa na Sväté písmo, hovorí: „Nik nemá väčšej lásky k Bohu ako ten, kto pri plnom vedomí a neprestajne dáva svoj život do služby druhým. Jeho vernosť Cirkvi sa ukázala v príprave budúcej generácie apoštolov pre mladých.“

Jeho láska bola autenticky evanjeliová, a tá neberie ohľad na utrpené zlo, všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša. Je to láska schopná nikdy nevyzradiť mená informátorov; neuviesť do ťažkostí špiónov, ktorí sa dokonca Titusovi - z úcty k nemu - priznali k vlastným aktivitám, ktorými mu ubližovali. Je to láska schopná zo srdca odpustiť prenasledovateľom.

Don Titus zvykol hovoriť: „Lepšie je odpustiť a zabudnúť.“ Jeden zo svedkov v procese zdôrazňuje: „Skutočnosť, že (don Titus) odpustil svojim prenasledovateľom, ktorí ho veľmi urážali, svedčí o jeho morálnej sile.“ On je teda svedok tej väčšej lásky, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33, 11).

Jednu úvahu venujeme saleziánskemu zafarbeniu Titusovho mučeníctva. Ide o aspekt často zanedbaný, ale podstatný v náročnom apoštoláte výchovy mladých. Don Bosco často opakoval, že keď salezián zomrie v práci pre duše, Kongregácia dosiahla veľký úspech. A veľký vychovávateľ mládeže hovoril nielen o vyčerpávajúcom mučeníctve každodennosti, ktorým je pastoračná láska k mladým, ale aj o krvavom mučeníctve: „Ak by Pán vo svojej prozreteľnosti chcel rozhodnúť,“ hovoril svätec, „že niektorí z nás majú podstúpiť mučeníctvo, azda by sme sa preto mali zľaknúť?“

A proroctvo sa naplnilo. Mučenícka svätosť je ako doma v mladej saleziánskej rodine, ktorá má už približne stovku mučeníkov. Okrem svätorečenia mučeníkov, misionárov v Číne, monsignora Alojza Versigliu a dona Kalixta Caravariu 1. októbra 2000, sa v roku 1999 uskutočnilo blahorečenie dona Jozefa Kowalského a piatich mladých mužov zo saleziánskeho oratória v Poznani. Aj oni sú obete protikresťanských diktatúr minulého storočia.

V roku 2011 bolo blahorečenie španielskeho saleziána Jozefa Calasanz Marquésa a 31 spoločníkov mučeníkov (16 kňazov, 7 koadjútorov, 6 bohoslovcov; 2 dcéry Márie Pomocnice; 1 laický spolupracovník). Všetci boli umučení počas prenasledovania v Španielsku koncom tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 2007 bolo ešte blahorečenie španielskeho saleziána Enrica Saiz Aparicia a 62 spoločníkov mučeníkov (22 kňazov, 18 koadjútorov, 16 bohoslovcov, 3 ašpirantov, 3 saleziánov spolupracovníkov a 1 laický spolupracovník), ktorí boli tiež zabití z nenávisti k viere počas toho istého prenasledovania. Nedávno, v roku 2013, bol blahorečený salezián koadjútor Štefan Šándor, ktorý bol umučený počas komunistickej diktatúry v Maďarsku.

Sú tu ešte ďalšie dva aspekty, ktoré robia mučeníctvo saleziánov originálnym. Je to predovšetkým pastoračná láska, ktorá vedie synov dona Bosca dať svoj život, aby mladí boli uchránení od zla každej zvrátenej ideológie. Na druhom mieste je to modlitba „daj mi duše“ spojená s „ostatné si vezmi“, ktorá pre dona Bosca aj pre dona Titusa znamenala spásu mladých za cenu vlastnej slobody a vlastného života.

Mučeník pre povolania

Blahoslavený Titus Zeman sa môže definovať ako mučeník pre povolania. On miloval svoje saleziánske a kňazské povolanie a túžil, aby aj iní mladí prežívali v slobode sen svojho zasvätenia sa Pánovi.

Je to posolstvo pre nás všetkých dnes. Znovunadobudnutá sloboda často spojená s určitou diktatúrou blahobytu a porušovania pravidiel nech neuhasí ideály toho, kto chce žiť v plnosti rozhodnutie sa pre dobro. Medzi Bohom a človekom to funguje tak, že Boh dáva výzvy a človek na ne môže slobodne odpovedať „áno“ alebo „nie“. No Bohu sa vždy oplatí povedať „áno“. Ako je to u dona Titusa Zemana? Ktoré jeho „áno“ malo v jeho živote mimoriadny význam?

Každý človek má svoj príbeh, ktorý je „utkaný“ jeho vnútorným nastavením a situáciami, do ktorých vstúpil. Na „osobné nastavenie“ má vplyv rodina, spoločnosť, médiá, kamaráti, škola… a najmä prirodzené i nadprirodzené dary, ktoré dostal od Pána. Takto vystrojený jednotlivec vstupuje do konkrétnej situácie a „rieši“ ju - vyjadruje sa k nej zaujatím postoja. Zjednodušene povedané, situáciu posúva vpred cez „áno“ alebo „nie“. A tak sa ako upletený motúz za každým z nás ťahá jeho život.

Život dona Titusa Zemana má tiež chvíle, v ktorých vidno vážnosť jeho rozhodnutí a vplyv jeho „áno“ na jeho ďalší život. Istotne má veľký význam jeho „zmluva“ s Pannou Máriou, že ak vyzdravie, bude jej synom. Dôležité „áno“ zaznelo v jeho srdci, keď ho povedal Bohu pri voľbe povolania. Pri tretej výprave, keď na dona Titusa mieril policajt samopalom, zaznela jeho veta: „A teraz čo, Panna Mária?“ Zdalo sa, akoby bol v rozpakoch a nevedel, čo robiť. Keď ho odsúdili na 25 rokov väzenia, nereptal. Jeho „áno“ bolo tiché, odovzdané, prijímajúce ortieľ, dôverujúce Bohu. Po prepustení z väzenia nasledovala séria „áno“ vyjadrená zapojením sa do pastoračnej služby.

Z týchto Titusových „áno“ si niektoré pripomíname každý rok, iné pri okrúhlom výročí. Významný je deň, keď uvidel svetlo sveta, deň jeho narodenia - 4. január 1915. Prvými rehoľnými sľubmi - 6. augusta 1932 sa ešte viac primkol k Pánovi. Vtedy si ho Pán zasvätil pre seba. Jeho „áno“ pri kňazskej vysviacke 23. Dátum Titusovho odsúdenia - 22. február 1952 nám pripomína, ako statočne zobral na seba kríž. Deň smrti - 8. január 1969 je deň jeho prechodu do večnej vlasti k nebeskému Otcovi. A deň jeho blahorečenia 30.

A ako osláviť tieto jeho dni? Človek potrebuje mať vzor. My sme ho v Titusovi dostali. Okrem iného sa motivujeme, aby sme Bohu bez obáv povedali „áno“.

Spomienka na blahoslaveného Jána Havlíka

V kostole svätého Vincenta de Paul v Bratislave, v novovytvorenej bočnej kaplnke natrvalo uložili relikviár s ostatkami nového slovenského blahoslaveného Jána Havlíka. Ak budeme mať možnosť, zastavme sa v tomto kostole, môžeme si uctiť, ďakovať a prosiť Janka o príhovor.

Všemohúci Bože, ty vkladáš do ľudských sŕdc sväté túžby. Tvoj verný a pokorný služobník seminarista Ján Havlík túžil stať sa misionárom a svojho povolania sa nevzdal ani vtedy, keď bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený. Na príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie a na jeho príhovor udeľ nám túto osobitnú milosť … a tiež lásku k Bohu, pravú zbožnosť a naplnenie svojho povolania. Skrze Krista, nášho Pána.

(Bratislava 27. novembra 2010) - V týchto dňoch vychádza deviatnik za blahorečenie Božieho služobníka Titusa Zemana. dostávame do rúk Deviatnik za blahorečenie Božieho služobníka Titusa Zemana. Proces blahorečenia začal 26. februára 2010, keď dozrelo presvedčenie mnohých o hrdinskom živote tohto saleziána kňaza a keď otec arcibiskup - metropolita mons.

Modlitba Deviatnika je vyjadrením našej túžby, aby Titus Zeman ako blahoslavený mohol byť uctievaný aj verejne. Touto modlitbou chceme tiež prosiť dobrotivého Pána Boha o mimoriadne milosti a zázraky na jeho príhovor. Deviatnik môžeme opakovať a do modlitieb zahŕňať seba, našich drahých a tých, ktorých ako vážne chorých uvádzam v zozname na konci tohto listu. Zoznam budeme dopĺňať vždy, keď mi napíšete o niekom, kto chce prosiť o mimoriadnu milosť alebo o zázrak. Krstné meno a vek uverejníme na internetovej stránke tituszeman.sk.

Slovensko potrebuje vzory. Vzory hrdinskej lásky a obety. Don Titus môže byť vzorom lásky k Bohu, k Cirkvi a k blížnym. Je príkladom totálnej obety za kňazské a rehoľné povolania a evanjeliového odpustenia aj tým najkrutejším nepriateľom. On chápal a prežíval heslo dona Bosca: „Daj mi duše, ostatné si vezmi“.

Nech nás povzbudia aj slová hlavného predstaveného saleziánov, dona Pascuala Cháveza, z jeho homílie na tohtoročnej slávnosti Všetkých svätých v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne: „Treba znovu vyzdvihnúť hodnotu svätosti zoči voči šíriacej sa priemernosti života, treba znovu objaviť hodnotu spoločenstva zoči voči rastúcemu individualizmu.

Deviatnikom chceme prosiť dobrotivého Pána Boha na príhovor Božieho služobníka Titusa Zemana o mimoriadnu milosť, alebo o uzdravenie pre uvedených bratov a sestry. Meno a vek tých, ktorí si to želajú, uverejňujeme. Jedinečnú udalosť, slávnosť blahorečenia, zažije Bratislava posledný septembrový víkend. Na Slovensku sa to udeje po trinástich rokoch už o niekoľko týždňov, keď v sobotu 30.

Program slávnosti blahorečenia

Slávnosť sa začne v piatok 29. septembra o 20.00 modlitbovou vigíliou v Katedrále sv. Martina.
Hlavná slávnosť sa uskutoční v sobotu 30.
O 16.00 bude v ten istý deň pripravený slávnostný ceremoniál v bratislavskej HANT Aréne (na vstup sú potrebné vstupenky, bude možné ich zakúpiť cez sieť ticketportal).
Program vyvrcholí v nedeľu vo Vajnoroch, rodisku Titusa Zemana, svätou omšou o 10.30.

Začiatkom septembra vyšiel vo vydavateľstve Don Bosco aj oficiálny životopis s názvom Blahoslavený Titus Zeman. Kniha má 284 strán, obsahuje mnohé výpovede svedkov, citácie dokumentov i bohatú obrazovú prílohu. Aj popri odbornom charaktere spracovania má text pútavú formu.

Organizátori na stránke píšu: „Milí kňazi. Vaša prítomnosť na slávnosti blahorečenia je veľmi vítaná. Titus Zeman bude prvý blahoslavený slovenský rímskokatolícky kňaz. Jeho blahorečenie je slávnosťou všetkých kňazov. Pretože ide o jedinečnú udalosť, na ktorú prídu veľmi mnohí z vás, ako organizátori by sme radi vopred poznali aspoň približný počet prítomných kňazov, aby sme mohli zabezpečiť dostatočné miesta na sedenie, štóly, počet hostií.“ Podrobné pokyny pre kňazov prítomných na slávnosti zverejní organizačný tím v druhej polovici septembra.

Hlavným celebrantom slávnosti bude pápežský legát kardiná Angelo Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Koncelebrovať budú aj viacerí biskupi zo Slovenska i zahraničia. „Ďakujeme vám, že počas zostávajúcich dní do blahorečenia sa aj vaším prostredníctvom budú môcť veriaci viac dozvedieť o novom blahoslavenom a rásť vo viere v spoločenstvo svätých.

Na stránke je zverejnená registrácia pre pútnikov, ktorí sa chystajú prísť na slávnosť ako skupina (či zájazd) samostatným autobusom. Na základe registrácie organizátori pošlú vopred potrebné dopravné informácie a kartu s poradovým číslom pre evidenciu autobusu na parkovisko. Tým, že zanecháte kontakt, umožníte potrebnú komunikáciu aj v samotný deň blahorečenia. Údaje budú spracované len pre túto udalosť a nebudú poskytnuté nikomu ďalšiemu,“ informujú ďalej organizátori o registrácii autobusov.

Všemohúci Bože,ty si si vyvolil svojho služobníka Titusa Zemana, aby nasledoval charizmu svätého Jána Bosca. Pod ochranou Panny Márie, Pomocnice kresťanov, sa stal kňazom a vychovávateľom mládeže. Žil podľa Božích prikázaní a pre svoju priateľskú povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený medzi ľuďmi.

Keď nepriatelia Cirkvi siahli na ľudské práva a slobodu vyznania, kňaz Titus nestratil odvahu a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť svojmu saleziánskemu povolaniu a obetavú službu Cirkvi bol väznený, zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený, ale on neohrozene vzdoroval svojim mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky a s láskou. Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho verného sluhu Titusa, aby sme si ho mohli v Cirkvi uctievať ako svätého.