Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky, avšak odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia. Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona, pričom otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom, je mimoriadne dôležitá.
Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Príkladom je hneď prvý verš knihy.
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. Ide o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času.
Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. „... pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10).
Teória mladej Zeme hovorí, že vesmír a Zem sú staré rádovo niekoľko tisíc rokov. James Ussher a Dr. John Lightfoot dospeli k dátumu stvorenia 4004 pred Kr. Verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov.
A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Svetlo je mimo neho. Dobrým a zlým prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore.
A Bôh videl, že je to dobré. A Boh je s týmto dielom spokojný.
A bolo tak. Iniciuje vznik vegetácie. Tak prikázal Boh. Na scénu vstupuje aj informácia.
Jedným z kľúčových aspektov kresťanskej viery je spása skrze Ježiša Krista. Ako môžeme správne porozumieť biblickým vyjadreniam, ktoré opisujú naše spasenie skrze Ježiša Krista? Čo to znamená, že Ježiš dal seba ako výkupné za nás? Aký význam má Ježišova krv? Akú súvislosť majú tieto otázky s kresťanským životom a vzťahom s Bohom?
Ježiš si bol plne vedomý, že jeho smrť nebude nešťastnou náhodou alebo pre neho neočakávanou tragédiou. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.
Ježiš vedel, že jeho smrť poslúži tomuto cieľu, a preto ju nazval „výkupným za mnohých“. V staroveku sa za oslobodenie otroka platilo výkupným. Ježiš zomrel, aby nás oslobodil, a preto je jeho smrť výkupným daným za nás.
Obraz „rozpolteného“ Boha, ktorý je schopný prekonať vnútorný konflikt medzi svojou láskou a trestajúcou spravodlivosťou iba usmrtením svojho vlastného Syna je výsledkom (ne)ľudskej fantázie a nemá nič spoločné s Bohom, ktorého nám zjavil Ježiš. Boh poslal svojho Syna, aby nás zmieril so sebou, pretože skrze naše hriechy sme sa stali jeho nepriateľmi. Neposlal ho preto, aby urovnal vnútorný konflikt medzi svojím spravodlivým hnevom a milosrdnou láskou!
Jeho láska bola zjavná práve v Ježišovej oddanosti. … že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. (2. Korintským 5:19).
Pavol vztiahol symboliku židovského sviatku slávenia veľkonočného baránka - nazývaného tiež Pascha alebo sviatok nekvasených chlebov - na cirkev. V prvom rade chcel poukázať na čistotu cirkvi. Po druhé, keď Pavol spomína Ježiša ako ukrižovaného veľkonočného baránka, poukazuje na naše oslobodenie. Sviatok Paschy bol oslavou vyslobodenia izraelského národa z otroctva v Egypte. Náš veľkonočný Baránok - Ježiš - nás oslobodil z otroctva hriechu.
Krv bola teda pre Izraelitov ochranou. Po tejto rane vytiahli židia z Egypta. Preto bol veľkonočný hod baránka sviatkom vyslobodenia a záchrany.
Ježiš ako Veľkňaz a Obeť
Biblické miesta, ako sú tieto, nachádzame hlavne v liste Hebrejom. Zámerom autora je ukázať svojim čitateľom - kresťanom židovského pôvodu, že skrze spásu Ježiša bola platnosť starozákonného obetného kultu zrušená. Autor listu porovnáva smrť Ježiša so starozákonnými obeťami, obzvlášť s obeťou prinášanou v deň zmierenia (Yom Kippur), aby ukázal, že Ježišova obeť je jediná, ktorá môže skutočne odňať hriech, na rozdiel od obetí Starého zákona. Čo bolo podstatou Ježišovej obete, že umožnila skutočné odpustenie hriechov?
Ježiš prišiel činiť Božiu vôľu od prvého do posledného dychu. Nie však smrť alebo krv samy o sebe sú tým, čo nás zachraňuje. Je to jeho milujúca oddanosť, ktorá sa zjavila najprv v jeho vteľovaní, potom v jeho živote a dosiahla svoj vrchol v jeho smrti. Prostredníctvom tejto Bohu milej obety nás Ježiš oslobodzuje od našich hriechov.
Biblia pre preto nachádzame rôzne verše, ktoré hovoria tiež o živote kresťana ako o prinášaní obeti. Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obeť, ako svoju duchovnú bohoslužbu.
Jeho život je príkladom pre náš život, jeho oddanosť príkladom pre našu oddanosť. Vo veršoch, ktoré nasledujú po Efezanom 5:1-2 vidíme, čo život v oddanosti konkrétne znamená. Je to život v čistote, skromnosti a opravdivosti, život, v ktorom môže byť Boh oslávený.
Dokonca aj v život ohrozujúcej situácii bude pripravený nasadiť vlastný život, aby zachránil život svojej manželky, rovnako ako dobrý pastier položí svoj život za ovce a neutečie, keď vidí, že sa blíži vlk (Ján 10:11-12).
Kňaz v Starom zákone mal úlohu prostredníka medzi Bohom a človekom. Kňazi prednášali skrze obete žiadosti ľudu pred Boha. Prinášali tiež obete za hriech, ktoré mali preklenúť priepasť, ktorú medzi Bohom a človekom spôsobil hriech. Kňazi sami boli hriešni, a tak boli schopní plniť túto úlohu len veľmi obmedzeným spôsobom. Iba Ježiš - Boh a človek v jednej osobe, ktorý nikdy nezhrešil, bol schopný medzi Bohom a človekom vybudovať dokonalý most. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. (1. Timoteovi 2:5-6).
Ježiš je Emmanuel - „Boh s nami“ (Matúš 1:23). A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Starozákonný „Deň zmierenia“ (pozri Levitikus 16) je v Novom zákone rôznym spôsobom obrazne prirovnávaný k Ježišovej spáse. Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi.
Mária Mihálková sa narodila 13. apríla 1957 v Zlatých Moravciach. Bola veselým dievčaťom plným nádejí a radosti zo života. S mamičkou rada chodievala do kostola a na sväté prijímanie. Boh si ju priťahoval už do malička.
Záverom, biblický pohľad na Ježišovo utrpenie a smrť ukazuje, že nešlo o náhodnú alebo zbytočnú udalosť. Ježišova obeť bola dobrovoľným a láskyplným činom, ktorým naplnil Božiu vôľu a priniesol spásu pre všetkých, ktorí v neho veria. Jeho smrť je výkupným, ktoré nás oslobodzuje od otroctva hriechu a otvára cestu k večnému životu s Bohom. Preto, spomienka na Ježišovo utrpenie a smrť by nás mala viesť k hlbšej oddanosti a nasledovaniu Krista v našom každodennom živote.