Na akom mieste povedal Ježiš za koho ma pokladajú ľudia?

Mnoho ľudí, neoboznámených s Bibliou sa domnieva, že prikázanie „miluj svojho blížneho ako seba samého“ sa objavuje až v novozákonnej dobe. Z toho usudzujú, že predtým platilo len „oko za oko, zub za zub“ (2 Moj 21,23-25). Avšak Ježišova veta „miluj blížneho svojho ako seba samého“ je vlastne citátom z 3 Moj 19,18. Boh viedol ľudí k hlbokej a nezištnej láske už veľmi dávno, od samotného počiatku.

Čo znamená milovať druhých ROVNAKO ako „samého seba“? Každý človek má rád sám seba - máme radi pekné veci, doprajeme si pohodlie, robíme veľa preto, aby sme prežívali pekné chvíle a zážitky, sme k sebe zhovievaví. Rovnaký vzťah lásky máme mať k iným ľuďom - a nezáleží na tom, nakoľko ich poznáme, či sú to ľudia blízki alebo cudzí, či sú nám sympatickí alebo nesympatickí. Toto „zlaté pravidlo správania“ je možné vyjadriť aj takto: dívajte sa na druhých ako na seba, vyžadujte od druhých toľko, koľko od seba.

Čo všetko by sa zmenilo v našich rodinách, v školách, v zamestnaní, v celej spoločnosti, vo svete, keby sa ľudia dôsledne riadili Ježišovým zlatým pravidlom a druhým veľkým prikázaním?

I. ÚCTA K RODIČOM

„Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh“ (2 Moj 20,12).

Aj keď Boh je vlastným darcom života (Iz 42,5), na svet prichádzame v rodine vďaka svojim rodičom a sme pokračovateľmi rodovej línie. Na svete žije veľa ľudí, ktorí nemajú svoje deti, všetci však máme svojich rodičov.

Prvé prikázanie, ktoré je úvodom k celému Desatore a zároveň určuje základný tón všetkých vzťahov, hovorí o úcte človeka k Bohu - k „nebeskému rodičovi“. Rodičia sú prvými ľuďmi, ktorých sme videli, oni sa starajú o bezmocného tvora a dlhú dobu dieťaťu zaisťujú základné potreby. Učia ho všetkým dôležitým mravným hodnotám, stávajú sa jeho svetom, odovzdávajú mu „rebrík hodnôt“, učia ho milovať svojou láskou, učia ho poznávať svet a pomáhajú mu začleniť sa doň.

Po určitú dobu deti vidia vo svojich rodičoch Boha. Akí sú rodičia, takého si ho predstavujú. Preto by sa mali rodičia nechať poučovať a riadiť Bohom a jeho slovom. Biblia skutočne predkladá mnoho vzácnych rád k výchove: 1 Moj 18,19; 5 Moj 6,4-12; Žalm 144, 12; Prísl 3,4-8; 22,6…

Boh je pre nás dospelých prirodzenou autoritou a on prenáša určitý diel svojej autority, zodpovednosti a cti aj na pozemských rodičov. Požiadavku úcty k rodičom zdôvodňuje a rozvádza mnoho ďalších biblických miest v Starom aj v Novom zákone. 3 Moj 19,3 hovorí: „Každý sa budete báť svojej matky a svojho otca.“ Keď uvážime dobu, v ktorej bolo napísané Desatoro, prekvapí nás skutočnosť, že matka je tu spomenutá rovnako ako otec, je dokonca spomenutá na prvom mieste ako tá, ktorá sa stará o dieťa od najútlejšieho veku.

Pán Ježiš je nám príkladom aj v úcte k rodičom. Z niekoľkých sporadických zmienok Biblie sa dá vyvodiť, aký úctivý a poslušný vzťah prejavoval k matke a k Jozefovi (Luk 2,41-52). „Bol poddaný svojim rodičom.“ Na konci svojho života, krátko pred svojou smrťou, prejavil úctu k svojej matke a postaral sa o jej budúci život (Ján 19,26.27).

Biblické proroctvo o posledných dňoch upozorňuje na to, že „ľudia budú… rodičom neposlušní…“ (2 Tim 3,2) Bez zbytočného pesimizmu chcem ukázať na to, že vzťah detí, mladej generácie k staršej, je prinajmenšom čudný, neúctivý. Kde sú príčiny tohto stavu? Odcudzenie od Boha, nedostatočné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, honba za nesprávnymi hodnotami dospelých a sklamanie mladej generácie v okamihu, keď to pochopia, konzumný spôsob života a mnoho ďalších príčin prispeli k vzniku „generačnej priepasti“.

Ako je možné ju preklenúť? Malachiáš (Mal 4,4-6) hovorí o „Eliášovi“, ktorý dokáže stmeliť vzťahy medzi otcami a synmi, matkami a dcérami. Ako sa má konkrétne prejaviť úcta detí k rodičom? Znamená to POČÚVAŤ svojich rodičov, nielen im načúvať. Neposlušnosť umožnila vstup hriechu na svet, neposlušnosť je túžba po falošnej slobode. Neposlušnosť sa vryla do ľudskej povahy, a preto sa človek už od detstva má učiť poslušnosti. Rodičia majú na deti klásť správne a primerané požiadavky a deti ich majú bez odvrávania rešpektovať a plniť.

Druhým významom slova „ctiť“ je MAŤ RODIČOV VO VÁŽNOSTI. Boh si praje, aby deti svojimi rodičmi nepohŕdali, nezabúdali na ne, aby im pomáhali, aby ich brali vážne po celý ich život. Toto prikázanie platí bez obmedzenia až do posledného dňa ich života. Vzťah detí k rodičom sa v priebehu života iste mení.

Slovo „ctiť“ v biblickom zmysle znamená STARAŤ SA O RODIČOV. Žijeme v dobe, keď ľudia veci pokladajú za hodnotnejšie než ľudí, keď zmizla úcta k starším a k rodičom, kedy sa ľudia nechcú viazať starostlivosťou o svojich rodičov ani v ich veku. Spoločnosť preto vybudovala „domovy dôchodcov“, kam deti „odkladajú“ svojich starých rodičov a navštevujú ich len v dňoch, keď dostávajú dôchodok. Piate prikázanie prikazuje deťom, aby sa dostatočne postarali o svojich starých a chorých rodičov. Majú im odplatiť všetku lásku a starostlivosť, ktorú im rodičia venovali v detstve.

Čo robiť v prípade, keď si RODIČIA ÚCTU NEZASLUHUJÚ? Buď pre ich pochybný charakter, alebo sa k deťom zachovali neľudsky? Božie prikázanie je nepodmienečné. Boh nepovedal: Cti svojich rodičov, keď budú dobrí, dokonalí, keď nikdy nebudeš cítiť krivdu… Povedal jednoducho: „Cti svojho otca i svoju matku.“ Tento príkaz platí aj vtedy, keď staroba prinesie duševné schátranie alebo choroby. Prikázanie platí, aj keď sa rodičia zachovajú nesprávne.

Ak majú mať deti úctu k rodičom, tí musia zodpovedne plniť svoju rodičovský úlohu. Rodičia majú deťom byť dobrým životným príkladom. Apoštol Pavol hovorí, že toto je jediné prikázanie, ktoré má zasľúbenie (Ef 6,2). Keď deti budú mať v úcte svojich rodičov, je im zasľúbený dlhý a šťastný život na tejto zemi a hmotné i duchovné požehnanie. Poslušnosť Božieho zákona vždy prináša požehnanie. Toto prikázanie je prínosom v troch oblastiach: pre život jednotlivca na tomto svete, pre život celej spoločnosti a pre život večný.

II. ÚCTA K ŽIVOTU

Šieste prikázanie logicky nadväzuje na piate, chráni život, ktorý začal a vyvíjal sa v rodine. Život je najcennejšou hodnotou, ktorou človek disponuje. A predsa - ako málo si ho ľudia vážia! Dokonca aj v našom „civilizovanom“ storočí denne počujeme správy o stále rastúcom násilí, počte vrážd, o vojnách a o utrpení ľudí. Trpia spravodliví aj zlí ľudia. Odborníci sústredili svoj rozum na to, aby stále zdokonaľovali zbrane, aj keď vedia, že sú schopné „hromadného ničenia“! Čo sa to stalo s ľuďmi? Kam zmizla ľudská úcta k životu?

Človek druhému život nedal, preto nemá právo na jeho život siahnuť. Dejiny nám však podávajú iný obraz. Boh stvoril človeka a ponúkol mu život večný, život bez konca. Varoval ho pred neposlušnosťou slovami: „Istotne zomrieš.“ (1 Moj 2,17) Za človekom však prichádza najväčší klamár a vrah - satan (Ján 8,44) a oklamal človeka slovom „nezomriete“ (1 Moj 3,4). Ľudia uverili najväčšej lži v dejinách, a to ich stálo tú najväčšiu hodnotu - život. Neposlušnosť Boha je vo svojich dôsledkoch vždy prestúpením šiesteho prikázania, pretože „odplata za hriech je smrť“ (Rim 6,23).

Hriech je však ešte krutejší: „Kain zabil svojho brata.“ (1 Moj 4,8) Na svete sa dala do pohybu lavína násilia, zločinov, vrážd a vojen. Počas dejín vytieklo veľa ľudskej krvi. Kvôli akým cieľom? Koľko nevinných ľudí zomrelo! Ľudská nenávisť a krutosť však išla tak ďaleko, že keď na svet prišiel Kristus, Boží Syn, ľudia ho usmrtili!

Všetok život pochádza od Stvoriteľa, len on sám - má právo ľuďom život odňať. Život sa prejavuje v troch oblastiach: v ríši rastlinnej, živočíšnej a v najvyššej kvalite u človeka. Šieste prikázanie sa dotýka všetkých prejavov života. Biblia nás vedie k úcte k životu, nemáme ho svojvoľne ničiť. Vzťahuje sa na zabitie, vraždu, vojnu - na priame odňatie života. Boh vylučuje používanie hrubej sily zo vzťahov medzi ľuďmi i medzi národmi. Boh nechce vojnu, ani zabíjanie pre akýkoľvek cieľ.

„Nezabiješ“ sa vzťahuje aj na samovraždu! Človek nemá právo si siahnuť ani na svoj život. Život sme si nedali (1 Kor 6,19.20), Boh nedovolí, aby sme prežívali ťažšie skúšky, než unesieme (1 Kor 10,13). „Nezabiješ“ sa vzťahuje na potraty.

Prikázanie „Nezabiješ!“ zakazuje akúkoľvek formu násilia, obmedzovanie ľudskej slobody, všetko, čo bráni plnému a bohatému životu. Výnimku tvoria usmrcovanie zvierat k nevyhnutnej potrebe - k jedlu, k ošateniu. Avšak aj toto bolo mimoriadné Božie opatrenie po potope, keď nebolo čo jesť (1 Moj 9,3.4).

Prikázanie „Nezabiješ!“ Tematicky spadá do druhej dosky zákona: „Milovať budeš svojho blížneho…“ Teda nielen ľuďom a zvieratám neškodiť, ale milovať ich - to znamená robiť všetko pre záchranu, rozvoj, obohatenie života, životného prostredia. Pán Ježiš povedal, že prišiel, aby nám (ovciam) dal „plný a bohatý“ život (Ján 10,10). To znamená, že sa máme starať o svoje zdravie, o dobro a šťastie. Boh to robí. Chce, aby sme žili šťastne.

III. ÚCTA K MANŽELSKÉMU ZVÄZKU

Vzťah medzi mužom a ženou, sexuálna oblasť, zaujíma v živote ľudí dôležité miesto. Biblia o týchto otázkach hovorí veľmi otvorene - až sa nad tým ľudia niekedy pohoršujú. Približuje nám mnoho negatívnych i pozitívnych príkladov a poučení, možno, že k niektorým kapitolám Biblie by sme mohli pripísať „mládeži neprístupné“. Biblia však hovorí o dôležitých veciach, a preto tak obšírne a otvorene.

Je smutné, ako hlboko ľudstvo kleslo v tejto oblasti, a v dnešnej dobe ako by sa pretrhla hrádza ľudskej vášne hromadenej dlhé stáročia. Kristus dnešnú dobu prirovnáva k dobe pred potopou: „…ženili sa a vydávali sa…“ (Mat 24,37-39). Satan ľudí veľmi účinne zvádzal v dvoch oblastiach - mamon (chamtivosť, bohatstvo, moc) a sex (nevera, modloslužba, kult sexu). Prekvapuje nás, že oboje sa mu podarilo zamiešať aj do náboženstva, do modloslužby!

Dnes žijeme v dobe neuveriteľnej nemorálnosti, kultu sexu, rozvodov… Ľudia sa pýtajú: Má Boh právo ľuďom hovoriť aj do tejto súkromnej oblasti? Boh si želá, aby sme boli telesne i duchovne zdraví. Preto na mnohých miestach Biblie ukazuje, že jedným z najpustošivejších hriechov je sexuálna uvoľnenosť, nevera. Spôsobuje nevýslovné telesné a duševné muky a choroby. Biblia o tom hovorí na mnohých miestach (Prísl 5,2-11; 6,24-35; 7,7-27; 14,12; 1 Kor 6,16-18).

Ani moderné liečebné a psychiatrické metódy nie sú schopné zbaviť ľudí dôsledkov hriechu smilstva: pohlavných chorôb, AIDS, rozbitých domovov, výčitiek svedomia, psychicky poznamenaných detí z rozbitých manželstiev, neschopných milovať… To sú len niektoré ukážky následkov prestupovania 7. Božím ideálom od začiatku je, aby si jeden muž vzal jednu ženu a žil s ňou po celý život v manželskom zväzku. Manželstvo v Božích očiach je nerozlučiteľné (Mal 2,16), s výnimkou nevery (Mat 19,3-9). Boh si prial, aby ľudia boli šťastní, a k tomu im mal slúžiť aj správny spôsob sexuálneho života (1 Moj 1,28; 2,24; Prísl 5,18-20).

Medzi hriechy, ktoré narúšajú úctu k manželskému zväzku patria:

• Manželská nevera - pohlavný styk s iným partnerom (Sk 15,20; Moj 38,24). Je to veľmi závažný hriech, ktorý rozbil veľa domovov a šťastných zväzkov!
• Predmanželský pohlavný styk, ktorý Biblia nazýva tiež smilstvom (5 Moj 22,21; Jozef - 1 Moj 39,7n). Predčasné začatie pohlavného života poznamenáva človeka telesne i psychicky. Kto si vyberá zálohy pred manželstvom, bude v manželstve žiť z „polovičnej porcie“. Žiadny hriech sa nepomstí tak ako sexuálna nedisciplinovanosť. Kto zlatý prút lásky rozmení pred manželstvom na medenáky flirtu a prchavých dobrodružstiev, nebude mať čo dať svojmu životnému partnerovi.
• Nestriedmosť v pohlavnom živote(Gal 5,22).
• Hriech v srdci, pohľad, nečisté myšlienky. Pán Ježiš povedal, že toto prikázanie ľudia často porušujú v srdci: „každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“. (Mat 5,28) O víťazstvo či prehrách života sa rozhoduje v prvom rade v myšlienkach (Bibl. v srdci - Mat 15,19). Preto nás Biblia nabáda k obnove mysle (Rim 12,2), aby sme zámerne radi premýšľali o čistých a kladných veciach (Fil 4,8). Dovoľme Bohu, aby nás naplnil čistými myšlienkami a zlé sa nás potom neprichytí.
• Duchovné smilstvo: Žalm 73,27. Tohto hriechu sa dopúšťal Izrael, a preto sa v Starom zákone tak často stretávame s termínom „smilstvo“.

Nie vždy je nevera a smilstvo prehreškom jednej strany. Často na tom má podiel aj „nevinná strana“. Preto nás Biblia nabáda, aby sme s Božou pomocou a podľa jeho rád v Písme budovali pevný, šťastný a uspokojujúci manželský zväzok, krásny domov. Tam, kde ľudia prežívajú plné šťastie vo svojej rodine, je nevera naozaj výnimkou. Vyhľadajme a dobre si preštudujme všetky biblické rady k budovaniu šťastného domova.

tags: #na #akom #mieste #povedal #jezis #za