Byť svätým je výzva, ktorú dostal každý pokrstený tým, že sa začlenil do Cirkvi: stať sa Božím synom či dcérou znamená mať v sebe a prejaviť navonok „genetický kód“ rodiny Božích detí a hlavne svojho Otca. A ak tento Otec hovorí: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý,“ (por.
Pán Ježiš hovorí: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“
Syn milionáře se narodil hluchý — dokud mu pokojská nevytáhla něco tajemného a nenastalo nemožné…
Prvá kapitola Starého zákona nám hovorí o otcovskej láske Boha k človeku. Boh tvorí človeka na svoj obraz, ako svoje dieťa a dáva mu do vlastníctva všetko, čo stvoril. Celé stvorenie má byť darom pre človeka. Má si ho podrobiť a ono mu má byť na radosť a úžitok. No to ešte nie je všetko. Pán Boh dáva človeku takú veľkú dôstojnosť, že môže splodiť nový život, formovať ho, a tak sa stať spolupracovníkom Boha na diele stvorenia.
Božia Prozreteľnosť má so životom človeka vždy svoj plán, ako ho priviesť k sebe do večnej blaženosti. Boh človeka miluje, lebo On je Láska.
Dnes sa modlime za tých, ktorí si necenia vlastný život; ktorí nespoznali, akú veľkú hodnotu mu môžu dať, keď ho žijú z lásky k Bohu. Bože Otče, krv tvojho Syna, ktorú za nás vylial, je liekom na všetky naše hriechy a slabosti.
Príklady svätosti v životoch svätých
Pozrime sa na príklad svätej matky dnešnej doby, Chiary Corbella, ktorá spolu so svojím manželom Enricom dve zo svojich detí musela hneď po ich narodení odovzdať naspäť do Božích rúk. Keď Chiara čakala ich prvé dieťa, dozvedela sa, že dievčatko v jej lone nemá po narodení šancu na prežitie. O tejto situácii hovorí: „Tu som musela myslieť na Pannu Máriu.
Pán Boh dopustil, že jeho vlastní bratia ho predali do otroctva. Jozef im tento zločin zo srdca odpustil a stal sa tak veľkým prostredníkom milostí pre mnohých. Podobným príkladom z dnešnej doby je príbeh sv. Jozefíny Bakhity z južného Sudánu, ktorú ako malé dievča ukradli arabskí obchodníci s otrokmi. V otroctve zažila mnoho ponižovania a fyzického trápenia, no na druhej strane aj Božie vedenie, hoci ešte nepoznala dar kresťanskej viery.
Na svojho otca si spomína ako na muža, ktorého život bol životom stálej modlitby. Večer a zavčas rána ho vždy vídaval, ako sa pokľačiačky ticho modlí. Ján Pavol II. často hovoril o tzv. piatom evanjeliu, evanjeliu utrpenia, ktoré hlásal vlastným príkladom. Keď ho poznačila staroba a choroba, keď už navonok nemohol byť aktívny, vtedy bol viditeľným obrazom ukrižovaného Krista, ktorý dobrovoľne a z lásky dáva svoj život za ľudstvo. Počas návštevy Slovenska v roku 2003, hlboko poznačený utrpením, Ján Pavol II. „Kríž je tým miestom, na ktorom sa nám zjavila Božia láska.
Svätý Jozef dostal od Boha veľké povolanie - byť pestúnom a ochrancom Božieho Dieťaťa a tomuto povolaniu bezpochyby zasvätil celý svoj život. Aj tu varovaný vo sne ani na okamih neváha, ale hneď za noci plní Boží príkaz, berie Máriu s dieťaťom a uteká s nimi do Egypta.
Keď sa po troch ťažkých tehotenstvách skomplikovalo aj to štvrté, takže Gianne išlo o život, pred pôrodom prosila svojho manžela: „Ak sa budete musieť rozhodnúť medzi mnou a dieťaťom, neváhajte ani chvíľu a rozhodnite sa pre dieťa. Tak to chcem. byť šľachetným ochrancom tvojho Syna a jeho Matky, Panny Márie.
Veľmi dobre to pochopila sv. Matka Tereza, keď mohla ošetrovať a sprevádzať nespočetné množstvo trpiacich a zomierajúcich a privádzať ich k Bohu. Svojim sestrám hovorila: „Nie sme tu kvôli práci, sme tu kvôli Ježišovi. Všetko, čo konáme, je pre neho. V chudobných slúžime Ježišovi; o neho sa staráme, jeho kŕmime, jeho obliekame, jeho navštevujeme. Jeho utešujeme, keď utešujeme chudobného, chorého, sirotu a zomierajúceho. Náš život nepozná žiaden iný dôvod, ani žiadnu inú motiváciu. Toto je niečo, čo mnohí nechápu. Slúžim Ježišovi 24 hodín denne; čokoľvek konám, konám to pre neho samého.“
Sv. Damian de Veuster sa ako mladý 33-ročný misionár dobrovoľne ponúkol svojmu predstavenému, že pôjde ako kňaz na ostrov malomocných, Molokai, nazývaný aj ostrov smrti. O pomeroch na ostrove písal: „Od rána do večera som obklopený srdcervúcim fyzickým a morálnym utrpením. Odkedy na ostrov prišiel páter Damian a s ním Pán Ježiš v Eucharistii, atmosféra na Molokaii sa rapídne zmenila. Svoj apoštolát na ostrove začal príznačne svätou omšou.
Ako tá, ktorá „napredovala na ceste viery“ a verne zachovávala spojenie so Synom „až po kríž“, ale aj ako „služobnica Pána“, ktorú Syn zanechal ako Matku rodiacej sa Cirkvi: „Hľa, tvoja matka.“ Tak sa začalo utvárať osobitné puto medzi touto Matkou a Cirkvou. Rodiaca sa Cirkev bola skutočne plodom kríža a zmŕtvychvstania jej Syna. Mária, ktorá sa od začiatku bezvýhradne darovala osobe a dielu svojho Syna, nemohla sa hneď od začiatku nedarovať Cirkvi ako Matka.
Svätosť znamená žiť bežne svoj život a vidieť všade prítomného Krista. Rovnako to robila Matka Tereza: pritom jej deň bol nabitý prácou pre chudobných na dlhé hodiny. Jediné, čo mala ako zbraň svätosti v tejto hore povinností bez zastavenia, bola obyčajná láskavosť. Ona sama o tom hovorí jasne: „Kde je láskavosť, tam veľmi rýchlo rastie svätosť. Ešte nikdy som nepočula, žeby láskavé duše zišli z cesty.
Nakoniec, hoci sa to nezdá, tvrdohlavosť každý svätý potrebuje ako soľ. Niekedy sa zdá, že svätosť ide úplne mimo teba - máš predsa manžela či manželku, ktorým sú veci týkajúce sa viery úplne ľahostajné alebo ich berú riadne zľahka. Ako ťažko sa potom žije dobré manželstvo, ak každý z nás dvoch má také rozdielne predstavy a tým aj spôsoby, priority a konanie! Možno ťa prekvapí, ale rovnakými pocitmi prechádzali aj dve výnimočné svätice: svätá Brigita Švédska a svätá Rita. Prvá z nich bola nešťastná z „neohybnosti“ svojho manžela, ktorý vo vysokom štátnom postavení mal vieru mierne na háku, ovplyvnený svojím prostredím.
Ak by sa mal merať index neposlušnosti a tvrdohlavosti detí, dievčatá Martinové by ho s prehľadom vyhrali. Martinovci vychovali dcéry, ktoré boli darom pre svet vtedy aj teraz, svätej Brigite dala Matka Božia jasne vedieť, že jej syn nie je zatratený. Aj ty si takto vieš povzdychnúť?
Určite ťa poteší, že aj takí sú v nebi - rovnako ako svätý vrátnik Konrád z Parzhamu alebo Andrej Besset z Montrealu. Ten druhý s úsmevom povedal: „Posadili ma ku dverám a sedel som tam celý život.“ Kým hodiny sedel na vrátnici v škole, modlil sa nekonečne dlhé modlitby za tých, ktorí to potrebovali. Neskôr mu dovolili postaviť blízko vrátnice Kaplnku svätého Jozefa a zrazu sa práve tu začali diať početné zázraky. A svätý Konrád? Na vrátnici kláštora určite nemal príležitosť robiť výnimočné veci. No vždy bol usmiaty, pokojný a láskavý voči každému.
To je pravda, patrí to k zodpovednosti za náš život. Je teda svätosť z tohto vylúčená? Nie! Louis a Zelia Martinovci boli podnikateľmi: Zelia mala prosperujúce čipkárstvo, zákazky jej chodili až z vysokých spoločenských kruhov z Paríža, dokonca aj tam mali svoj obchod. Louis začínal ako hodinár, no napokon sa napriek úspechu vo svojom fachu rozhodol ostať ako „manažér“ manželkinej firmy, kvôli čomu bol často na cestách. Ani v súčasnosti nie je problém nájsť takýchto profesionálov z radov svätých: Luigi Beltrame Quatrochi bol uznávaným advokátom a jeho manželia Maria Corsini spisovateľkou.
Ak ti svätosť príde ako obmedzovanie sa dokonca aj v tom, čo ťa teší a baví, nemáš pravdu! Pier Giorgio Frassati bol vášnivým turistom, Carlo Acutis mal rád internet a Jánovi Pavlovi II. Botanika a objavovanie prírody boli vášňou pre svätého Alberta, ktorý sa nielen stal odborníkom v tejto oblasti, ale dokonca je vyhlásený za patróna vedcov. Prostredníctvom svojich záľub nielen títo svätí objavovali Božiu krásu a delili sa o ňu s inými.
Už svätý Benedikt hovoril: Modli sa a pracuj! Teda rob to spolu, pretože aj práca sa môže stať modlitbou, stačí, ak jej dáš krátky úmysel a zmysel. Je to pár slov, ktoré zmenia naše nastavenie a netrvajú dlho. Stačí pokojne pomenovať situáciu, komunikovať s Bohom (a možno aj uprostred práce, keď sa niečo pokazí). Ak máš výčitky (možno skryté) kvôli tomuto „neduhu“, netráp sa!
Zdá sa však, že u všetkých troch to odrážalo ich vnútro a prežívanie s Bohom a na stav ich svätosti nemalo žiadny dosah. Milosť totiž predpokladá prirodzenosť - a ak je svätosť výsledkom Božej milosti, rovnako musí stáť na tom, čo je v nás prirodzené, ľudské, blízke. Vidno to aj na svätých pred našimi očami.
Svätosť svätého Jozefa
Sláva svätého Jozefa nemá obdobu. Nikto sa mu nevyrovná v službe, ktorú preukázal, a v čnostiach, ktoré praktizoval. Uvedomme si, že sa nesmieme uspokojiť iba s prijatím Božích darov, ale musíme ich čo najlepšie využiť. Pre svätých dokonalosť nespočíva v získaní veľkých milostí z jeho dobroty, ale v tom, že sú mu verní.
Predstavte si svätosť všetkých starých patriarchov, ten dlhý rad po sebe nasledujúcich generácií, ktorý je tajomným Jakubovým rebríkom vrcholiacim v osobe Božieho Syna. Pozrite sa, aká veľká je Abrahámova viera, Izákova poslušnosť, Dávidova odvaha, Šalamúnova múdrosť. A keď ste si už utvorili najlepšiu mienku o týchto svätých, spomeňte si, že Jozef je na vrchole rebríka ako hlava svätých, kráľov, prorokov, patriarchov, vernejší než Abrahám, poslušnejší než Izák, veľkorysejší než Dávid, múdrejší než Šalamún, jedným slovom lepší v každej milosti, čím je bližšie zdroja, Ježiša, ktorý mu spí v náručí.
Náš Pán Ježiš Kristus, ktorý prišiel na tento svet ako sirota, čiže bez biologického otca, si prial mať Jozefa za svojho pestúna vo všetkom. V genealogickom rebríku patriarchov, ktorý načrtol svätý Matúš, svoju posvätnú ľudskú prirodzenosť, ktorá nemá zo strany otca ľudské korene, chce založiť na veľkom svätom ako na najvyššej priečke.
Svätý Jozef
Teraz obráťte svoju pozornosť od starého zákona na nový zákon a zamyslite sa nad najoslnivejšími čnosťami svätých; ďaleko ich prevyšuje, hovorí svätý Bernardín Sienský. To on dal učiteľom Cirkvi formu a vzor ich učenia, povedal svätý Hilár. Jozef ako prvý zakúsil prenasledovanie mučeníkov. Bol posvätený v matkinom lone skôr než svätý Ján Krstiteľ a utvrdený v milostiach pred všetkými apoštolmi. Vo svojej čistote predčil panny.
Jediný dostal moc rozkazovať Synovi a Matke, onomu zázraku prírody, milosti a slávy, tej, ktorá sa delí s Bohom o vládu nad svetom, ktorá vidí, že sú jej podriadené všetky stvorenia, meno ktorej šíri hrôzu až do priepasti, ktorá je dcérou Otca, matkou Syna, manželkou Ducha Svätého, cťou neba, nádejou zeme, postrachom pekla. Aký svätec, aký anjel, aký serafín mal takúto svätú úlohu, takúto slávnu ríšu?
V prvom rade, nebola vari jeho čistota úžasným a zvláštnym spôsobom spojená s vtelením Slova? Vari Jozefovo panenstvo neostalo neplodné, aby Máriino panenstvo bolo plodné? V nebi je čistota panien uctená natoľko, že im dáva právo spievať zvláštny chválospev a nasledovať Baránka všade, kam ide. Ale zatiaľ čo ich čnosť zohľadňuje len vonkajšiu slávu Ježiša Krista, čistota svätého Jozefa má svoj bezprostredný predmet v tajomstve vtelenia.
Láska má mnoho rozmerov v závislosti od rozmanitosti subjektu. Služobníkova láska je nižšia ako láska priateľa; láska priateľa je nižšia ako láska dieťaťa. Vyššia od všetkých je láska otca a manžela. Láska svätých k Božiemu Synovi nie je teda väčšia ako láska sluhov, priateľov, detí a adoptívnych bratov. Ale svätý Jozef dostal voči Ježišovi Kristovi srdce otca a voči matke srdce manžela.
Ak sa múdrosť svätého Jozefa tak osvedčila pri vedení vteleného Slova, jeho trpezlivosť v nepríjemných situáciách nie je o nič menej slávna. Pretože každý jeho krok, každý prejav pozornosti, každá kvapka potu, ktorú vylial, všetky utrpenia, ktoré zakúsil, a všetky bolesti, ktoré znášal, sa upriamovali výlučne na život Ježiša, od ktorého závisel osud všetkých ľudí. Keby aj niekto trpel viac ako on, určite netrpel pre takú dôstojnú príčinu.
Kto dal Ježišovi život? Mária. A kto mu zachránil život? Jozef. Zatiaľ čo vrahov, ktorí majú na svedomí jeho smrť, je nespočetné množstvo a netreba po nich zostupovať až do pekla. Len sa opýtajte svätého Pavla, ktorý ho prenasledoval; svätého Petra, ktorý ho zaprel; opýtajte sa všetkých svätých, ktorí ho ukrižovali. Som to ja, ste to vy, čo vyznávame, že všetci sme si zmáčali ruky v krvi tohto Baránka.
Zabudnime teraz na všetko, čo má spoločné s ostatnými, lebo len svätému Jozefovi sa dostalo cti urobiť Ježišovo meno známym a ohlásiť ho ľuďom. Je v jeho kompetencii otca, aby ako prvý vyslovil to sladké meno Ježiš, meno, ktoré si Syn Boží cenil viac než svoj život, ktoré vykúpil cenou svojej krvi, ktoré urobil postrachom diablov, velebou anjelov, láskou a spásou všetkých smrteľníkov.
Ak apoštoli šírili jeho zvuk po celom svete, ty si im dal príklad. Svätý Pavlín z Noly by považoval za požehnanie a výsadu, keby si mohol uctiť aspoň prach pod Ježišovými nohami: „Ó, kto dá mne, trestuhodnému stvoreniu, milosť očistiť svoje pery čistým ohňom, dotknúť sa jazykom horiaceho uhlíka serafína, aby som sa stal hodný pobozkať čo i len pätu Ježiša Krista a s úctou skloniť hlavu až k jeho nohám.“ O koľko šťastnejší bol potom svätý Jozef, keď ho smel niesť vo svojom náručí a privinúť si ho k srdcu?
Keď vidíme polia zarodené plodmi a osviežené prameňmi zeme, nevieme ani, ako poďakovať prozreteľnosti toho dobrého živiteľa, ktorý dáva svojim deťom taký výdatný pokrm. Prečo potom neobdivujeme svätého Jozefa, ktorý živí Stvoriteľa ľudí a anjelov?
Aké úžasné usporiadanie! Boh samozrejme zahŕňal svojho Syna neobyčajnou starostlivosťou a bdel nad ním vskutku neobyčajnými rozhodnutiami svojej prozreteľnosti. Avšak tento Otec, ktorý s takou horlivosťou chránil svojho Syna, je presvedčený, že bude v bezpečí v Jozefovej opatere, ktorému ho zveril a na ktorého sa spoľahol. Ten, kto ustanovil desať anjelov za strážcov ľudí, chce, aby jeden muž bol strážnym anjelom Slova.
Keď s božským dieťaťom treba ujsť do Egypta, je to Jozef, kto ho ponesie v náručí, a keď ho treba vziať z vyhnanstva späť domov, on ho privedie. Keď má putovať do Jeruzalemského chrámu, sprevádza ho Jozef, a keď má bývať v Nazarete, žije v Jozefovom dome a poslúcha Jozefa. Keď potrebuje, aby ho niekto obliekal, živil a staral sa oň, to všetko zabezpečí Jozef.
Ak sa opýtame: „Kto je ten, čo mu zachránil život?“ Stíchnite, patriarchovia, stíchnite, proroci, stíchnite, apoštoli, vyznávači a mučeníci. Nech hovorí svätý Jozef, lebo táto pocta patrí len jemu; len on je spasiteľom svojho Spasiteľa. Ako oddane sa usiloval chrániť jeho život, nemenej horlivo šíril jeho slávu.
Ako by sme mohli neobdivovať šťastie tohto veľkého svätca? Ako by sme mohli nepriznať, že je neporovnateľný vo svojich čnostiach, že nemá seberovného? Keď trpí, tak preto, aby zachránil Ježišovi život. Keď pracuje, tak preto, aby udržal Ježišov život. Keď niečo hovorí, tak Ježišovi.
Ó, milujúca Prozreteľnosť, je zrejmé, že sa rada podriadiš svojim priateľom a skrze nich urobíš viac, než by si urobila sama. Ak sa múdrosť svätého Jozefa tak osvedčila pri vedení vteleného Slova, jeho trpezlivosť v nepríjemných situáciách nie je o nič menej slávna.
Dovoľte mu, aby sa ujal záležitosti vašej spásy. Prevzaté s drobnými úpravami z knihy Williama Josepha Chaminadea Marian Writings (Mariánske spisy), prvý zväzok, ed. J. B. Armbruster SM, preklad Henry Bradly SM a Joseph H. Roy SM (Dayton, OH: Komisia marianistov pre zdroje, 1980), s. 229 - 236.
Ako prebieha premena telesného kresťana na duchovného človeka?
Zaprieť seba znamená zaprieť svoje ego vo všetkých prejavoch. Predovšetkým ide o to, aby sa naše ego pokorilo pred Božím Slovom, aby zostúpilo z trónu, ktorý zaujalo od okamihu prvotného hriechu. Musí sa zrieknuť miesta zbožňovania, ktoré hriešne zaujalo, a uvoľniť ho Bohu, ktorému jedinému patrí. Trón života patrí Božiemu Slovu. Zapretie sa je snahou zrieknuť sa tohto vedúceho postavenia vo svojom živote.
Ježiš nás v evanjeliu veľmi často vyzýva konať pokánie, obrátiť sa, zmeniť svoj život. Akoby nám Boh hovoril: „Ak sa chcete tešiť z môjho spoločenstva, musíte zmeniť zmýšľanie.“
Príklady askézy a pokánia
Pozrime sa ešte raz do prvých storočí, kde vystupuje azda jedna z najčudnejších osobností v oblasti askézy - svätý Simeon Stylita, ktorý sa narodil v roku 389 v dnešnom Turecku a zomrel v roku 459 v dnešnej Sýrii. Keď ešte ako mladý počul evanjelium o ôsmich blahoslavenstvách, slová „blahoslavení plačúci, blahoslavení čistého srdca“ (porov. Mt 5, 4.8) tak dojali jeho srdce, že sa hneď opýtal starčeka, ktorý stál pri ňom, čo má robiť, aby dosiahol túto blaženosť.
Treba zdôrazniť, že takýto tvrdý spôsob života od nikoho iného nevyžadovala, práve naopak, snažila sa vytvárať pre svojich blízkych príjemný a láskavý domov. Každú prácu začínala vzývaním Najsvätejšej Trojice.
Svätý Simeon Stylita
Medzi poznaním vlastnej úbohosti a poznaním Božej velebnosti. Najkrajším vzorom opravdivej pokory je Matka Božia. Ona vie o svojej ničotnosti, ale zároveň, vie aj o veľkých veciach, ktoré jej urobil Pán. Keby sme mali vedomie len svojej biedy, to by nás doviedlo k zúfalstvu. Máme byť aj opravdivo dobrotiví. Dobrotivosť je láska, ktorá prešla do skutkov. V skutkoch prejavená láska. Mária je nazývaná matkou dobrotivou, lebo v nej sa Slovo stalo Telom.
Nemusíme osobitne deliť vlastnosti Boha a tých, čo sa s ním už radujú v plnosti - sú totiž identické a veľmi rýchlo ich pomenujeme, ak budeme dôsledne objavovať osobu Boha v Písme a svätých v ich životoch. Predstava, že by ťa svätosť stála čas navyše, je asi najsilnejšia - ale nie je to tak.
Tabuľka: Príklady svätcov a ich cesty k svätosti
| Svätý | Charakteristika | Cesta k svätosti |
|---|---|---|
| Chiara Corbella | Matka, ktorá obetovala život pre svoje dieťa | Odovzdanie detí do Božích rúk, dôvera v Boží plán |
| Jozefína Bakhita | Otrokyňa, ktorá odpustila svojim trýzniteľom | Božie vedenie v otroctve, kresťanská viera |
| Ján Pavol II. | Pápež, ktorý hlásal evanjelium utrpenia | Život modlitby, prijatie staroby a choroby |
| Matka Tereza | Misionárka lásky k chudobným a zomierajúcim | Služba Ježišovi v chudobných, neúnavná práca |
| Damian de Veuster | Misionár na ostrove malomocných | Služba malomocným, prítomnosť Ježiša v Eucharistii |
| Svätý Jozef | Pestún a ochranca Božieho dieťaťa | Poslušnosť Božím príkazom, starostlivosť o Ježiša a Máriu |
| Svätý Simeon Stylita | Askéta žijúci na stĺpe | Prísna askéza, modlitby a kázne |