Skutky apoštolov: Začiatok evanjelia Ježiša Krista

Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Ako je napísané u proroka Izaiáša: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla, aby ti pripravil cestu. Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

Krst Ježiša Krista

Tak vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala celá judská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel.

Hlásal: „Po mne prichádza mocnejší ako ja. Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať mu remienok na sandáloch. Ja som vás krstil vodou, no on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

Krst Ježiša a pokušenie

V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. A vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebesia a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. Vtom z nebies zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Hneď nato ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli mu slúžili.

Začiatok Ježišovho pôsobenia a povolanie učeníkov

Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“

Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej hádžu sieť do mora; boli totiž rybári. Ježiš ich oslovil: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Hneď zanechali siete a nasledovali ho.

Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako v člne opravovali siete. Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi v člne a odišli za ním.

Ježiš v Kafarnaume a uzdravenia

Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ No Ježiš mu pohrozil slovami: „Mlč a vyjdi z neho!“ Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom a poslúchajú ho.“ A zvesť o ňom sa hneď rozniesla všade, po celom galilejskom kraji.

Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova svokra ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých démonov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Cesta po Galilei a uzdravenie malomocného

Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú!“ On im povedal: „Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.“ Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal démonov.

Tu prišiel k nemu malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. Povedal mu: „Nie, aby si niekomu niečo hovoril, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš - im na svedectvo.“

On však odišiel a začal o tom mnoho rozprávať a dookola rozširovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním ľudia zovšadiaľ prichádzali.

Štefan a Filip

Šavol schvaľoval, že ho zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia. Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo.

Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista. Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A v meste nastala veľká radosť.

V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým. A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“ Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami.

Ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy. Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu.

Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.

Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého.“ Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“

Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“ Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium.

Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“

Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“ On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho.

Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa. Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“ Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša.

Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ (Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A on odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.) Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.

Apoštol Pavol

Mužovia bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami. A keď počuli, že im hovorí hebrejským nárečím, boli ešte tichšie. A povedal: Ja som človek Žid, narodený v Cilíckom Tarze, ale vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, vynaučený podľa dôkladnosti otcovského zákona horliac za Boha jako aj vy všetci dnes, ktorý som prenasledoval túto cestu až po smrť a pútal som a dával do žalára mužov a ženy, jako mi je svedkom i najvyšší kňaz i celá rada starších, od ktorých som dostal i listy na bratov a išiel som do Damašku, že dovediem i tých, ktorí budú tam, sviazaných do Jeruzalema, aby boli potrestaní.

Apoštol Pavol

A stalo sa mi, keď som išiel a blížil sa Damašku, tak okolo poludnia, že zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa, a padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? A ja som odpovedal: Kto si, Pane? A povedal mi: Ja som Ježiš Nazarejský, ktorého ty prenasleduješ. A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli. A povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň a idi do Damašku, a tam sa ti povie o všetkom, čo ti je nariadené robiť. A keďže som nevidel od slávy toho svetla, pojali ma za ruku tí, ktorí boli so mnou, a tak som prišiel do Damašku.

A nejaký Ananiáš, človek, pobožný podľa zákona, ktorému dávajú dobré svedoctvo všetci Židia, ktorí tam bývajú, prišiel za mnou a zastanúc ku mne povedal mi: Bratu Saule, prezri! A ja som prezrel v tú istú hodinu a pozrel na neho. A on povedal: Bôh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal jeho vôľu a videl toho Spravedlivého a počul hlas z jeho úst, lebo mu budeš svedkom všetkým ľuďom toho, čo si videl a počul. A teraz čo budeš? Vstaň, daj sa pokrstiť a smy svoje hriechy, vzývajúc meno Pánovo.

A stalo sa, keď som sa navrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, že som bol vo vytržení a videl som ho, keď mi hovoril: Ponáhľaj sa a vyjdi rýchle z Jeruzalema, lebo neprijmú tvojho svedoctva o mne. A ja som povedal: Pane, oni vedia, že ja som žalároval a bil po synagógach veriacich na teba. A vtedy, keď vylievali krv Štefana, tvojho svedka, i sám som tam stál a súhlasil som s jeho zabitím a strážil som rúcha tých, ktorí ho zabíjali. A na to mi povedal: Idi, lebo ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.

A počúvali ho až po toto slovo a tu pozdvihli svoj hlas a vraveli: Zahlaď takého človeka so zeme! Lebo sa nepatrí, aby žil. A keď kričali a metali rúcha a hádzali prach do povetria, povelel tisícnik voviesť ho do tábora a kázal ho bičmi vyšetriť, aby zvedel, pre jakú príčinu tak kričali na neho.

A keď ho vystreli, aby ho šľahali remeňmi, povedal Pavel tam stojacemu stotníkovi: Či smiete bičovať človeka Rimana, a to neodsúdeného? Keď to počul stotník, pristúpil tisícnikovi a oznámil mu to a povedal: Vidz, čo urobíš! Lebo ten človek je Riman. Vtedy pristúpil tisícnik a povedal mu: Povedz mi, či si ty Riman? A on riekol: Áno. A tisícnik odpovedal: Ja som si za veľkú sumu nadobudol toto občianstvo. A Pavel povedal: Ale ja som sa Riman i narodil. A tak hneď odstúpili od neho tí, ktorí ho mali vyšetrovať. Ale aj tisícnik sa bál dozvediac sa, že je Riman, a že ho bol dal poviazať.

Potom na druhý deň chcúc zvedieť istotu, čo na neho Židia žalujú, rozviazal ho z pút a rozkázal, aby sa sišli najvyšší kňazi a celá ich vysoká rada, a dovedúc dolu Pavla postavil ho pred nich.

Pavel v Korinte

Potom odišiel Pavel z Atén a prišiel do Korintu. A keď našiel istého Žida, menom Akvilu, rodom z Pontu, ktorý bol nedávno prišiel z Itálie, a Priscillu, jeho ženu, pretože bol rozkázal Klaudius, aby všetci Židia odišli z Ríma, pripojil sa k nim a pretože bol toho istého remesla, býval u nich a pracoval, lebo čo do remesla robili stány. A hovoril v synagóge každú sobotu a presviedčal Židov i Grékov.

A keď prišli dolu z Macedonie Sílas a Timoteus, Pavel bol celý zaujatý slovom svedčiac pevne Židom, že Kristus je Ježiš. Ale keď sa protivili a rúhali sa, vytriasol si rúcho z ich prachu a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu; ja som čistý; odteraz pojdem k pohanom. A odíduc odtiaľ prišiel do domu istého bohabojného muža, menom Títa Justa, ktorého dom splýval so synagógou. A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom, i mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť.

A Pán povedal Pavlovi vnoci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč, lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste. A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi slovo Božie.

Ale keď bol Gallion prokonzulom Achaje, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi a zaviedli ho pred súdište a hovorili: tento navádza ľudí, aby ctili Boha spôsobom, ktorý sa protiví zákonu. A keď mal Pavel otvoriť ústa, povedal Gallion Židom: Keby to bola, ó, Židia, nejaká krivda alebo nejaký iný ľahkomyseľný zlý skutok, bolo by rozumné, aby som vás zniesol; ale ak sú to škriepky o slovo, o mená a o váš zákon, to si sami vybavte, lebo toho ja nechcem byť sudcom. A odohnal ich od súdišťa. Vtedy pochytili všetci Gréci Sosténa, predstaveného synagógy, a bili ho pred súdišťom. A Gallion na to nič nedbal.

A Pavel tam pobudol ešte za mnoho dní; ale potom sa odobral od bratov a odplavil sa do Sýrie a s ním Priscilla a Akvila, keď si bol v Kenchreách ostrihal hlavu, lebo mal sľub. A prišli do Efezu, a ich zanechal tam a sám vošiel do synagógy a hovoril so Židmi. A keď ho prosili, žeby zostal u nich za viacej času, neprivolil, ale sa odobral od nich a povedal: Musím na každý spôsob nastávajúci sviatok sláviť v Jeruzaleme, ale sa zase navrátim k vám, ak bude Bôh chcieť. A tak sa odplavil z Efezu.

A prijdúc dolu do Cezáree odišiel hore do Jeruzalema a pozdraviac cirkev odišiel dolu do Antiochie. A keď tam pobudol nejaký čas, odišiel zase a chodil radom po Galatskej krajine a po Frýgii a upevňoval všetkých učeníkov.

A nejaký Žid, menom Apollo, rodom z Alexandrie, muž výrečný a mocný v písmach, prišiel do Efezu. Ten už bol vynaučovaný ceste Pánovej a, vrúci duchom, hovoril a učil správne o Pánu Ježišovi znajúc iba krst Jánov. A ten započal prosto a smele hovoriť v synagóge. A keď ho počuli Priscilla a Akvila, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu. A pretože chcel prejsť do Achaje, bratia ho povzbudili k tomu a napísali učeníkom, žeby ho prijali. A on, keď ta prišiel, prospel mnoho uverivším skrze milosť; lebo pádne usviedčal Židov, verejne, a poukazoval písmami, že Kristus je Ježiš.

Turíce a zoslanie Ducha Svätého

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.

V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“

Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: »V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.«

Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: »Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.«

Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom.“

Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“

Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Pre lepšiu prehľadnosť si môžeme zhrnúť kľúčové postavy a udalosti v nasledujúcej tabuľke:

tags: #moja #biblia #skutky #slovensky